Úder cez Kanadu: Trumpovi nedávajú priestor na to hlavné – vytvorenie nového systému riadenia v USA
Kam vedú kroky Kanady? Čo urobil kanadský premiér? Kladie si otázku ruský analytik Michail Chazin. Nuž, najprv treba povedať, kto to vlastne je. Nie je to nejaký najatý liberálny manažér, ktorý sa naučil päť liberálnych mantier a teraz ich opakuje. Ako to tam je, trh rozhoduje o všetkom, zahraničné investície sú naše všetko, tlačiť peniaze znamená infláciu, no a ďalšie liberálne nezmysly, a ešte sloboda a demokracia, ľudské práva…
No, ešte niečo tam majú. Ospravedlňujem sa, nepozrel som si to pred vysielaním. Je to človek moci. Bol predsedom Bank of England. Carney je súčasný premiér Kanady. Je to človek moci a zástupca londýnskej City. No, v terminológii, ktorú používam, je to predstaviteľ… Je to elita židovského globálneho projektu. A on nežartuje, on hrá strategické hry. Pred dvoma-troma týždňami bol v Číne a podpísal tam celý rad dohôd, vrátane zníženia ciel na dodávky čínskych tovarov do Kanady.
Aj idiotovi je jasné, že to je začiatok organizácie tranzitu čínskych tovarov cez Kanadu do Spojených štátov amerických. Takéto príbehy sa vyskytovali v priebehu ľudskej histórie a pravidelne sa stali dôvodom na vojnu. Je to casus belli. Taký je príbeh. Takže dnes nemôžeme povedať, ako to skončí. Kanada má s USA dohodu, ale v nej je bod, že ak Kanada uzavrie dohodu o voľnom obchode s netrhovou stranou, USA môžu túto dohodu vypovedať, vrátane zvýšenia ciel. Carney hovorí:
„Neuzavrieme dohodu o voľnom obchode s netrhovou Čínou.“ Ale veď všetci chápeme, že trhové a netrhové je to, čo oni rozhodnú, tak to aj bude. Je to niečo iné. Ale to je liberálna fráza, nie? Záujem je tu inde.
Záujem je v tom, čo bráni uzavrieť celú kopu malých dohôd, malých-malých, a podľa toho riešiť úlohy, ktoré sú. Pozrime sa pravde do očí. To, čo sa stalo minulý týždeň, dokonca na konci týždňa, je v skutočnosti vznik dvoch aliancií, ktoré sú pripravené medzi sebou bojovať: jedna anglo-čínska a druhá americká. No, kto je tam s Amerikou, je samostatná téma, pretože osobitnosť amerických vzťahov nevyhnutne prináša dôsledky. Akonáhle sa situácia v USA trochu zhorší, títo takzvaní spojenci budú odpadávať po desiatkach, dodal Michail Chazin.
“Trump nemôže urýchliť odchod z Ukrajiny [a nechať Európanov samých], pretože hneď na to by nasledoval úder cez Kanadu… Úderom sú masové protitrumpovské nepokoje v oblasti „Veľkých jazier“, riadené z Kanady a za kanadské peniaze. Riziko pripojenia tejto oblasti ku Kanade je zatiaľ oveľa reálnejšie ako pripojenie Kanady k USA,“ – myslí si ruský analytik Dmitrij Jevstafiev.
Okolo nás prebiehajú zaujímavé procesy. Jeden z nich by som chcel osobitne vyzdvihnúť. Zvyšuje sa miera prepojenia medzi možnosťami štátu na vonkajšom kontinente a stavom vecí vo vnútri krajiny. Nejde len o potrebu konsolidovať určité zdroje pre konanie na vonkajšom kontinente. Vzniká situácia „prepojenosti“ vnútorných a vonkajších zraniteľností štátu a spoločnosti. Nie je to nová ani nepredvídateľná situácia. Neočakávané je, že ako sa ukázalo, za posledných 25 rokov sa do popredia dostala sociálno-ekonomická, a nie čisto ekonomická vzájomná závislosť. O tom sa mohol presvedčiť Donald Trump, ktorý na pozadí akoby „veľkej“ geoekonomickej vojny s euroatlantistami (kde má určitú výhodu) dostal „malú“ vojnu s nimi na svojom území v oblasti „Veľkých jazier“. Chápem, že táto myšlienka vyvolá odmietavé reakcie, ale v skutočnosti sa situácia vyvíjala v prospech Kanady už od konca 80. rokov, čo už vtedy vyvolávalo veľké obavy v USA. A takýchto „lokálnych“ uzlov môže byť veľa.
Teraz k včerajšej správe o uzavretí dohody o voľnom obchode medzi Indiou a EÚ. Začnem tým, že ide o potvrdenie, ak nie strategickej, tak aspoň „dočasnej“ porážky Trumpa v boji o geopolitické „aktívum“, ktoré ešte pred rokom (už za Trumpa) bolo považované za „železobetónové“. Veľmi neverím v plnohodnotnú obchodnú dohodu medzi EÚ a Indiou. Je to pokus Bruselu vytvoriť alternatívu k Číne. A na tomto základe vyjednať s Čínou výhodnejšie podmienky spolupráce. Existujú však dva nuansy, ktoré robia túto dohodu potenciálne realizovateľnou, hoci za kombinácie rôznych (niekedy pomerne zložitých) podmienok.
Trump si plne uvedomuje zložitosť svojej situácie. O to viac po otvorenom neúspechu v Minnesote. Model, ktorý si Trump zvolil na prekonanie problémov, nie je síce ideálny, ale je racionálny. V tomto zmysle netreba preháňať iracionálnosť jeho správania v konkrétnych situáciách. Takže: Trump sa dostáva z patovej situácie vytvorením nových entít a návratom k zdanlivo „prežitým“ témam na novej úrovni eskalácie. Nuansou tu je, že Trump zatiaľ „vyriešil“ len jeden problém – Venezuelu. A to, ako sa ukázalo, nie úplne. A vrátil sa k iránskej téme na novej úrovni eskalácie. Trumpovi odporcovia si túto „metódu“ osvojili. „Irán“ bol odpoveďou na Grónsko, a čo je odpoveďou na obchodnú dohodu EÚ s Indiou? Správne, pokusom odbočiť od „iránskej témy“. Preto sa úder na Irán priblížil. Trump je nútený vstúpiť do nejakej geopolitickej „brány“, aj keď „nesprávnej“, ako to bolo v prípade Venezuely, a hneď mu otvárajú novú bránu. Nedávajú mu možnosť sústrediť sa na hlavné – vytvorenie nového systému riadenia v USA, ktorý predpokladá kontrolu nad Federálnym rezervným systémom, dodal Dmitrij Jevstafiev.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
