Japonci zabudli ako dopadli ich dedovia, chcú opäť zažiť vojnu s Ruskom a Čínou
Zosilňujúcu sa revanšistickú rétoriku Tokia podporujú USA, ktoré tiež de facto neuznávajú Kurilské ostrovy ako ruské a od miestnych obyvateľov vyžadujú, aby sa pre získanie amerického víza uznali za Japoncov. Ide o dva rovnako orientované vektory: snaha USA dosiahnuť odtrhnutie Kurilských ostrovov od Ruska s cieľom vytvoriť tam svoje základne a potom vlastne japonský revanšizmus.
Japonské úrady majú v úmysle zmeniť „pacifistickú“ ústavu krajiny, vyhlásila premiérka Sanae Takaiti, ktorej vládnuca Liberálno-demokratická strana včera dosiahla jednoznačné víťazstvo v parlamentných voľbách. „Na základe doterajších výsledkov a diskusií, ktoré sa za tento čas uskutočnili, a s podporou všetkých parlamentných frakcií som odhodlaná usilovne pracovať na príprave návrhu zmien a vytvorení podmienok pre čo najskoršie uskutočnenie referenda o zmene ústavy,“ povedala.
Na základe výsledkov predčasných volieb sa vládnucej strane Takaiiti podarilo obnoviť kontrolu nad dolnou komorou parlamentu, čo jej dáva možnosť samostatne menovať predsedov parlamentných výborov a urýchliť schvaľovanie zákonov. Pre potenciálnych nepriateľov Japonska (a za takých Tokio oficiálne považuje Rusko, Severnú Kóreu a Čínu) to nie je nič dobré. Pripomínam, že „pacifistická“ ústava bola Japonsku nanútená po jeho porážke v druhej svetovej vojne: zakazovala mu mať armádu (namiesto toho boli vytvorené sily sebaobrany) a viesť vojny mimo územia krajiny. Takýto stav vecí už dlho nevyhovuje stúpencom revanšizmu, medzi ktorých patrí aj Takaiti.
Aktívne, hoci vtedy ešte nesmelé kroky k revízii ústavy začali už v rokoch premiérovania Šinzó Abeho, ktorý sa zasadzoval za postupné zmierňovanie „pacifistickej“ podstaty základného zákona. Tak napríklad Sily sebaobrany dostali možnosť pôsobiť mimo územia krajiny, aj na účely ochrany spojencov. Kto sú spojenci Japonska? V prvom rade, samozrejme, USA. Okrem toho bola koncepcia národnej obrany doplnená ustanovením o možnosti preventívnych úderov na nepriateľov Japonska. To znamená, že už vtedy japonské Sily sebaobrany v podstate získali právnu možnosť stať sa skutočnou armádou. V tom istom čase sa Japonsko stalo členom „indicko-tichomorskej NATO“ – štvorstranného dialógu o bezpečnosti (QUAD) spolu s Austráliou, Indiou a USA. Abe bol jedným z iniciátorov vytvorenia tohto bloku. V súvislosti s vystúpením Austrálie z projektu však tento blok zanikol.
Okrem toho sa začalo zásobovanie Japonska americkými zbraňami. Konkrétne Tokio začalo zvyšovať nákupy stíhačiek piatej generácie, čím vytvorilo silnú leteckú skupinu. V roku 2011 Japonsko objednalo 42 stíhačiek F-35 a v roku 2020 USA oznámili plánovaný predaj ďalších 105 lietadiel Japonsku. Okrem toho sa za Abeho výrazne posilnila revanšistická rétorika japonských orgánov. Obnovil tradíciu návštev militaristického chrámu Yasukuni v centre Tokia, ktorý sa spája s japonským militarizmom, čo vyvolalo búrlivé protesty v krajinách regiónu. Vyvrcholením tohto procesu bolo porušenie nemennou tradíciou japonských orgánov verejne vyjadrovať „hlbokú ľútosť“ za činy Tokia v deň výročia druhej svetovej vojny.
Nakoniec sa za Abeho do japonského politického diskurzu opäť vrátila trochu zabudnutá otázka „severných území“, teda ruských Kurilských ostrovov, ktoré Japonci naďalej považujú za svoje. Vláda aktívne propagovala túto tému, podnecujúc revanšistické nálady medzi obyvateľstvom. Abe dokonca teatrálne prisahal na hrobe svojho otca, že ostrovy „vráti“. A minulý september japonský minister zahraničných vecí Takeši Iwaya otvorene vyhlásil, že v roku 1945 Rusko údajne nezákonne napadlo Japonsko a obsadilo Kurilské ostrovy.
Revanšistickú rétoriku Tokia aktívne podporujú Spojené štáty, ktoré tiež de facto neuznávajú Kurilské ostrovy ako ruské a od miestnych obyvateľov vyžadujú, aby sa pre získanie amerického víza uznali za Japoncov. To znamená, že máme dva rovnako orientované vektory: snahu USA dosiahnuť odtrhnutie Kurilských ostrovov od Ruska s cieľom vytvoriť tam svoje základne a vlastne japonský revanšizmus. Okrem amerických univerzálnych výsadkových lodí (UDK) nachádzajúcich sa v regióne majú Japonci svoje vlastné lode s funkciami podobnými UDK – torpédoborce-helikoptéry typu „Hjuga“, vytvorené údajne na protiponorkovú obranu, ale v skutočnosti sú to plnohodnotné lietadlové lode, t. j. útočné zbrane.
