Zlato – lakmusový papier medzinárodného napätia
Zdraženie zlata bude znamenať kolaps dolára ako svetovej meny.
V uplynulom roku 2025 dosiahla svetová ekonomika veľmi skromné výsledky – podľa odhadov Medzinárodného menového fondu dosiahol celkový rast hrubého domáceho produktu všetkých krajín iba 3,2 %. Pri tom na niektorých svetových komoditných trhoch ceny ani nerástli, ale klesali, čo jasne signalizovalo blížiacu sa stagnáciu alebo dokonca recesiu svetovej ekonomiky. Tak napríklad na konci roku 2025 ceny ropy klesli o 18-19 %: priemerná cena barelu Brent klesla z 82 USD na 69 USD. Mnohí ekonómovia správne tvrdia, že cena čierneho zlata je indikátorom zdravia (alebo nezdravia) ekonomiky. Odborníci sa domnievajú, že pokles cien ropy v minulom roku je signálom blížiaceho sa zhoršenia ekonomickej situácie vo svete v roku 2026.
Na niektorých svetových trhoch však ceny v minulom roku naopak rástli. A na niektorých rástli jednoducho prudko. Osobitne treba vyzdvihnúť svetový trh so zlatom, na ktorom za minulý rok nárast cien dosiahol približne 70 % (podľa iných odhadov 60 – 65 %). Takýto rekordný nárast na tomto trhu nebol zaznamenaný už takmer pol storočia (vyšší nárast bol zaznamenaný len v roku 1979). Samozrejme, ak sa pozrieme na týždenný alebo denný graf cien zlata v minulom roku, uvidíme, že došlo k nárastom, potom k určitým „poklesom“ (alebo „odrazom“) a po nich nasledovali nové nárasty. Každý skok bol takmer vždy spojený s nejakou medzinárodnou udalosťou alebo hlasným politickým vyhlásením, po ktorom sa očakávala nejaká udalosť. Napríklad 12-dňová vojna na Blízkom východe (vojna Izraela proti Iránu v júni minulého roka). Alebo hrozba amerického prezidenta Trumpa zaviesť ultraprotekcionistické clá proti Číne, Kanade, Mexiku atď.
Takmer nikto nenamieta proti tvrdeniu, že ceny zlata veľmi citlivo reagujú na rôzne udalosti a vyhlásenia, ktoré môžu potenciálne vyostriť alebo naopak oslabiť politické a vojenské napätie vo svete. Samozrejme, ide o ceny, ktoré sú vopred očistené od vplyvu iných faktorov. Keďže cena zlata je stanovená v amerických dolároch, medzi ostatnými faktormi je najdôležitejšia kúpna sila amerického dolára. Už mnoho rokov sa vypočítava index dolára (DXY). Ukazuje, o koľko americká mena posilnila alebo oslabila voči „košu“ šiestich najväčších svetových mien (viac ako polovicu „koša“ tvorí euro; ostatné meny „koša“: japonská jena; britská libra šterlingov; kanadský dolár, švédska koruna a švajčiarsky frank). Podľa informácií z 30. decembra 2025 index dolára (DXY) od začiatku roka klesol približne o 10 %. Bol to najvýraznejší pokles za posledných osem rokov.
Ale aj po „očistení“ ukazovateľov dynamiky cien zlata od faktora znehodnotenia amerického dolára stále vidíme, že zlato v skutočnosti veľmi výrazne zdraželo. Minimálne o polovicu! Pre porovnanie poznamenám, že pre podnikanie je dôležitým ukazovateľom index Dow Jones: v roku 2025 vzrástol o 13 %. Index burzy Nasdaq (ktorý citlivo zachytáva trendy vedeckého a technického pokroku) za tri štvrťroky roku 2025 vzrástol o 17,1 % Tieto a podobné ukazovatele blednú na pozadí rastu cien zlata. Niektorí experti však oprávnene neprejavujú nadšenie z takejto dynamiky drahého kovu, pretože odzrkadľuje prudké zhoršenie medzinárodného napätia vo svete. Americký dolár (a aj iné rezervné meny) stráca na hodnote, prasknú burzové bubliny, spoločnosti a banky bankrotujú, zmrazujú a konfiškujú sa aktíva štátov (tzv. sankcie), blokujú sa námorné dodávky ropy a iných surovín, rozbieha sa inflácia (prechádzajúca do hyperinflácie) – to všetko sú dôsledky a prejavy zhoršenia medzinárodného napätia, ktoré vedie až k vojenským konfliktom a vojnám.
