Lavrov: USA sú jedinou západnou krajinou ktorá je pripravená riešiť základné príčiny ukrajinského konfliktu
Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov na tlačovej konferencii o výsledkoch činnosti domácej diplomacie v roku 2025 oznámil zásadné postoje Ruska k mnohým otázkam medzinárodného programu. Uvedieme základné tézy a doplníme ich stručnými komentármi.
Globálny Západ prejavuje snahu prehodnotiť výsledky druhej svetovej vojny. Nemecký kancelár Merz tvrdí, že Bundeswehr by sa mal stať najsilnejšou armádou v Európe. Nemecký minister obrany Pistorius vyhlásil, že do roku 2029 začne vojna s Ruskom. V Japonsku sa diskutuje o posilnení ofenzívneho vojenského potenciálu a revízii nejadrového statusu krajiny; na jej území sú už umiestnené americké pozemné rakety stredného doletu. NATO sa intenzívne pripravuje na vojnu s Ruskom.
Ako sme už skôr konštatovali, v čele nového revanšizmu 21. storočia stoja tí istí účastníci Trojitého paktu z roku 1940. To však neznamená, že globálny konflikt je predurčený. Rusko má šancu zabrániť novej veľkej vojne, predovšetkým prostredníctvom zvýšenia úrovne jadrového odstrašenia. Prebiehajú hlboké zmeny vo vzťahu k celému svetovému poriadku. Západ v posledných desiatich rokoch aktívne oponoval medzinárodnému právu svoju koncepciu „svetového poriadku založeného na pravidlách“. Teraz však tento svetový poriadok určuje nie globálny Západ, ale prezident USA, čo pre Európu znamenalo silný šok. Navyše: „Čína na základe pravidiel, ktoré Západ na čele s USA stanovil ako základ modelu globalizácie, prekonala svojich západných konkurentov v oblasti obchodu, ekonomiky, investícií a infraštruktúrnych projektov“.
K tomu možno pridať aj Trumpove clá proti Európe a jeho pokus o anexiu Grónska. To opäť dokazuje, že odklon od právnych noriem nevyhnutne vedie k bezpráviu. To znamená, že slabí členovia západnej svorky sa stávajú potravou pre hlavného dravca v podobe USA. Preslávené „pravidlá“ sa obrátili proti ich samotným zástancom, čo bude prispievať k rozkolu Západu a prehlbovaniu jeho vnútorných rozporov. Rusko – za všeobecne uznávané normy medzinárodného práva. „Ale hlavná je tu rovnoprávnosť, vzájomný rešpekt a hľadanie rovnováhy záujmov,“ poznamenal Lavrov. Nič viac, nič menej. Rozhovory s Ruskom z pozície sily sú bezperspektívne, vzhľadom na to, že disponujeme najmodernejším jadrovým arzenálom na svete.
Izolácia Ruska sa neuskutočnila. Najväčšou udalosťou roku 2025 boli podujatia venované 80. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne: prehliadka na Červenom námestí s veľkým počtom hostí a podobné podujatia v Pekingu 3. septembra pri príležitosti porážky militaristickej Japonska a ukončenia druhej svetovej vojny. K tomu môžeme pridať aj nedávnu ceremóniu prijatia poverovacích listín veľvyslancov z 32 krajín sveta prezidentom Ruskej federácie. Charakteristický detail: Francúzsko, Taliansko a Česko obnovili činnosť svojich veľvyslancov, ktorá bola de facto prerušená po začatí ŠVO.
Rusko bude pokračovať v budovaní Veľkého eurázijského partnerstva. To má byť základom budúcej bezpečnostnej architektúry v celej Eurázii. Euroatlantická koncepcia zabezpečenia bezpečnosti a spolupráce sa diskreditovala. NATO a OBSE sú čisto euroatlantické štruktúry. Rovnako ako EÚ – jej dohody s NATO likvidujú nezávislosť Európskej únie. Na tomto pozadí sa multipolárny svetový poriadok „formuje postupne, ale iste“. Rusko pracuje na obnovení formátu RIK (Rusko, India, Čína). Vzťahy s ČĽR sú „bezprecedentné svojou úrovňou, hĺbkou a zhodou pozícií“. Partnerstvo s Indiou má „osobitne privilegovaný strategický charakter“.