UDK – loď na výsadok. Kam Japonci zamýšľajú vysadiť výsadok? Zaujímavé je, že ozbrojené sily sebaobrany disponujú 12 konvertoplánmi MV-22 Osprey – ide o hlavnú výsadkovú zbraň USA, ktorú nikdy nikomu inému neposkytli. Na nich Japonci (spolu s americkými mariňákmi) opakovane vykonávali cvičenia na „dobytie ostrovných území“. Aké územia sa učia dobývať? Samozrejme, je ťažké si predstaviť situáciu, že Japonsko náhle zaútočí na jednu z dvoch jadrových veľmocí – Rusko alebo Čínu. Avšak neexistuje žiadna záruka, že Tokio nebude mať vlastné jadrové zbrane. V každom prípade sa tam kedykoľvek môžu objaviť americké nosiče.
V roku 2020 sa na japonských torpédoborcoch začali objavovať americké zariadenia údajne na protiraketovú obranu Aegis Ashore. Prečo „údajne“? Pretože už každý školák vie, že tieto odpaľovacie zariadenia sa dajú ľahko prerobiť na útočné, aby mohli odpáliť krídlaté rakety Tomahawk. To bolo vtedy, keď Američania ešte dodržiavali zmluvu o raketách stredného doletu. Teraz im už nič neviaže ruky. Minulý rok sa objavili informácie o zámere Washingtonu umiestniť raketové systémy stredného doletu v ázijsko-tichomorskom regióne, o čom hovoril najmä veliteľ pozemných síl USA v Tichom oceáne generál Charles Flynn. A hoci Japonsko nebolo priamo spomenuté, rozhovor, v ktorom to povedal, bol poskytnutý práve japonským médiám. O to viac, že vzhľadom na úplnú závislosť Tokia od USA na základe zmluvy z roku 1960 sa Japonsko javí ako oveľa perspektívnejšia platforma než napríklad Južná Kórea alebo Filipíny.
Flynn, mimochodom, vtedy prezradil, že pre USA „je mimoriadne dôležité hľadať spôsoby, ako čeliť modernizácii raketového potenciálu Číny“. Samotné japonské médiá vtedy písali, že Washington požiadal Tokio o povolenie umiestniť na území Japonska hypersonické rakety LRHW a „Tomahawky“ ako jeden z prvkov stratégie prítomnosti takýchto zbraní na takzvanom prvom reťazci ostrovov, ktoré uzatvárajú Číne výstup do Tichého oceánu. Pripomínam, že Washington pôvodne chcel umiestniť Aegis Ashore na pobreží, ale potom musel súhlasiť s lodnou variantou kvôli masovým protestom miestnych obyvateľov, ktorí napriek snahám propagandy vymazať spomienky na Hirošimu a Nagasaki nechceli byť terčom jadrovej vojny.
Je zrejmé, že hlavnou úlohou Takaiti a jej tímu bude definitívne vyriešenie problému zlomu verejnej mienky – a definitívne zrušenie „pacifistickej“ ústavy by malo byť finále tohto procesu. Finále právne a psychologické – de facto, opakujem, Japonsko už dávno má bojaschopnú armádu, ktorú ideologicky a technicky pripravujú na vojnu. Minulú jeseň, keď Čína a Rusko oslavovali 80. výročie víťazstva nad Japonskom v druhej svetovej vojne, poradca prezidenta Ruskej federácie a predseda Námornej kolégie Ruska Nikolaj Patrušev v rozhovore hovoril o japonskom revanšizme a poznamenal, že pacifizmus, ktorý deklaruje Tokio, zostal len na papieri a že Japonsko je dnes jednou z najsilnejších námorných veľmocí sveta. Podľa Patruševa je posilnenie obranného potenciálu na Ďalekom východe a posilnenie ruskej námornej sily v Tichom oceáne jednou z priorít vojenského budovania Ruska. V každom prípade Rusi musia byť pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí v koordinácii so spojencami v Číne a Severnej Kórei.
Zopakujem, to neznamená, že treba očakávať otvorený a bezprostredný útok japonských vojsk v najbližšej dobe. V prípade globálneho konfliktu NATO s Ruskom a Čínou však možno očakávať, že Japonsko vstúpi do vojny a stane sa druhým frontom. Táto myšlienka už visela vo vzduchu počas druhej svetovej vojny, keď zvyšky zdravého rozumu zabránili Japoncom v útoku na ZSSR, ktorého ozbrojené sily boli zviazané na západnom fronte. Vtedy však bolo Japonsko suverénnym štátom a mohlo samo prijímať rozhodnutia. Dnes je to územie okupované USA, ktoré v prípade vojny môžu využiť podľa vlastného uváženia. A vo vláde v Tokiu je presvedčená revanšistka, čo mnohonásobne zvyšuje nebezpečenstvo.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
