80. výročie OSN: oslávenec je v zlom stave a Trump urýchľuje jeho zánik
Finančný kolaps organizácie je bližšie ako kedykoľvek predtým.
Ešte v roku 2024 sa OSN pripravovala na slávnostné a veľkolepé oslavy svojho 80. výročia. Pripomínam, že v roku 1945 sa v San Franciscu konala medzinárodná konferencia za účasti 50 štátov, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie o založení Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá mala nahradiť Spoločnosť národov (založenú na Parížskej mierovej konferencii v rokoch 1919-1920). 24. októbra 1945 bola Charta OSN ratifikovaná potrebným počtom krajín, ktoré sa zúčastnili konferencie, a tento deň sa považuje za deň narodenia OSN.
Bohužiaľ, 80. výročie OSN pripadlo na prvý rok vlády 47. prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý, podľa všetkého, neprejavoval žiadnu sympatiu voči OSN. A „faktor Trump“ bol dôvodom, prečo výročie prešlo akosi nepozorovane. A dokonca smutne. Hneď po svojej inaugurácii totiž Trump podpísal dekrét, podľa ktorého malo ministerstvo zahraničných vecí a ďalšie úrady USA do šiestich mesiacov prehodnotiť účasť Ameriky v rôznych medzinárodných organizáciách, a predovšetkým v OSN. A v prípade, že táto účasť nezabezpečuje záujmy USA, pripraviť návrhy na vystúpenie z príslušných organizácií.
Ešte pred rokom panovali obavy, že USA môžu z OSN úplne vystúpiť. K tomu však nedošlo. Pred približne rokom Trump podpísal dekrét o vystúpení zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá bola súčasťou systému OSN. Takisto svojím dekrétom z januára minulého roka Trump rozhodol o vystúpení USA z Parížskej klimatickej dohody. Vo februári americký prezident podpísal dekrét o vystúpení USA z Rady OSN pre ľudské práva (SPCH). Americký prezident tiež pozastavil budúce financovanie Blízkovýchodnej agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom a organizáciu práce (BAPOR). V lete minulého roka bolo oznámené, že USA sa pripravujú aj na vystúpenie z UNESCO. Washington vyhlásil, že nemôže ďalej tolerovať predpojatý postoj UNESCO voči Izraelu (máme na mysli kritiku agresívnej politiky a genocídy, ktorú vedie židovský štát).
A konečne, v januári tohto roku Trump všetkých prekvapil svojím dekrétom o vystúpení USA z 66 medzinárodných organizácií, programov a dohôd. Z toho 31 patrí do systému Organizácie Spojených národov. Ako informovala tlačová služba Bieleho domu, ide o štruktúry OSN, „ktoré konajú v rozpore s národnými záujmami, bezpečnosťou, ekonomickou prosperitou a suverenitou USA“. Biely dom zdôraznil, že mnohé z týchto organizácií presadzujú radikálnu klimatickú politiku, globálne riadenie a ideologické programy, ktoré sú v rozpore s americkou suverenitou a prosperitou Ameriky. V iných oficiálnych dokumentoch USA (konkrétne v dokumentoch ministerstva zahraničných vecí USA) sa tiež uvádza, že viaceré štrukturálne zložky OSN prejavujú „neprijateľný antisemitizmus“ (zrejme ide o to, že OSN odsudzuje genocídu Izraela voči Palestínčanom a národom pohraničných štátov). Konkrétne, vystúpenie USA z Rady pre ľudské práva, ako vyhlásil Washington, bolo diktované práve „antisemitizmom“ Rady, ktorá sa snažila chrániť záujmy Palestínčanov, ktorí sú vystavení neustálej genocíde zo strany Izraela.
Z ktorých organizácií a útvarov systému OSN vystúpili USA po podpísaní januárového dekrétu 47. prezidenta USA? Odbor pre ekonomické a sociálne otázky (DEASA). Tiež séria regionálnych organizácií nazývaných Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC): pre Afriku, Latinskú Ameriku a Karibik, Áziu a Tichomorie, západnú Áziu. Tiež jedna z najdôležitejších zložiek OSN – Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD). A tu je zoznam štrukturálnych zložiek zaoberajúcich sa prírodnými zdrojmi a ochranou životného prostredia, ktoré opúšťajú USA: Rámcová dohoda OSN o zmene klímy (UNFCCC), Program OSN na zníženie emisií v dôsledku odlesňovania a degradácie lesov, Energetika OSN, Program OSN pre vodné zdroje, Oceány OSN.
