Akcionári spozorneli: Politika „Kupuj Ameriku“ sa mení na politiku „Predávaj Ameriku“
31. januára uverejnil popredný americký denník The New York Times článok s výstižným názvom Sell America Is the New Trade on Wall Street („Predávajte Ameriku“ – nová obchodná stratégia na Wall Street).
Hneď na úvod chcem poznamenať, že fráza „Predávajte Ameriku“ nie je výmyslom autora článku v NYT. Objavila sa v médiách už v apríli minulého roka. Hneď po tom, ako 47. prezident USA 2. apríla 2025 vo svojom prejave v Ružovej záhrade Bieleho domu oznámil zavedenie „odvetných“ ciel na dovoz tovaru z väčšiny krajín sveta. Konkrétne, pre čínske tovary bola colná sadzba 34 %, pre EÚ 20 % a pre Spojené kráľovstvo 10 %. Donald Trump vyhlásil 2. apríl za Deň oslobodenia (Liberation Day).
Práve po tomto kroku mnohí investori, zvyknutí nakupovať rôzne finančné a nefinančné aktíva v americkej ekonomike, začali uvažovať o tom, že s príchodom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa riziká investovania do americkej ekonomiky zrejme výrazne zvýšia. Ďalšie zvyšovanie investícií v Amerike nie je bezpečné. A že pravdepodobne má zmysel dokonca vystúpiť z už existujúcich amerických aktív. Vtedy sa medzi podnikateľmi, odborníkmi a novinármi zrodilo heslo „Predávajte Ameriku“. A celý rad nových odvážnych iniciatív Donalda Trumpa, podniknutých v januári tohto roku, pravdepodobne podnietil noviny NYT k uverejneniu spomínaného článku.
A pritom po mnoho desaťročí neformálne platilo opačné heslo: „Kupujte americké výrobky“. Investície do americkej ekonomiky boli vždy dosť výnosné a, čo je dôležité, málo rizikové. Vedúce svetové ratingové agentúry (Standard & Poor’s, Moody’s, Fitch Ratings) vždy dávali najvyššie hodnotenia investičnej atraktívnosti Ameriky. Amerika bola ako magnet, ktorý priťahoval investície z celého sveta. Na konci roku 1976 dosiahla celková hodnota nahromadených zahraničných investícií v USA 290,9 mld. USD. V roku 1984 aktíva zahraničných investorov v americkej ekonomike po prvýkrát prekročili hranicu jedného bilióna dolárov a dosiahli 1 039 mld. USD. V roku 2000 už vzrástli na 7,58 bilióna dolárov. V roku 2010 – na 22,80 bilióna dolárov.
A tu sú najnovšie údaje na konci 3. štvrťroka 2025: 68,89 bilióna dolárov. Pre porovnanie: zahraničné aktíva amerických investorov v danom momente predstavovali 41,28 bilióna dolárov. To znamená, že Amerika získala od iných krajín viac investícií, ako dala zvyšku sveta, a to o 27,61 bilióna dolárov. Dá sa povedať, že ide o celkový čistý dlh Ameriky voči zvyšku sveta. Hlavná časť aktív vytvorených zahraničným kapitálom v Amerike pripadá (na koniec 3. štvrťroka 2025) na portfóliové investície – 37,26 bilióna dolárov. Priame investície – 19,90 bilióna dolárov. Ostatné investície (prevažne úvery a pôžičky) – 9,88 bilióna dolárov.
Za pol storočia sa prítomnosť zahraničných investorov v americkej ekonomike, ak ju meriame hodnotou aktív, zvýšila 237-násobne! Áno, samozrejme, za tento čas americký dolár výrazne znehodnotil. Podľa niektorých odhadov klesla jeho kúpna sila 5-6-násobne. Ale aj keby sme upravili hodnotu aktív s ohľadom na znehodnotenie dolára, v reálnom vyjadrení sa zahraničné aktíva v americkej ekonomike za pol storočia zvýšili približne 40-násobne! Amerika bola veľmi aktívne nakupovaná. Zotrvačne sa nakupovala aj minulý rok, keď sa Trump vrátil do Bieleho domu. Na začiatku roka 2025 podľa údajov Úradu pre ekonomickú analýzu Ministerstva obchodu USA dosiahli zahraničné aktíva v USA hodnotu 62,12 bilióna dolárov. Za tri štvrťroky minulého roka narástli tieto aktíva o 6,77 bilióna dolárov! Hlavná zásluha na tomto raste pravdepodobne patrí investorom z Európy.
