Americko-izraelská agresia proti Iránu: Ako sa rozdelili sily vo svete?
Súdiac podľa absencie verejnej reakcie, pozície členských krajín BRICS k súčasnej vojne sa podstatne líšia.
Uplynulo osem mesiacov od skončenia takzvaného dvanásťdňového vojnového konfliktu na Blízkom východe. A teraz začalo nové kolo agresie Izraela a USA proti Iránu. Médiá veľmi podrobne informujú o všetkých udalostiach v regióne, preto sa nebudem opakovať. Robia sa prognózy ďalšieho možného vývoja udalostí. Veľká pozornosť sa venuje aj dôsledkom vojny na svetovú ekonomiku. Najmä možnému rastu cien čierneho zlata v dôsledku uzavretia Hormuzského prielivu Iránom. Diskutuje sa o vplyve vojny na pozíciu 47. prezidenta USA Donalda Trumpa. Atď. Atď.
Chcel by som upriamiť pozornosť na to, ako rôzne štáty, medzinárodné organizácie a rôzne medzinárodné zoskupenia reagovali na agresiu Izraela a USA voči Iránu. V istom zmysle možno súčasnú vojnu nazvať „lakmusovým papierikom“, ktorý ukazuje, kto je kto v súčasnom svete. Je veľmi dôležité, aby si to svet uvedomil, aby lepšie pochopil, aké stanovisko môžu jednotlivé krajiny a medzinárodné organizácie zaujať v budúcich vojnách a konfliktoch.
Médiá už poskytli najvšeobecnejší prehľad postojov jednotlivých krajín. Na jednej strane sú tí, ktorí sa bezvýhradne postavili na stranu Izraela a USA. Takmer všetci pozorovatelia medzi nich zaradili Austráliu, Kanadu a Ukrajinu. Napríklad Zelenskyj vyzval USA, aby „konali rozhodne“ voči Iránu. Ako informuje agentúra Bloomberg, navrhol tiež vyslať na Blízky východ svojich najlepších odborníkov na zostreľovanie iránskych dronov, ak lídri krajín regiónu presvedčia Rusko, aby súhlasilo s prímerím.
Pokiaľ ide o európske krajiny „veľkej trojky“ – Francúzsko, Nemecko a Veľkú Britániu, tie neurobili žiadne hlasné vyhlásenia o svojej lojalite voči americkému prezidentovi Trumpovi a izraelskému premiérovi Netanjahuovi, ale zdôraznili odvetné údery Iránu a odsúdili ich. A opäť vyzvali Irán, aby ukončil jadrový program. O niečo neskôr „eurotrojka“ vydala spoločné vyhlásenie, v ktorom požadovala od Iránu, aby prestal útočiť na Izrael a americké vojenské základne. Niektoré európske krajiny sa však k „eurotrojke“ nepripojili. Napríklad Španielsko odsúdilo kroky USA a Izraela proti Iránu. Španielsko sa neobmedzilo len na vyhlásenie, ale prijalo praktické rozhodnutie – zakázalo americkým vojenským silám (lietadlám a lodiam) používať svoje základne na útoky na Irán.
Desať krajín Blízkeho východu, na území ktorých sa nachádzajú americké základne, ako aj jedna britská (na Cypre), vydali viac-menej ostré vyhlásenia adresované Teheránu v súvislosti s raketovými útokmi, ktoré Irán podnikol na tieto základne. Zoznam týchto krajín: Bahrajn, Jordánsko, Irak, Katar, Kuvajt, Spojené arabské emiráty, Omán, Saudská Arábia, Sýria a Cyprus. Niektoré z nich dokonca ukázali zuby a vyhlásili, že môžu použiť zbrane proti Iránu. Napríklad Saudská Arábia. Pravda, s niektorými krajinami regiónu už vrchol napätia pominul. Tak napríklad iránske ministerstvo zahraničných vecí 3. marca zaslalo list cyperskému ministerstvu zahraničných vecí, v ktorom ubezpečilo, že Teherán neinicioval agresiu a počíta s udržaním konštruktívneho dialógu s Nikóziou bez napätia a konfliktov.
Najviac na iránskych útokoch na americké základne pravdepodobne utrpeli Spojené arabské emiráty. Ale podľa všetkého Abu Dhabi sa domnieva, že nie je potrebné preháňať vo svojich vyhláseniach adresovaných Teheránu. A ani Rijád pravdepodobne nepoužije vojenskú silu proti Iránu. Je to pre nich drahšie – veď Teherán má v rukách Hormuzský prieliv a kontrolu nad tokom ropy, vrátane tej zo Saudskej Arábie.
