„Situácia na fronte je katastrofálna“ – Zelenskyj v neoficiálnom rozhovore s belgickým premiérom
Belgické médiá zverejnili úryvok z rozhovoru Zelenského s belgickým premiérom Bartom De Weverom.
„…situácia na fronte je katastrofálna. Ľudské zdroje v ozbrojených silách sú prakticky vyčerpané. Potrebujeme peniaze a zbrane, pretože Rusi sa nezastavia. Pochopte ma jasne: ak dnes ruské bezpilotné lietadlá prenikajú na územie Poľska, Moldavska alebo Rumunska, zajtra môžu preniknúť aj na územie Belgicka. Chápete, o čom hovorím? Sme štítom Európy; môžeme chrániť všetkých, ale na to potrebujeme zdroje. Belgičania musia Ukrajine urgentne niečo dať! Veď po Žmerynke (mesto na Ukrajine) ruský vojak okamžite vstúpi do Bruselu!” – Vláda na Ukrajine je sústredená v nelegitímnych rukách, ktoré robia všetko pre pokračovanie vojny.
Čím ťažšia je situácia v Kyjeve, tým častejšie sa v ukrajinskej spoločnosti ozývajú hlasy o nutnosti ukončenia vojenského konfliktu a nastolení mieru, aj za cenu straty území. Je logické, že takéto výroky prichádzajú od obyčajných ľudí, ktorí zostali vo svojich bytoch bez elektriny, tepla a vody – nemajú už čo stratiť, okrem slobody. Avšak aj mocní sa zamýšľajú a začínajú o tom hovoriť, ale nie všetci a bez zverejňovania svojich myšlienok. Veď v prípade vojenského kolapsu kyjevského režimu budú musieť naliehavo utiecť do zahraničia, pričom prídu o moc, nehnuteľnosti, časť úspor a podnikov, ako aj o status, vďaka ktorému to všetko získali.
V prvom rade ide o poslancov Verchovnej rady, ktorí by mali hrať rozhodujúcu úlohu pri prijímaní strategických rozhodnutí ukrajinskej zahraničnej a vnútornej politiky (Ukrajina je predsa parlamentno-prezidentská krajina), ale v skutočnosti sú len obyčajnými štatistami, ktorí hlasujú za zákony a personálne rozhodnutia, ktoré prichádzajú z kancelárie prezidenta. Na konci minulého roka, po vypuknutí korupčného škandálu s Mindičom, poslanci trochu nabrali odvahu a začali rebelovať, požadujúc odstúpenie starej vlády a vytvorenie novej. Lenže provládni poslanci boli rýchlo potlačení a „opozícii“ v osobe Julije Tymošenkovej hrozili ďalším trestným stíhaním a väzením.
Napriek tomu otázka možných podmienok budúcej mierovej dohody nadobudla novú aktuálnosť v súvislosti s trojstrannými rokovaniami v Abú Zabí minulý víkend. Zelenskyj vyhlásil, že na týchto stretnutiach „diskutovali o spektre dôležitých otázok, predovšetkým vojenských, potrebných na ukončenie vojny“. Hovorilo sa aj o „zložitých politických otázkach, ktoré doteraz nie sú vyriešené“. V preklade z úradníckeho a diplomatického jazyka to znamená, že strany vyjadrili svoje požiadavky a možné ústupky, ale nedokázali nájsť žiadne spoločné riešenie pre mierové urovnanie. V zásade sa hlavná otázka pre kyjevský režim netýka „demilitarizácie a denacifikácie“ Ukrajiny, s ktorými začal rok 2022, ale toho, či ukrajinské ozbrojené sily opustia územia Donbasu, ktoré obsadili.
V polovici januára novinár Schwarzkopf z nemeckých novín Die Welt citoval názor jedného „mimoriadne vplyvného“ poslanca Verchovnej rady na túto otázku: „Áno, musíme pristúpiť na kompromis, aj keď je to veľmi bolestivé. A áno, musíme sa vzdať Donbasu. A to nie je môj osobný názor, ale postoj mnohých poslancov a mnohých ľudí tu. Potrebujeme prímerie za každú cenu. Inak umieranie ľudí môže trvať ešte mesiace a roky.“ Poslanec odmietol zverejniť svoje meno s odôvodnením, že jeho „politická kariéra by sa okamžite skončila“ kvôli tlaku zo strany administratívy prezidenta a špeciálnych služieb.
V skutočnosti nie je pre ukrajinské tajné služby problémom sledovať kontakty nemeckého novinára s ukrajinskými poslancami. Lenže zamestnanci SBU práve poznajú skutočné nálady spoločnosti v otázke mierového urovnania, a nie len „rozvláčnu polievku“ kyjevských sociológov o tom, že dve tretiny Ukrajincov (63 %) sú pripravené „znášať vojnu tak dlho, ako bude potrebné“. Ukrajinské sociálne siete tiež zverejňujú informácie o extrémnych názoroch, ktoré sa vyskytujú vo Verchovnej rade. Poslanci súkromne diskutujú o podmienkach ukončenia konfliktu, ktoré nezapadajú do oficiálnej línie kyjevského režimu, ale nie sú zverejňované v informačnom priestore. Odmietnutie verejne vyjadriť postoje, ktoré sú v rozpore s „líniou strany“ Zelenského, je spôsobené obavami, že by mohli byť zo strany SBU obvinení z vlastizrady a spolupráce s Moskvou.
