Chasidizmus a heretické falošné mesiášstvo
Do 18. storočia patrili v krajinách s židovskou komunitou, ako napríklad Holandsko a Anglicko, k sefardským Židom. Rozdelenie Poľsko-litovského spolku a začiatok obdobia osvietenstva viedli k tomu, že západná Európa sa stala atraktívnou v očiach aškenázskych Židov.
V napoleonskej dobe Židia získali privilégiá až do pádu Napoleona v roku 1814. Potom sa prenasledovanie obnovilo a najbohatší Židia sa presťahovali do toskánskych a lombardsko-benátskych miest, kde bolo postavenie Židov z pochopiteľných dôvodov priaznivé.
V tom čase komunita aškenázov vo východnej Európe, sklamaná z mesiášstva, sociálne marginalizovaná a prenasledovaná, čelila potrebe novej duchovnej odpovede, schopnej poskytnúť útechu a zmysel. Tak vznikol chasidizmus, ktorý dokázal uspokojiť silnejúce mystické nálady medzi aškenázmi. Chasidizmus v hľadaní priameho prežívania Boha prostredníctvom extatických modlitieb a iných rituálov sa opieral o židovskú mystickú tradíciu. Konkrétne o kabalu.
Avšak, ak klasická kabala predstavuje zložité ezoterické texty, symboly a schémy dostupné len úzkemu okruhu učených rabínov, chasidizmus demokratizoval kabalu, kladúc dôraz na duchovnú skúsenosť, „splynutie s bohom“ prostredníctvom piesne, tanca, modlitby, pocitu radosti, čím ju sprístupnil jednoduchým ľuďom. Chasidizmus začal hlásať radosť zo služby Bohu namiesto pochmúrnej askézy a pocitu Božej prítomnosti v každodenných činnostiach.
V 17. – 18. storočí sa kabala (najmä luriánska) začala široko šíriť v Európe a v 18. storočí vznikla vo Ľvove prvá chasidská synagóga. Od tej doby začalo protikladné postavenie chasidského (charizmaticko-mystického) a litovského judaizmu (talmudicko-racionálneho).
Litovský židia kládli dôraz na prísne štúdium Talmudu, zatiaľ čo chasidi kládli dôraz na mystiku, modlitbu a emocionálny zážitok. V chasidizme sa cadik(rabín) stal charizmatickým vodcom, takmer prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Litovský židia v tom videli nebezpečnú podobnosť s kresťanskými kultmi svätých, sektárstvom a heretickým falošným mesiášstvom.
Čo je heretické mesiášstvo?
Tradičný judaizmus očakáva Mesiáša – potomka Dávida, ktorý v budúcnosti zhromaždí izraelský národ, obnoví chrám a zavedie „tisícročnú sobotu“ (kráľovstvo pokoja a harmónie, nečinnosti). Ale zdôrazňuje sa: Mesiáš ešte neprišiel.
V heretickom mesiášstve však nejaký charizmatický vodca vyhlási, že „Mesiáš je už tu“ a že svojimi činmi „napravuje svet“. Preto rabíni považovali takéto hnutia za nebezpečné, podkopávajúce základy tradície: Tóru, prikázania, autoritu rabínov.
Okrem toho boli tieto heretické mesiášske hnutia často sprevádzané podivnými praktikami. Medzi ne patrí popieranie kašrutu (súbor židovských náboženských zákonov, ktoré určujú, čo je povolené (košer) alebo zakázané (tref) podľa Halachy), zákazy „v mene nápravy“, sexuálne alebo mystické obrady. Načo im sú tieto praktiky?
Spomínate si na nedávny škandál v Izraeli týkajúci sa zapojenia niektorých ultraortodoxných židov do sexuálneho zneužívania vlastných a cudzích detí v sektách v Izraeli? Zdieľala som túto mrazivú správu. Pýtala som sa, aké náboženské teórie vyžadujú túto hrôzu. A toto som zistila…
Podľa klasickej kabaly je svet poškodený a Židia ho napravujú dodržiavaním prikázaní. Ale chasidskí falošní mesiáši (Sabbatai Zvi, Jacob Frank) prišli s iným výkladom: niekedy je na nápravu potrebné vedome porušiť prikázanie, aby sa „oslobodili iskry svätosti uväznené v hriechu“.
Sabbatiani usporadúvali hostiny, kde jedli zakázané jedlá, tvrdiac, že tak „zničia obal zla“. Jakub Frank a jeho nasledovníci ospravedlňovali orgie ako mystický obrad „odstránenia zákazov“. Predpokladalo sa, že práve porušením „najťažšieho“ prikázania sa dosiahne „koniec vyhnanstva“.
