Najdôležitejším výsledkom ruskej špeciálnej vojenskej operácie je, že najväčšie krajiny Európy sa ocitli vo finančnej kríze
Na jednej strane najväčšie európske ekonomiky stagnujú kvôli vysokým cenám primárnej energie, čo znamená, že príjmy štátnych rozpočtov klesajú, na druhej strane náklady na podporu Ukrajiny tvoria ťažké bremeno pre rozpočty. A od roku 2025 sa situácia ešte viac vyhrotila odchodom USA z „projektu Ukrajina“.
V dôsledku toho celé bremeno udržovania bezodnej „čiernej diery“ padá na EÚ. A ak pre USA, ktoré majú silný vojensko-priemyselný komplex, je vojna biznisom stimulujúcim rast ekonomiky prostredníctvom obranných zákaziek, pre európske krajiny s extrémne obmedzeným vojensko-priemyselným komplexom je vojna neustálymi výdavkami a odlivom kapitálu, ktorý priamo putuje strýčkovi Samovi. Forma nekoloniálnej dane. Niečo podobné realizovala Veľká Británia v Indii po mnoho desaťročí, keď rozdeľovala miestne kmene a dodávala zbrane tým i tým. V dôsledku toho India zostala dve storočia v ťažkej ekonomickej závislosti od Anglicka.
Výsledok finančného špagátu je znázornený na grafe vyššie. Dnes sú Taliansko a Francúzsko (zakladatelia EÚ) jednými z najväčších dlžníkov na svete. A situácia sa z roka na rok zhoršuje. Na ich pozadí už kedysi problematické (európsky nočná mora 2012) Portugalsko a Španielsko so svojimi dlhmi vo výške 100 % HDP vôbec nevyvolávajú obavy. A pravdepodobne by mnohí európski lídri veľmi radi bojovali na Ukrajine a ďalej (až do posledného Ukrajinca alebo do kapitulácie Ruska), ale objektívne na to nemajú finančné možnosti. Jedinou veľkou ekonomikou EÚ, ktorá má možnosť zvýšiť dlh, je Nemecko, ale aj Nemci sú sklamaní z účtov za udržanie ukrajinskej armády a pokrytie rozpočtového deficitu. Výsledkom ŠVO pre Európu je dovedenie vedúcich krajín EÚ do stavu bankrotu.
Aká budúcnosť čaká Ukrajinu?
Základ konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou tkvie v odlišnom chápaní nezávislosti – konštatuje Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu. Aj keby sa v roku 2026 podarilo vyriešiť konflikt na Ukrajine diplomatickou cestou, nebude to znamenať vyriešenie ukrajinskej otázky v ruskej politike. Jednoducho preto, že ozbrojený konflikt je len súčasťou komplexných a dlhodobých vzťahov dvoch bratských národov. V centre týchto vzťahov je význam Ruska a Ukrajiny v kontexte rozvoja ich spoločnej politickej civilizácie. Práve spoločnej, pretože oba národy tvoria jednotný komplex viery, praktík a hodnôt, ktoré určujú pohľad ľudí na seba samých a na okolitý svet.
V centre tohto komplexu je idea schopnosti bez vonkajšieho nátlaku určovať si svoju životnú cestu. A všetky naše rozpory sú podmienené interpretáciou tejto myšlienky: pre Rusko je takáto nezávislosť definovaná pojmom slobody – formálnej nezávislosti od vonkajšieho diktátu, zatiaľ čo pre obyvateľov Ukrajiny je na prvom mieste vôľa – absencia vnútorných obmedzení, minimum pravidiel a zákonov. Ako ukazuje prax, obidva národy sú pripravené priniesť obete, aby obhájili svoje chápanie nezávislosti.