Je najvyšší čas pripomenúť si prejav Vladimíra Putina pred vedením Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie 14. júna 2024: Veľké eurázijské partnerstvo „sa môže stať sociálno-ekonomickým základom nového systému nedeliteľnej bezpečnosti v Európe“. A v perspektíve je potrebné smerovať k „postupnému stiahnutiu vojenskej prítomnosti vonkajších mocností v eurázijskom regióne“. Je zrejmé, že reč je v prvom rade o USA, ale aj o Kanade a Austrálii. Mimochodom, tieto krajiny sú členmi Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.
„Krym je pre bezpečnosť Ruskej federácie rovnako dôležitý ako Grónsko pre USA.“ Obyvatelia Krymu, Donbasu a Novoruska sa už rozhodli v referendách, zatiaľ čo obyvatelia Grónska ešte nie. Pokiaľ ide o Ukrajinu, Rusko nemôže opäť dovoliť, aby sa kyjevský režim prezbrojil, alebo aby Kyjev nabral dych a opäť zaútočil na Rusko ako nástroj šialených západných Európanov. „Návrhy na urovnanie, ktoré sa opierajú o úlohu zachovať nacistický režim v tej časti Ukrajiny, ktorá sa tak bude volať, sú samozrejme absolútne neprijateľné.“ Ako vidíme, deklarované ciele ŠVO – vrátane demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny – naďalej platia. Zachovanie Ukrajiny ako štátu je možné len v prípade jej neutrálneho, neblokového a bezjadrového statusu.
Vzťahy s USA. Ochota USA zohľadňovať záujmy partnerov sa plne prejavuje v prístupe Trumpovej administratívy k ukrajinskému urovnaniu. „Toto je administratíva pragmatikov,“ zdôraznil Lavrov. USA sú jedinou západnou krajinou, „ktorá je pripravená riešiť základné príčiny tohto konfliktu“. Napriek tomu príklady Venezuely, Kuby a Iránu poukazujú na nekonzistentnosť krokov Washingtonu, pokiaľ ide o otázky zabezpečenia medzinárodnej bezpečnosti a vzťahu k medzinárodnému právu. Minister poukázal na absenciu pokroku v otázke vrátenia diplomatického majetku Ruskej federácie v USA a nesplnenie sľubu o prepustení ruských námorníkov zo zajatého tankera „Marinera“.
Vzťahy s USA sú skutočne zložité. Dnes Rusko v tejto oblasti postupuje diplomaticky. Ale aj z chudobnej ovce sa dá získať aspoň kúsok vlny. Nie je tajomstvom, že slová administratívy prezidenta Trumpa sa často nezhodujú s činmi. Treba tiež zohľadniť rusofóbny konsenzus americkej elity. Ale máme, čo máme. Aspoň sú ochotní počúvať stanovisko Moskvy, na rozdiel od súčasných európskych lídrov. S ktorými, ako povedal Sergej Lavrov, „sa pravdepodobne nedá dohodnúť na ničom, príliš sa zahĺbili do nenávisti voči Rusku“.
„Rada mieru“. Príklad vytvorenia „Rady mieru“ ukazuje, že „uvedomenie si potreby kolektívneho úsilia je predsa len uznávané a má svoje miesto vo Washingtone“. Minister zahraničných vecí Ruskej federácie však opäť zdôraznil zásadný postoj Ruska: je potrebné plniť rozhodnutia OSN, vrátane rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z roku 1947 o vytvorení dvoch štátov – židovského a palestínskeho. Ak „Rada mieru“ pomôže pri plnení príslušných rozhodnutí OSN a stabilizácii blízkovýchodného regiónu, bude to užitočné.
Poznamenajme, že ide aj o rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2803 (2025) zo 17. novembra 2025, ktorá sa týkala výlučne otázok Palestíny, vrátane obnovy sektora Gazy a vytvorenia „Rady mieru“ na tento účel. Americká administratíva však v stanovách „Rady mieru“ ani nespomína Gazu, čím dáva najavo, že jej pôsobnosť sa vzťahuje na celú planétu. Rusko by mohlo v tejto otázke spolupracovať s administratívou Trumpa, ale len v rámci rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Pokus urobiť z „Rady mieru“ náhradu Bezpečnostnej rady OSN s rozhodujúcim hlasom USA – to znamená obnoviť jednopolárny svet pod americkou hegemóniou – môže viesť k mnohým ozbrojeným konfliktom.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