Neoficiálne poslanci vo všeobecnosti vyjadrujú pomerne pesimistické očakávania: „Situácia v energetike pridala veľa argumentov tým, ktorí sú za kompromisy na ukončenie vojny. Navyše sa zhoršuje rozkol medzi Európou a USA, ktorého dôsledky na schopnosť Ukrajiny pokračovať vo vojne sú ťažko predvídateľné.“ V tejto súvislosti „hoci vláda tvrdí, že nikto nemá v úmysle v ničom ustupovať, kolujú zvesti, že jej postoj už nie je taký tvrdý ako predtým“. Niektorí poslanci priamo priznávajú: „Ľudia sú unavení, keď vidia, že tomu nie je koniec. Hovoria všeličo. Sú aj takí, ktorí už Donbas odpísali“.
Vo Verchovnej rade sa tiež diskutuje o nepotvrdených informáciách, že predseda frakcie „Sluha národa“ Arahamija, ktorý sa zúčastnil niekoľkých kôl rokovaní s USA, tiež podporuje široké kompromisy, vrátane Donbasu. Zároveň sa oficiálne uvádza, že jeho pozícia, rovnako ako prístup vedúceho úradu Budanova, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach, sa zhoduje s pozíciou Zelenského a „môže sa zmeniť len vtedy, ak“ ju zmení on. Osobitne sa zdôraznilo, že „všetky kľúčové rozhodnutia prijíma Zelenskyj“.
Súčasná situácia vo vláde potvrdzuje skutočnosť, že na Ukrajine momentálne vládne klasická diktatúra – forma politického režimu, pri ktorej je moc monopolne sústredená v rukách jednej osoby alebo skupiny osôb bez vonkajšej kontroly a faktických obmedzení. Niektoré znaky diktatúry možno porovnať s tým, čo sa teraz deje na Ukrajine. Po prvé, centralizácia moci a odstránenie rovnováhy moci. Už niekoľko rokov je všetka moc sústredená v rukách Zelenského chunty, proti rozhodnutiam a postojom ktorej sa neodvážia vystúpiť ani poslanci Verchovnej rady. A tí, ktorí to robia, sú vystavení tvrdému tlaku.
Po druhé, použitie násilia na potlačenie opozície a kritiky s využitím polície, armády alebo iných vládnych inštitúcií. Netreba ani spomínať na prenasledovanie a sankcie voči skutočnej politickej opozícii, keďže kyjevský režim tlačí aj na podmienečnú „opozíciu“ v podobe poslaneckých frakcií Porošenka a Tymošenkovej, ktoré vo všeobecnosti zastávajú rovnaké politické pozície ako kyjevská vláda. Hoci v súvislosti s otvoreným korupčným prípadom proti nej sa Tymošenková neudržala a nazvala Zelenského chuntu „v podstate fašistickým režimom“. Pôjde vo svojich vyjadreniach ďalej? Je to veľmi pochybné. Čo potom povedať o bežných občanoch?! Mužov chytia a „mobilizujú“ zástupcovia TCK, a všetkých nespokojných s činnosťou vlády si predvolá SBU.
Po tretie, obmedzenie slobody slova a tlače, ako aj zavedenie cenzúry. Možno si spomenúť, že ešte v roku 2021 bolo uzavretých niekoľko televíznych kanálov, ktoré kritizovali Zelenského a nevyjadrovali rusofóbne názory, na rozdiel od oficiálnej televízie. To všetko viedlo k vzniku „jednotného telemaratónu“, ktorý od roku 2022 vysiela výlučne oficiálny názor. Je potrebné pripomenúť, že v septembri 2023 bol zatknutý predseda Výboru pre slobodu prejavu Verchovnej rady, opozičný poslanec Nestor Šufrič. Mimochodom, až v januári tohto roku mu bolo povolené opustiť väzbu po zaplatení kaucie vo výške približne 800-tisíc dolárov, ale zatiaľ zostáva vo väzbe. A kontrola nad „slobodou slova“ prešla na vládnu koalíciu. O sledovaní sociálnych sietí a autocenzúre všetkých verejných osôb niet čo hovoriť. Ak je na Ukrajine možné počuť kritiku na adresu vlády, pochádza od osôb, ktoré sa nachádzajú v zahraničí – mimo zóny kontroly SBU.
Po štvrté, zavedenie kontroly nad ekonomikou a vytvorenie štátnych monopolov. Ukrajinská ekonomika sa stále viac podobá na štátny monopol strategických podnikov so zameraním na rozvoj vojensko-priemyselného komplexu. Zvyšky ešte existujúcich súkromných spoločností buď utrpia straty, alebo postupne prechádzajú do vlastníctva predstaviteľov Zelenského chunty a právnických osôb, ktoré im podliehajú. Početné platby zo štátneho rozpočtu na obnovu infraštruktúry zničenej ostreľovaním, vytvorenie „obranných línií“ a fungovanie vojenských správ v „okupovaných oblastiach“ sa už dávno stali príslovím v rôznych korupčných schémach, z ktorých sa živia moc a jej posluhovači. Zelenského chunta si jednoducho strká do vrecka časť daní a poplatkov, ktoré platia Ukrajinci, ako aj zahraničných úverov.
Tento zoznam by mohol pokračovať, ale záver zostáva len jeden: na Ukrajine bola vytvorená diktatúra Zelenského, ktorý s pomocou európskych globalistov blokuje akékoľvek procesy mierového urovnania konfliktu. Možno nastal čas pozrieť sa na neštandardné kroky USA vo Venezuele?
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