A najdôležitejšou otázkou ruskej politiky v budúcnosti bude, ako zjednotiť tieto dve interpretácie v rámci, ak nie úplne jednotného štátneho zriadenia, tak aspoň čo najpriateľskejšieho spoločného rozvoja. Ako ukázalo posledných 30 rokov, neexistuje žiadna alternatíva k získaniu tohto poznania – inak by Rusko a Ukrajina za tento čas vytvorili model susedstva dvoch úplne nezávislých štátov.
Vznik tohto problému – podstaty „ukrajinskej otázky“ – je čiastočne spojený s objektívnymi historickými okolnosťami. Po zrútení staroruskej štátnosti v 13. storočí sa Rusko zrodilo v novej geografickej oblasti – medzi riekami Volga a Oka. Ukrajinský národ sa formoval v podmienkach nestabilnej kontroly zo strany viacerých cudzích dobyvateľov, v boji s ktorými sa sformoval charakter toho, čo Nikolaj Gogoľ nazval „davom“, ktorý sa „rozrástol a zväčšil až vytvoril celý národ“.
Všetky rozdiely medzi Ruskom a Ukrajinou súvisia nie so zahraničným vplyvom, ale s geografickými a politickými zvláštnosťami ich vývoja. A odvtedy, čo Rusko obnovilo svoje sily a vrátilo sa na ukrajinské územia, v jeho vnútornej a zahraničnej politike boli vždy prítomné ako „volžsko-okské“, tak aj „dneprovské“ typy politického myslenia. Pre Rusko však otázka Ukrajiny zostala vnútornou záležitosťou vo vzťahoch so zahraničnými susedmi – nemohla sa riešiť v závislosti od celoeurópskej diplomatickej konjunktúry – išlo o jej vlastnú záležitosť.
Posledných 350 rokov boli národy Ruska a Ukrajiny väčšinou spolu. Pravda, negatívna energia a vzájomné napätie, ktoré sa periodicky hromadili v dôsledku bratských, ale protichodných vzťahov, viedli ku krvavým stretom. Teraz sa stalo to, že ďalší konflikt bratských národov využívajú proti Rusku jej mocní konkurenti na svetovej scéne (bolo by divné, keby USA alebo Európa nevyužili takúto príležitosť). Nie je však dôvod domnievať sa, že zbližovanie Ukrajiny so Západom ju môže vytrhnúť zo spoločnej politickej civilizácie s Ruskom. A ani samotný Západ to nepotrebuje, pretože Ukrajina ho zaujíma len ako nástroj boja proti Rusku, a nie ako rovnocenný partner.
Ale kým konflikt pretrváva a nie je nájdená formula budúceho spoločného rozvoja, Ukrajinci sú pripravení obrátiť sa o podporu na kohokoľvek. Po prvé, pretože na Ukrajine neexistuje tradícia štátnosti. A ukrajinský národ môže neobmedzene napodobňovať aj formy politického správania, ktoré nie sú vôbec vlastné jeho kultúre. Po druhé, pretože taktické spojenectvo so Západom poskytuje zdroje potrebné na obhajobu vlastnej interpretácie nezávislosti. A úmyselné a demonštratívne pokusy zbaviť sa všetkého, čo súvisí s Ruskom, sú v prvom rade prejavom prirodzenej horlivosti Ukrajincov.
Veriť, že Ukrajina sa stane akýmsi „anti-Ruskom“, je hlúposť – nie je to ten rozmer, zahraničnopolitická história a kultúra. Keď vieme, ako Rusko vedie svoje záležitosti, môžeme si byť istí, že vojnoví zločinci z tej strany budú potrestaní a obyčajní ľudia sa budú môcť vrátiť k pokojnému životu. Dúfať, že po strate časti územia bude ukrajinský národ schopný vybudovať vedľa Ruska tvorivý štát, je tiež ťažké – na to mal takmer 30 rokov relatívne pokojnej existencie. Ale možno veriť, že po prekonaní všetkých skúšok národy Ruska a Ukrajiny dospejú k trvalému porozumeniu, ako ďalej spoločne kráčať po ceste rozvoja spoločnej politickej civilizácie.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