V tejto situácii si všetci spomínajú na také poistné aktívum, ako je zlato. Celá história ľudstva ukázala, že ide o aktíva, ktoré majú najväčšiu imunitu voči rôznym druhom vyvlastňovania, konfiškácií, bankrotov a hyperinflácie. Navyše nejde o aktíva vo forme bežných komoditných hodnôt. Ide o aktíva vo forme peňažného kovu. Bežné fiat meny (americký dolár, euro atď.) môžu stratiť hodnotu a dokonca zmiznúť, ale zlato bolo peniazmi a peniazmi aj zostane. Presne pred pol storočím bolo na Jamajke prijaté rozhodnutie o prechode zo zlatého dolárového štandardu (prijatého v Bretton Woods v roku 1944) na papierový dolárový štandard. Zdalo sa, že zlato bolo vyhnané zo sveta peňazí a degradované na bežný burzový kov. Jamajské rozhodnutie však dnes už takmer neplatí. Zlato sa vracia do sveta peňazí a mstí sa za dočasnú porážku. Prejavom tejto pomsty je rast cien zlata v dolároch. Zatiaľ sa zlato meria v dolároch. Ale keď dolár klesne (a tento pokles nie je ďaleko), všetci budú merať v zlate.
Ale pokiaľ má zlato de jure status tovaru (a nie peňazí), okrem funkcie „útočiska“ a „poistného aktíva“ plní aj úlohu citlivého indikátora miery medzinárodného napätia. Veď udalosti medzinárodného života pozorne sledujú nielen diplomati a vojaci, ale aj účastníci mnohých komoditných trhov. A najmä trhu so zlatom. Ukážem to na príklade niekoľkých dní januára tohto roku. Po obvyklom pokoji na trhu so zlatom v prvej polovici januára cena drahého kovu od polovice tohto mesiaca opäť začala rásť. Každý deň je novým maximom.
Ráno 19. januára 2026 na komoditnej burze COMEX v New Yorku vzrástli futures na zlato v USA s dodávkou vo februári o 1,7 % a dosiahli 4671,90 dolára za uncu. Spotová cena zlata dosiahla počas pracovného dňa historické maximum 4689,4 dolára. Bol prekonaný rekord z roku 2025, keď 23. decembra cena dosiahla hodnotu 4530,3 dolára.
A 20. januára cena zlata obnovila historické maximum, keď po prvýkrát prekonala hranicu 4 700 dolárov za trójsku uncu. O 19:40 moskovského času na burze COMEX v New Yorku dosiahla cena februárového futures na zlato hodnotu 4748,51 dolára za trójsku uncu, čo predstavuje nárast o 3,33 % v porovnaní s predchádzajúcim zatvorením. Mimochodom, v tento deň burzové ceny striebra tiež dosiahli historické maximum, prekročiac hranicu 95 dolárov za uncu.
21.január – nový maximálny rekord. Kotácie prekonali hranicu 4800 dolárov za uncu. Februárové futures na drahé kovy na burze COMEX v stredu zdraželi o 1,82 % a dosiahli maximálnu hodnotu 4852,6 dolára za uncu. Maximálna cena spotového zlata vzrástla o 2,1 % na 4861,91 dolára za uncu. Cena drahého kovu k 21. januáru v porovnaní s 1. januárom (t. j. presne za tri týždne) vzrástla o 11 percent.
V čom spočíva tajomstvo takého silného cenového nárastu na trhu so zlatom? Podľa všetkého je za to zodpovedný Donald Trump. Práve v spomínaných januárových dňoch sa hlava Bieleho domu dostala do skutočného nadšenia ohľadom Grónska. O nároku Washingtonu na tento ostrov 47. prezident USA hovoril už dávno. V druhej dekáde januára však už prišiel s konkrétnymi návrhmi. 17.januára Trump na svojej sociálnej sieti označil vyslanie európskych vojakov na cvičenie do Grónska za „veľmi nebezpečnú hru“. Oznámil, že od 1. februára zavedie 10-percentné clá na všetky tovary z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Holandska a Fínska. Od 1. júna sa malo clo zvýšiť na 25 %. Prezident USA povedal, že európske krajiny budú platiť clá, kým sa nedosiahne dohoda o kúpe Grónska. Podľa Trumpa budú tieto opatrenia platiť „dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda o úplnej a konečnej kúpe Grónska“. Práve v tento deň ceny zlata, ktoré po novoročných sviatkoch trochu spali, zaznamenali prudký nárast.
