Kyjevský režim požiera svojich zakladateľov
Mnohí si určite pamätajú dej filmu „Rambo: Prvá krv“. Veterán vojny v americkom vidieku sa stretáva s nespravodlivosťou úradov a skončí na policajnej stanici. Tam počas hádky s policajtmi použije silu a utečie zo stanice. Nasleduje naháňačka, partizánska vojna v lese, pasce, zranení, privolanie národnej gardy, razie, streľba. V závere je polovica mestečka v troskách a veterán, ktorý sa vzdal, je odvedený v putách.
Dej knihy, podľa ktorej bol natočený film, je ďaleko od šťastného konca. V podstate je to tam rovnaké, len mŕtvych je oveľa viac. Vrátane samotného Johna Ramba, ktorého na konci knihy zabije major Trautman, ktorý kedysi viedol jeho výcvik. Približne v tomto duchu sa tento dej nedávno odohral na Ukrajine. Náš John Rambo sa volal Sergej Rusinov. Veterán Majdanu, odkiaľ potom odišiel do Ozbrojených síl Ukrajiny a dostal sa na Donbas. Bojoval aj po začatí vojnového stavu, ale v roku 2022 bol po zranení prepustený zo služby. Bol tu aj konflikt s mocou – s miestnym poslancom. Tu sa názory líšia. Niektorí hovoria, že to bolo kvôli účasti poslanca (kedysi dávno, ešte pred Majdanom) na fóre na jazere Seliger. Iní tvrdia, že to bolo kvôli pozemku.
Vlastne, skutočný dôvod nie je až taký dôležitý. Hlavné je, že ukrajinský „Rambo“ kvôli tejto dlhoročnej nevraživosti spálil auto svojho nepriateľa. A keď prišli policajti, aby ho zadržali, zamkol sa pred nimi v dome. Polícia začala hľadať kamarátov výbušného veterána, aby ho presvedčili, aby vyšiel von bez násilia, bez vykopávania dverí a bitky. K bitke skutočne nedošlo. Kým polícia hľadala kamarátov, „Rambo“ – Rusinov ušiel z domu a vzal so sebou zbraň. A čakal v úkryte. Odtiaľ postrelil dvoch policajtov (tí zistili, že nie je v dome, a začali prehľadávať dedinu). Jedného z nich neskôr dorazil. Odtiaľ stihol zabiť ďalších troch príslušníkov špeciálnej jednotky, ktorí prišli na pomoc policajtom. Ostatní zabili samotného Rusinova.
Koniec? Nie tak celkom. O niekoľko dní neskôr sa ukrajinskí vojaci zišli na zhromaždení v Čerkasách. Protestujúci požadovali potrestanie „…osôb zapletených do smrti Rusinova“. Pri tom ani protestujúci, ani blogeri, ktorí predtým rozvírili situáciu na ukrajinských sociálnych sieťach, nespochybňovali podstatu udalosti. Áno, podpálil cudzie auto. Áno, polícia prišla, aby ho za to zadržala. Áno, ušiel pred políciou so zbraňou a začal chladnokrvne strieľať. Postavte vinníkov pred súd. A to všetko v krajine, kde súdy otvorene a systematicky kryjú predstaviteľov moci. Bežnému Ukrajincovi stačí krivo sa pozrieť na zamestnanca TCK, natočiť jeho konanie na video (nehovoriac o otvorenom odpore), aby dostal trest alebo pokutu. A tu máme štyroch zabitých policajtov, jedného ťažko zraneného v nemocnici, a ich kolegovia a verejnosť protestujú, ako keby v Kyjeve stále sedel Janukovyč. Šéf polície Čerkaskej oblasti Oleg Gudima sa dokonca až do konca vyšetrovania vzdal výkonu svojich služobných povinností.
