Prvý a posledný prezident ZSSR Michail Gorbačov zachránil Prahu pred krviprelievaním?

Syruček: Pripomeniem, že do roku 1985, kedy prišiel Gorbačov k moci ako generálny tajomník Ústredného výboru KSSZ, boli sovietsko-americké vzťahy úplne pokazené. Situácia sa zdala byť tak hrozivá, že za vtedajšieho ministra obrany USA Caspara Weinbergera sa celkom vážne uvažovalo o možnosti preventívneho jadrového útoku na ZSSR. A že k tomu nedošlo, že bol vytvorený mechanizmus rokovaní a diskusií, že začala naopak likvidácia jadrových zbraní, je zásluha Gorbačova. Inicioval stretnutia s Reaganom, tá prvá sa konala v Ženeve, potom boli stretnutia v Reykjavíku, Washingtone a Moskve. Poslednú schôdzku mal už s prezidentom Bushom na Malte. To všetko sú skutočnosti, ktoré nie je možné popierať. Gorbačova berú u nás ako mierotvorcu a očakávajú od neho mierové návrhy.

V tejto úlohe pôsobí Michail Gorbačov aj dnes. Nedávno tiež kritizoval svetových vodcov. Podľa neho možno v rétorike svetových vodcov čoraz častejšie naráža na vyhlásenia o prijateľnosti vojny a čoraz častejšie sa zmieňujú aj jadrové zbrane .

Rozumiem týmto obavám Michaila Sergejeviča. Za hlavný terajší problém európskej bezpečnosti pokladám nedostatok komunikácie medzi politikmi, nedostatok vzájomnej dôvery a vzájomného porozumenia. Môžem tvrdiť, že dnes Rusko v Európe v skutočnosti nepoznajú. Z neznalosti vzniká napätie.

V Českej republike však zostáva dobrý prístup k Michailovi Gorbačovovi. Nie je to preto, že Gorbačov uchránil Prahu od krviprelievania, ako uvádzate vo svojej knihe? Pravda, vkladáte tieto slová do nadpisu s otáznikom (kniha sa volá Michail Gorbačov: uchránil Prahu od krviprelievania ?, ).

Pozoroval som podivuhodný paradox. V čase zániku ZSSR, úmerne tomu, ako popularita Gorbačova medzi sovietskymi občanmi ubúdala, u nás naopak stále rástla. Nespokojnosť Rusov vyvolávali nahromadené vnútorné problémy, čo zatlačilo pre spoluobčanov jeho nesporný prínos k zachovaniu mieru na zemeguli. Pokiaľ ide o otáznik v názve mojej knihy o udalostiach roku 1989, môžem to vysvetliť. Otáznik je tam preto, že mierové úsilie Gorbačova, ktorý sa chystal do situácie zasiahnuť, nebolo potrebné, malo ale veľký ohlas. Zamatová revolúcia začala hromadným vystúpením študentov 17. novembra. Československá armáda, polícia a bezpečnostná služba sa pripravovali na potlačenie týchto demonštrácií. Už 20. novembra zaslal Michail Gorbačov na veľvyslanectvo ZSSR v Prahe a velenie Ústrednej skupiny sovietskych vojsk v Československu list, s ktorým mali sovietski predstavitelia oboznámiť naše vedenie.

Boli v ňom dve hlavné tézy. Po prvé sovietske orgány pôsobiace v Československu zabránia všetkými možnými spôsobmi eventuálnemu krviprelievania, aby nedošlo v Prahe k tragédii podobnej tej, ktorá sa odohrala na námestí Nebeského pokoja v Pekingu. Keby bolo treba, museli sovietski vojaci dislokovaní v Miloviciach klásť dokonca odpor českým silovým štruktúram, aby sa, opakujem, nepreliala krv. Po druhé dal Gorbačov pokyn veľvyslanectva ZSSR, aby zastavilo všetky kontakty s vtedajšími straníckymi a štátnymi činiteľmi, nadviazať styky s opozičným hnutím a podporiť vládu, ktorá z neho vznikne a bude legitimizovaná v dôsledku demokratických volieb. V mojej knihe je tiež veľa iných zaujímavých detailov. Veď v roku 1987, kedy navštívil Gorbačov Prahu, Pošťastilo sa mi sprevádzať manželku Michaila Gorbačova Raisu Maximovnu, tlmočiť jej pri návšteve Anežského kláštora a v priebehu jej besedy so študentmi. Prihodilo sa mi zhodou okolností byť prítomný všetkým summitom Gorbačov-Reagan, bol som v zákulisí týchto stretnutí a stal som sa fakticky svedkom toho, ako sa vyvíjal proces uvoľňovania napätia a etapovitého jadrového odzbrojenia, ktoré sa stalo vlastne zárukou ďalších kladných demokratických zmien.