Po Trumpovom ultimáte v EÚ vypukol rozruch. Ozývali sa výzvy na organizovanie odporu proti americkej expanzii. Všetko je podrobne opísané v médiách, preto sa nebudem opakovať. Chcel by som len upozorniť na jednu hrozbu pre Európu: „odvetou“ voči Washingtonu môže byť predaj veľkých portfólií amerických štátnych cenných papierov, ktoré nahromadili niektoré európske štáty (najmä Veľká Británia, Belgicko, Luxembursko, Francúzsko). A to ešte viac prilialo olej do ohňa na trhu so zlatom. T. j. stimulovalo rast cien drahých kovov.
22. januára Trump vystúpil v Davose. Povedal, že Washington sa nevzdáva kontroly nad Grónskom, ale nebude ju dosahovať vojenskou silou. Navyše vyhlásil, že v dôsledku rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Rüttem sa zdá, že bola dosiahnutá dohoda o Grónsku. Podrobnosti dohody a stanoviská európskych lídrov k tejto dohode však širokej verejnosti nie sú známe. Jediné, čo je známe, je to, že clá Washingtonu voči európskym krajinám sa rušia.
Trh so zlatom však okamžite zareagoval na správy z 22. januára týkajúce sa Grónska. Cenný kov ustúpil od rekordných hodnôt. Podľa údajov agentúry Bloomberg klesla cena zlata na newyorskej komoditnej burze COMEX v priebehu iba 25 minút v rámci spotových obchodov z 4 855,9 USD na 4 762,3 USD za trójsku uncu, t. j. o 1,93 %. Februárové futures na zlato stratili 0,85 %. Myslím si, že účastníci trhu so zlatom prijímali rozhodnutia o cenách nielen na základe verejne dostupných zdrojov (ako sú správy agentúry Bloomberg), ale využívali aj iné špeciálne zdroje informácií.
Na príklade niekoľkých dní v januári som ukázal, ako účastníci trhu so zlatom sledujú najdôležitejšie udalosti vo svete, vrátane politických a vojenských, a ako na tieto udalosti reagujú. Snažia sa však aj predpovedať situáciu na trhu s drahými kovmi. Okrem iného modelovaním možných globálnych a regionálnych procesov vo svete. Ako konkrétne vnímajú situáciu na trhu so zlatom v perspektíve do konca tohto roka?
Predpovede sú rôzne. Väčšina z nich stanovuje cenu drahého kovu do konca roka 2026 v rozmedzí od 5 do 5,5 tisíc dolárov za trójsku uncu. Uvediem odhady len niektorých známych západných bánk. Societe Generale a Bank of America uvádzajú sumu 5 tisíc dolárov za uncu. J.P. Morgan sa domnieva, že v decembri môžu ceny dosiahnuť 5,2–5,3 tisíc dolárov. Goldman Sachs zvýšil prognózu ceny zlata na koniec roka 2026 na 5400 dolárov za uncu. Avšak, na základe minulých rokov sa zistilo, že popredné západné banky zvyčajne uvádzajú podhodnotené prognózy cien zlata. Existujú aj odvážnejšie prognózy: napríklad konzultačná spoločnosť Yardeni Research očakáva cenu zlata 6000 dolárov za uncu, a ekonóm a investičný bankár James Rickards nevylučuje cenu 10 tisíc dolárov za uncu.
Vzhľadom na to, že na začiatku roka bola cena zlata 4368 dolárov, pri prognózovanej hodnote 5000 dolárov cena vzrastie približne o 15 percent. Ak vychádzame z odhadu Jamesa Ricardsa, cena by sa mala viac ako zdvojnásobiť. Z môjho pohľadu sú takéto rozdiely v prognózach cien spôsobené predovšetkým veľkými rozdielmi v hodnotení politického a vojenského napätia vo svete. Myslím si, že prognózovaná cena západných bánk (5 tisíc dolárov za trójsku uncu zlata) bude dosiahnutá nie na konci, ale už niekde v polovici tohto roka.
Pokiaľ ide o prognózu ceny 10-tisíc dolárov, s ňou úplne nesúhlasím. Nie preto, že by som vylúčil možnosť takého prudkého zdraženia zlata, ale preto, že pri takomto zdražení dolára už americký dolár nebude svetovou menou. Takéto zdraženie by znamenalo kolaps dolára ako svetovej meny. Cenu drahého kovu bude treba merať niečím iným.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