Po prvé, aktívna účasť krajín Starého sveta na protiruských sankciách mala pre európske krajiny efekt bumerangu. Mnohé európske krajiny (najmä Nemecko) začali upadať do stavu ekonomickej stagnácie. Americká ekonomika sa celkovo cítila lepšie ako európska. To prinútilo európskych investorov vybrať si Ameriku. Po druhé, mnohí európski investori pochopili, že Trump buduje okolo americkej ekonomiky protekcionistický plot. A aby európske spoločnosti nestratili americký trh s tovarom, musia preniknúť za tento plot prostredníctvom investícií do vytvorenia príslušných výrobných závodov v samotných Spojených štátoch. Takouto logikou sa však riadili nielen európski, ale aj iní zahraniční investori.
Zdá sa však, že táto logika dnes prestáva fungovať. Zahraničných investorov začala desiť príliš tvrdá rétorika 47. prezidenta USA. Nehovoriac o jeho konaní, ktoré možno nazvať „hrou bez pravidiel“. Investori si nechtiac spomenuli, že už počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome Trump s odvolaním sa na dôvody národnej bezpečnosti sprísnil režim prítomnosti čínskych investorov v americkej ekonomike. Hoci Washington nemal vôbec nič proti tomu, aby Peking nakupoval americké štátne cenné papiere, ten sa však z vlastnej iniciatívy od roku 2014 rozhodol znížiť portfólio týchto cenných papierov. Odvtedy znížil objem týchto cenných papierov na polovicu. A medzi zahraničnými držiteľmi amerického štátneho dlhu sa Čína posunula z prvého miesta na tretie (za Japonskom a Veľkou Britániou). Dnes sa už v Starom svete hovorí, že by bolo vhodné nasledovať príklad Číny.
Milovníci investícií do Ameriky nemohli nespomenúť „zmrazenie“ devízových rezerv Ruskej federácie v hodnote viac ako 300 miliárd dolárov na konci februára 2022. Hoci väčšina „zmrazených“ rezerv Ruska pripadá na Európu (USA zmrazili len 5 miliárd dolárov), treba pripomenúť, že myšlienka „zmrazenia“ vznikla vo Washingtone v najbližšom okolí vtedajšieho prezidenta Joea Bidena. A Európa pred štyrmi rokmi sklonila hlavu a splnila príkaz Washingtonu. Na nadchádzajúce ťažké časy pre zahraničných investorov v Amerike už minulý rok reagovali ratingové agentúry. Konkrétne 16. mája 2025 medzinárodná ratingová agentúra Moody’s znížila úverový rating USA z AAA (najvyššie hodnotenie) na AA1.
Vyššie spomenutý článok v NYT hovorí, že rok 2026 môže byť pre zahraničných investorov v Amerike zlomovým: od jej nákupu prejdú k predaju. Trump 2. apríla minulého roka vyhlásil „oslobodenie Ameriky“, a tak zahraniční investori začnú jej oslobodenie od svojej prítomnosti. Autor článku Joe Rennisons upozorňuje na ochotu oslobodiť Ameriku od svojej prítomnosti nielen zahraničných, ale aj amerických investorov. Nie nadarmo sa v názve článku spomína „nová obchodná stratégia na Wall Street“. Americkí investori sú pripravení vymeniť Ameriku za iné krajiny! Podľa ekonómky americkej spoločnosti New York Life Investments Lauren Goodwin sa téma obchodovania „mimo Ameriky“ stala prekvapivo populárnou na globálnom investičnom stretnutí New York Life Investments, ktoré sa konalo v januári tohto roku. Konkrétne povedala: „Naši európski kolegovia boli, úprimne povedané, ohromení otvorenosťou amerických investorov voči diverzifikácii portfólia mimo USA.“
Prvý úder zahraniční a americkí investori, ako píše autor, dostali „po šoku z nebotyčných ciel, ktoré v apríli minulého roka zrazili akcie a dlhopisy“. Tento rok vyvolávajú obavy investorov hrozby novej obchodnej vojny s Európou. Ešte viac ich znepokojuje súčasné zhoršenie vzťahov medzi Donaldom Trumpom a šéfom Federálneho rezervného systému USA Jeromeom Powellom. Domnievajú sa, že 47. prezident chce nadobudnúť kontrolu nad Federálnym rezervným systémom. Autor článku píše, že investori sa údajne obávajú, že Federálny rezervný systém USA môže stratiť svoju nezávislosť. V skutočnosti si myslím, že ich trápi veľmi konkrétna otázka: možnosť prudkého zníženia kľúčovej sadzby (v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 3,75 – 4,0 %). Jej zníženie takmer na nulu bude znamenať stratu investičnej atraktívnosti Ameriky.