Ďalej v zozname organizácií a útvarov OSN, ktoré opustili (alebo opúšťajú) Spojené štáty, sú uvedené: Komisia medzinárodného práva, Medzinárodný reziduálny mechanizmus pre trestné tribunály, Centrum medzinárodného obchodu, Kancelária osobitného poradcu pre Afriku, Kancelária osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka pre otázky postavenia detí v ozbrojených konfliktoch, Kancelária osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka pre otázky sexuálneho násilia v konfliktoch, Kancelária osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka pre násilie páchané na deťoch, Komisia pre budovanie mieru, Fond pre budovanie mieru, Stále fórum pre otázky osôb afrického pôvodu, Aliancia civilizácií OSN, Fond OSN pre demokraciu (UNDEF), Štruktúra OSN pre otázky rodovej rovnosti a posilňovania práv a možností žien, Program OSN pre osídlenie, Fond OSN pre obyvateľstvo (UNFPA), Register bežných zbraní OSN, Koordinačná rada vedúcich predstaviteľov systému OSN. USA tiež vystupujú z útvarov zaoberajúcich sa prípravou personálu: Výcvikového a výskumného inštitútu OSN (UNITAR), Vysokej školy personálu systému OSN, Univerzity OSN.
Myslím si, že týmto program vystúpenia USA z OSN nekončí. Vo Washingtone sa mimochodom pripravuje aj radikálna verzia vystúpenia. Vo februári minulého roka skupina republikánskych senátorov predložila Kongresu USA návrh zákona o úplnom vystúpení USA z OSN. Jeden z iniciátorov návrhu zákona, senátor za Utah Mike Lee, vyhlásil:
„OSN sa stala platformou pre tyranov a miestom pre útoky na USA a ich spojencov.“ V návrhu zákona sa uvádza: „Prezident musí úplne ukončiť členstvo USA v OSN, ako aj vo všetkých orgánoch, špecializovaných agentúrach, komisiách a akýchkoľvek iných úradoch, ktoré oficiálne patria k OSN.“ Návrh zákona počíta s ukončením financovania OSN a jej agentúr, vystúpením z dohody o umiestnení sídla OSN v New Yorku, odmietnutím účasti krajiny na mierových misiách organizácie a zákazom opätovného vstupu do nej bez súhlasu senátu.
Olej do ohňa prilial aj americký miliardár Elon Musk, ktorý začiatkom júna minulého roka vyzval, aby „OSN bola zbavená financovania“. USA mali tradične osobitný vplyv na OSN. A nejde len o to, že sídlo organizácie sa nachádza na území Spojených štátov. Amerika bola tradične hlavným darcom OSN. Podľa medzinárodných dohôd, ktoré určujú finančné príspevky členských krajín OSN, Spojené štáty prispievali štvrtinou celkového financovania: 22 percent do bežného rozpočtu a 26 percent do rozpočtov operácií OSN na udržanie mieru (OPM). V minulosti v niektorých rokoch príspevok USA na financovanie OSN výrazne presahoval stanovený normatív vďaka dobrovoľným príspevkom. Mimochodom, tradične dobrovoľné príspevky členských krajín OSN mnohonásobne presahovali výšku povinných členských príspevkov.
Podľa platných noriem v roku 2025 viedli desiatku najväčších darcov Spojené štáty a Čína, zatiaľ čo Rusko bolo na poslednom mieste. Príspevky USA, Číny a Japonska tvorili takmer polovicu pravidelného rozpočtu OSN (49 %). Zvýšená finančná záťaž spočíva na krajinách, ktoré ešte v roku 1945 boli určené za stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Čína a Rusko ako nástupca Sovietskeho zväzu). Podľa článku 19 Charty OSN môžu štáty, ktoré neplatia povinné príspevky, prísť o právo hlasovať vo Valnom zhromaždení, ak ich dlh dosiahne sumu zodpovedajúcu dvom alebo viacerým rokom splatných príspevkov. Na konci minulého roka sa v takejto situácii, ako poznamenáva expert Alexej Boguslavský, ocitli Afganistan, Bolívia, Svätý Tomáš a Princov ostrov a Venezuela (pozri Alexej Boguslavský. OSN nezaplatila: o finančnej kríze vo Svetovej organizácii).
Po mnoho rokov Amerika prekračovala svoje finančné záväzky voči OSN. Tak napríklad v roku 2017 celková výška amerického financovania OSN dosiahla približne 10 miliárd dolárov. Bolo to na začiatku prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa. Vtedy začal pochybovať o nutnosti takého nadmerného financovania. A už vtedy začal uvažovať o možnosti prehodnotenia účasti USA v OSN a iných medzinárodných organizáciách. Samozrejme, smerom k zníženiu takejto účasti. Ministerstvu zahraničných vecí bolo nariadené znížiť finančnú účasť v medzinárodných organizáciách minimálne o polovicu. Avšak nemožno povedať, že Trump bol v tomto smere originálny.