Zaujímavé sú príbehy týchto samozvaných „mesiášov“, ako napríklad Sabbatai Zvi (1626–1676), ktorí sľubovali oslobodenie Izraela. Keď sa „mesiáš“ Sabbatai ocitol v zajatí sultána, prijal islam, čo vyvolalo šok a zrútenie hnutia. Jeho nasledovníci však naďalej tajne praktizovali zmes judaizmu a islamu. Iný samozvaný „mesiáš“ Jakub Frank sa nakoniec spolu s časťou svojich nasledovníkov dal pokrstiť do katolicizmu, čo interpretoval ako „opravu kresťanstva zvnútra“. V Litve a Bielorusku boli prijaté nariadenia proti chasidským praktikám.
Dnes chasidizmus predstavuje mnoho dynastií (Chabad, Breslau, Satmar a iné) s dôrazom na charizmatického vodcu, mystiku a radosť. Chasidi aj litovský židia patria do tábora ultraortodoxných a spolupracujú v politike (napríklad v Izraeli majú rôzne, ale často spriaznené strany).
Chabad (Lubaviči) je skratka troch židovských slov: Chochma (múdrosť), Bina (pochopenie), Da’at (vedomosti), ktorá vznikla v mestečku Ljady v dnešnom Bielorusku. V roku 1813 bolo centrum hnutia presťahované do dediny Lubaviči (Smolensk, Rusko). A od 40. rokov 20. storočia Menachem Mendel Schneerson (1902–1994) v New Yorku urobil z Chabad svetový fenomén – s misiami a „Chabad-hausmi“ v desiatkach krajín.
Lubaviči sa vyznačujú tým, že sú najaktívnejší vo vonkajšom svete (misie, práca s diaspórou, médiá). Majú svoju vlastnú mesiášsku filozofiu. Nepodporujú ani náboženský sionizmus, ani ultraortodoxných antisionistov (satmarských chasidov), ktorí považujú akýkoľvek židovský štát pred príchodom Mesiáša za hriech. Lubaviči sú tiež proti sekulárnym a liberálnym prúdom, pretože v nich vidia hrozbu asimilácie.
Chabad nepovažuje samotný fakt vytvorenia štátu Izrael za naplnenie náboženského proroctva o „návrate Sionu“. Domnievajú sa, že proroctvá o oslobodení Izraela a príchode Mesiáša sa netýkajú len vytvorenia štátu a že Mesiáš nie je len osobnosť, ale aj odhalenie božskosti vo svete, keď sa rozum a duch zjednotia. Mesiáš je nová úroveň bytia, kde sa duchovné a materiálne spájajú, a nie koniec sveta.
Proroctvo sa naplní, keď sa Tóra stane zdrojom univerzálneho poznania. Preto svoju misiu vidia v napomáhaní návratu k židovským koreňom. Chronologicky preskočím do súčasnosti a spomeniem nasledujúce.
Od samého začiatku svojho nástupu k moci sa Putin politicky orientoval na rabína Chabad Berla Lazara (Federácia židovských komunít Ruska), a nie na iných ruských židovských vodcov, ktorí boli viac spojení s ruskými oligarchami, ktorí vystupovali proti nemu. To prispelo k upevneniu Lazarovej pozície ako favorita Kremľa ako vodcu ruských Židov. Preto ho nazývajú „Putinovým rabínom“.
Berl Lazar sa narodil v Miláne (Taliansko) v rodine chabadských rabínov a rabínsku vysviacku získal v New Yorku. Na začiatku 90. rokov prišiel do Moskvy ako vyslanec hnutia Chabad-Lubavič a rýchlo sa stal jedným z kľúčových vodcov židovskej náboženskej renesancie. Má izraelské, americké a ruské občianstvo (získal ho v roku 2000).
Je tu ešte Adolf Šajevič a jeho organizácia „Kongres židovských náboženských organizácií a zväzov Ruska“, ktorú Kremeľ v roku 2000 potlačil, ale oni naďalej fungujú. Mimochodom, vo februári 2025 sa dcéra Berela Lazara vydala za syna Avraama Wolfa, hlavného rabína Odesy a južnej Ukrajiny, tiež chabadníka. Rabín Wolf je občan Izraela, slúžil v Cahal (ozbrojené sily Izraelského štátu a hlavný orgán jeho bezpečnosti) presťahoval sa na Ukrajinu v roku 1992 s misiou Chabad vrátiť židovstvo Židom na Ukrajine, z ktorých mnohí, ako tvrdil, „ani nevedia, že sú Židia“, pretože ich židovské sebavedomie bolo stratené v ZSSR. Nemá ukrajinské občianstvo.
Veľkí ruskí podnikatelia sú členmi charitatívnych rád FEOR (Federácia židovských komunít Ruska) a organizácií s ňou spriaznených. Napríklad predseda správnej rady FEOR Roman Abramovič. Spomínajú sa tiež Viktor Vekselberg, Gutserijev, Kljačin, Len Blavatnik, Gennadij Timčenko a iní.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