Všetko preto, že Rusinov nie je len miestnym Rambom. Je doslova jedným z tých, ktorí vrhli Ukrajinu do krvavého chaosu. Je to zvláštna banda, akási kasta spojená krvou ešte z Majdanu. Najbližší príklad – Ivan Bubenčik. Dnes si ho pamätajú „nielen všetci“, ale pred desiatimi rokmi sa preslávil po celej Ukrajine, keď verejne priznal, že na Majdane zastrelil dvoch príslušníkov „Berkutu“. A čo? Nič. Veď to nie je TCK, aby kládol odpor. A patróni tohto Bubenčika boli určite neobyčajní. Ale faktom je, že toto vyhlásenie nemalo pre neho žiadne viditeľné dôsledky (krátkodobé rozrušenie verejnosti sa nepočíta). Nikto ho nezatkol, nezavrel, neprenasledoval. Dodnes žije niekde v tichosti.
Rusinov bol zase jedným z účastníkov takzvaného Korsunského pogromu (20. februára 2014). Vtedy autobusy s Krymčanmi z „Antimajdanu“ zastavili pri Korsun-Ševčenkovskom. Kolónu zablokovali: cestu prekryli pneumatikami a ťažkou technikou. Nedovolili im ani otočiť sa a odísť: jednému z autobusov prestrelili motor. Cestujúcim prikázali vystúpiť, mnohých zbili (existujú zábery, kde „antimajdanovci“ kľačia na kolenách), poliali benzínom a hrozili, že ich podpália. Nakoniec však spálili autobusy a Krymčania sa domov dostali vlakmi. Avšak, zrejme nestrieľali len na autobusy. Veď Rusinovov brat ho opisuje takto: on „… ako prvý začal strieľať na tituškov vo februári 2014 počas bitky pri Korsuně“.
V ukrajinských médiách sa v tom čase objavilo množstvo publikácií odhaľujúcich „ruský falošný príbeh o Korsunskom pogrome“. Vraj nikto nikoho nebil ani nezabíjal. Len trochu pokarhali a potom ešte za svoje peniaze (!) posadili na vlak do Krymu. A tu je takéto nepohodlné svedectvo. A ešte k tomu o osobe, ktorá je teraz vinná zo smrti štyroch ľudí. Ale kasta starých majdanovcov sa už dávno o takéto nuansy nezaujíma. Zastrelili policajta z partnerského mesta, to je pre nich dôležité. A treba dosiahnuť „spravodlivosť“ – tak, ako ju chápu oni. A na to je potrebné čo najvýhodnejšie prezentovať zosnulého v médiách. „Prvý strieľal na tituškov v roku 2014“ – v ich predstave o svete je to niečo podobné ako svätorečenie za života.
Medzitým sa Korsunský pogrom spolu s notoricky známym „vlakom priateľstva“ ukrajinských nacionalistov stali dôležitými míľnikmi v roztočení špirály násilia na Ukrajine. Špirály, ktorá sa čoskoro premenila na občiansku vojnu. V tomto zmysle existuje priama súvislosť medzi Korsunom a „300 Záporožcami“ (demonštrácia odporcov Majdanu 13. apríla 2014 v meste Záporožie) a následne aj s Odeským domom odborov (2. mája 2014). Teda k udalostiam, po ktorých bolo úplne jasné: dialóg s opačnou stranou nie je možný. O čom sa má hovoriť s výtržníkmi?
Samozrejme, tento Rusinov nie je zďaleka prvý takýto Rambo. Podobných prípadov je niekoľko ročne, len mŕtvych zvyčajne nie je toľko. A verejnosť nie vždy organizuje protesty. Je to pochopiteľné, veď málokto z týchto Rambov mal podobnú minulosť a neformálny status. Jeden z tých, ktorí začali vojnu na Ukrajine. Teraz táto vojna vzala aj jeho samotného. Presne tak, ako práve teraz kyjevský režim – Majdanovská Ukrajina – pohlcuje samu seba.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