Autor článku upozorňuje na prudký rast cien zlata v januári. Prekonalo psychologickú hranicu 5000 dolárov za trójsku uncu. Rekordná cena bola zaznamenaná 29. januára na úrovni 5615 dolárov (februárový futures). Investori sa obracajú tvárou k drahým kovom a tým pádom chrbtom k tradičným americkým aktívam (akcie, korporátne dlhopisy, štátne dlhopisy, bankové vklady atď.). Niekedy nie je ľahké pochopiť, čo je v danom prípade príčinou a čo následkom. Niektorí experti tvrdia, že prudký rast cien zlata je prejavom a dôsledkom ochladenia záujmu investorov o tradičné americké aktíva. V článku sa tiež poukazuje na to, že index dolára za posledných 12 mesiacov klesol o 10 %, čo je pre zvyčajne silnú menu obrovský pokles. 27. januára prezident Trump s hlbokým uspokojením opäť vyhlásil, že pretrvávajúca slabosť dolára robí americké tovary lacnejšími pre zvyšok sveta. Investorov, ktorí si zvykli na dlhodobú politiku USA zameranú na udržanie silného dolára, však toto vyhlásenie opäť znepokojilo.
V otázke kurzového vývoja dolára, rovnako ako v otázke zlata, sa názory odborníkov rozchádzajú: jedni považujú znehodnotenie dolára za dôvod ochladenia záujmu investorov o Ameriku, druhí sa domnievajú, že je to dôsledok odklonu investorov od Ameriky k iným krajinám. Mnohí investori vysvetľujú svoju opatrnosť voči Amerike tým, že nedokážu pochopiť celkovú logiku a stratégiu Trumpa: sú protirečivé a nekonzistentné. „Nesnažím sa zaoberať politikou. Je to proste neuveriteľne frustrujúce,“ povedala pani Goodwinová na stretnutí New York Life Investments. „Kľúčové aspekty ekonomického programu tejto administratívy si navzájom odporujú.“ Ostatní účastníci stretnutia podporili názor pani Goodwinovej. Konkrétne Adam Turnquist, hlavný technický stratég LPL Financial, poznamenal: „V súčasnosti je to pre stratégov ťažké, keď je okolo toľko rozporov a protichodných krokov administratívy.“
Hoci európska ekonomika prechádza ťažkým obdobím, výnosnosť celého radu európskych finančných nástrojov je v porovnaní s americkými vyššia. Joe Rennisone uvádza v spomínanom článku nasledujúce čísla. Za posledných 12 mesiacov európsky burzový index Stoxx 600 vzrástol v dolárovom vyjadrení takmer o 30 percent, čo je dvakrát viac ako v prípade indexu S&P 500. Pokles americkej meny pritom približne zdvojnásobil výnosnosť investícií v Európe. Joe Rennisons zhrňuje dôvody začínajúceho odklonu investorov od Ameriky: „Odlev kapitálu zo Spojených štátov je spôsobený fundamentálnejšími obavami: obavami o bezpečnosť amerických trhov v období geopolitických otrasov, hrozbami voči centrálnej banke krajiny, rastúcim štátnym dlhom a obavami o dodržiavanie základných princípov právneho štátu.“
Tendencia nazývaná „Predávaj Ameriku“ existovala už v predchádzajúcich rokoch. Bola však maskovaná tendenciou prílevu investícií z krajín, ktoré boli spojencami a tradičnými partnermi Spojených štátov. Kurz „Predávaj Ameriku“ bol najviac viditeľný v predaji amerických štátnych cenných papierov niektorými krajinami, ktoré sa necítili byť americkými spojencami. Okrem Číny Joe Rennisone uvádza ako veľkých predajcov amerických štátnych cenných papierov aj Brazíliu a Indiu. Dodám, že kedysi veľkým držiteľom amerických štátnych cenných papierov bola aj Ruská federácia, ale tie boli predané po roku 2014, keď boli proti Rusku zavedené sankcie (po návrate Krymu do zloženia RF). Dnes, vďaka fanatickým snahám 47. prezidenta USA, Amerika za jeden rok prišla o svojich spojencov a tradičných partnerov. A to je pravdepodobne hlavný dôvod obratu investorov. Slogan „Kupujte Ameriku“ sa mení na slogan „Predávajte Ameriku“.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