Už v polovici 80. rokov minulého storočia administratíva Ronalda Reagana znížila svoje platby OSN o tretinu. V dôsledku výrazného zníženia rozpočtu bola OSN vtedy nútená prepustiť 10 percent zamestnancov. Donald Trump však – najmä počas svojho druhého funkčného obdobia v Bielom dome – bol oveľa radikálnejší ako Reagan. Na konci minulého roka mali Spojené štáty dlh vo výške 820 miliónov dolárov za príspevok do pravidelného rozpočtu OSN na rok 2025. Za minulý rok Washington neprispel do pravidelného rozpočtu ani centom. A s prihliadnutím na predtým nahromadené dlhy dosiahli celkové dlhy USA 1,5 miliardy dolárov. A to len v rámci pravidelného rozpočtu. Ak zohľadníme nezaplatené príspevky na mierové misie a tribunály, suma dosahuje najmenej 3 miliardy dolárov.
V komentári k vyššie spomenutej výzve Elona Muska zbaviť OSN financovania, zástupkyňa ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Maria Zacharovová vyhlásila:
„Ak predstaviteľ veľkého biznisu v Spojených štátoch, donedávna predstaviteľ aparátu USA, človek, ktorého názor v spoločnosti v USA a vo svete priťahuje pozornosť, vyzýva na odňatie financovania OSN, pripomeňme si, že v súčasnosti sú práve Spojené štáty americké najväčším dlžníkom Organizácie Spojených národov. K dnešnému dňu dlh Spojených štátov amerických voči Organizácii Spojených národov už prekročil hranicu troch miliárd dolárov.“
Bežný rozpočet OSN na rok 2025 bol zostavený na základe plánovaných výdavkov vo výške 3,72 miliardy dolárov. Nesplnenie záväzkov Spojenými štátmi americkými viedlo k vážnej finančnej kríze OSN. Samostatne sa zostavuje rozpočet OSN na mierové operácie. Ale s týmto rozpočtom je situácia ešte horšia. Celkový dlh členských štátov podľa tohto rozpočtu dosiahol k 30. októbru minulého roka 3,7 miliardy dolárov. Hlavná časť tohto dlhu pripadá na USA (2,3 miliardy dolárov). Za nimi s veľkým odstupom nasledujú (v miliónoch dolárov): Čína (685); Rusko (199); Venezuela (94) a Ukrajina (74). Alexej Boguslavský komentuje tieto čísla:
„Dôvody neplatenia a ich dôsledky pre OSN sú rôzne. V prípade Ruska a Venezuely sú to sankcie USA, ktoré neumožňujú využívať bankovú infraštruktúru ani na prevod príspevkov. Platby týchto krajín, ktoré spolu tvoria 2,5 – 3 percentá z pravidelného rozpočtu a rozpočtu OPN OSN, majú dôležitý, ale nie rozhodujúci význam pre udržateľné financovanie organizácie.“
Zníženie príspevkov do pokladnice OSN viedlo k tomu, že v minulom roku bolo nutné radikálne „optimalizovať“ dokonca aj výdavky na slávnostné podujatia pri príležitosti 80. výročia OSN. Podujatia boli veľmi skromné. A pripomínali spomienkovú slávnosť. Vzhľadom na finančný bojkot zo strany USA však bolo nutné pristúpiť k „optimalizácii“ výdavkov celej OSN. Generálny tajomník OSN António Guterres už na jar minulého roka varoval pred možným „finančným kolapsom“ organizácie, pretože príspevky prestali platiť nielen USA, ale aj mnoho ďalších členov. Na konci minulého roka sa generálny tajomník OSN sťažoval, že 48 krajín (celkovo ich je v organizácii 193) nezaplatilo členské príspevky v plnej výške.
Minulý rok sekretariát OSN na čele s Guterresom v reakcii na nevyhnutnú finančnú krízu vypracoval iniciatívu „OSN-80“. V rámci tejto iniciatívy bol pripravený návrh pravidelného rozpočtu OSN na rok 2026, v ktorom sa navrhuje znížiť výdavky o 15 percent, z 3,7 na 3,2 miliardy dolárov. Iniciatíva „OSN-80“ predpokladá zníženie počtu zamestnancov o 18,8 percenta. Podľa odborníkov je však táto iniciatíva príliš optimistická. Predpokladá aspoň čiastočné splnenie finančných záväzkov, ktoré Spojené štáty nahromadili voči OSN. Washington však nevykazuje žiadne známky ochoty splatiť svoj dlh voči organizácii. Naopak, 47. americký prezident je úplne pohltený myšlienkou vytvorenia alternatívnej organizácie k OSN s názvom „Rada mieru“. Myslím si, že ho viac zaujíma otázka financovania tejto novej organizácie.
Pokiaľ ide o plnenie finančných záväzkov Spojených štátov voči OSN, zdá sa mi, že Trump túto otázku vníma ako okrajovú. 2. februára 47. prezident USA všetkých prekvapil vyhlásením, že je schopný vyriešiť finančnú krízu OSN. V rozhovore pre Politico Trump povedal, že na to stačí, aby zavolal členským krajinám a prinútil ich poslať mu všetky šeky. „Rovnako ako som prinútil platiť NATO,“ dodal americký prezident. Ako informuje Politico, americký líder nešpecifikoval, či USA splatia svoje vlastné dlhy.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