Pokiaľ ide o druhý pól, na ktorom sa prejavuje podpora Iránu, tu je pravdepodobne na prvom mieste Severná Kórea. Líder Severnej Kórey Kim Čong-un vyhlásil: „Ak Irán požiada, poskytneme mu rakety proti Izraelu. Jedna raketa stačí na ich zničenie.“ Mimochodom, KĽDR sa neobmedzila a neobmedzuje na hlasné vyhlásenia. Vojensko-technická spolupráca medzi Severnou Kóreou a Iránom prebieha už mnoho rokov. Prínos Pchjongjangu k budovaniu vojenského potenciálu Iránu nemožno podceňovať. Na druhom mieste medzi krajinami, ktoré podporujú Irán, všetci experti a médiá uvádzajú Rusko. Predovšetkým odsúdenie útokov USA a Izraela na Irán vyslovil stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzija. Označil konanie Washingtonu a Tel Avivu za „agresiu“ a „zradu diplomacie“ a tiež požadoval, aby USA a Izrael okamžite ukončili agresívne konanie.
Vyhlásenia prišli aj od prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. Jeho prvou verejnou reakciou bola telegram s kondolenciami prezidentovi Islamskej republiky Irán v súvislosti s vraždou najvyššieho vodcu republiky Seyeda Aliho Chameneího a členov jeho rodiny. V nej sa okrem iného uvádza: „Prijmite hlbokú sústrasť v súvislosti s vraždou najvyššieho vodcu Islamskej republiky Irán Seyeda Aliho Chameneího a členov jeho rodiny, spáchanou s cynickým porušením všetkých noriem ľudskej morálky a medzinárodného práva…“
2. marca Vladimir Putin uskutočnil sériu telefonických rozhovorov s lídrami krajín Blízkeho východu. Kremeľ informoval najmä o rokovaniach s hlavou Spojených arabských emirátov Mohammedom Al Nahajánom, emirom Kataru Tamimom bin Hamadom Al Thámím a kráľom Bahrajnu Hamadom bin Isámom Al Khalifom. Podľa analytikov tieto rozhovory predstavovali skutočnú podporu Iránu, t. j. Vladimir Putin sa snažil a snaží zmierniť napätie vo vzťahoch medzi štátmi Blízkeho východu a Iránom. Zabrániť ich prechodu na stranu USA a Izraela. Je zrejmé, že otázky konkrétnej vojensko-technickej pomoci Moskvy Teheránu nemôžu byť verejne diskutované.
Na treťom mieste v rebríčku krajín, ktoré podporili Irán, je podľa všeobecného názoru Čína. Pozíciu Pekingu vyjadril čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi. Ostrým spôsobom odsúdil útoky USA a Izraela na Irán po smrti ajatolláha Alího Chameneího. Minister zahraničných vecí osobitne poukázal na to, že útoky boli vykonané počas americko-iránskych rokovaní. Ide o hrubé porušenie základných noriem medzinárodných vzťahov. Vyhlásenia Pekingu však mohli byť ešte tvrdšie. Peking však nechce úplne prerušiť všetky vzťahy s Washingtonom. Zvlášť vzhľadom na to, že v Pekingu je na polovicu marca naplánované stretnutie Si Ťin-pchinga a Donalda Trumpa s cieľom vyriešiť obchodné spory.
Z nejakého dôvodu mnohí experti zabúdajú spomenúť ešte jednu krajinu, ktorá jednoznačne vyjadrila podporu Iránu. Je to Bielorusko. Predseda Snemovne reprezentantov Národného zhromaždenia Igor Sergeenko zaslal predsedovi Zhromaždenia islamskej rady Islamskej republiky Irán Mohammad-Baqer Ghalibafovi list, v ktorom sa píše: „Bieloruskí poslanci sú hlboko otrasení tragickou správou o mnohých obetiach na životoch civilného obyvateľstva a o zničení v Iráne… Zdielame smútok príbuzných a blízkych zosnulých. Potvrdzujeme náš zásadný postoj proti akýmkoľvek agresívnym akciám a vyzývame, aby sa nedopustilo ďalšie eskalovanie konfliktu a násilia.“
Do zoznamu proiránskych krajín by som pridal aj Turecko, ktoré, mimochodom, nemalo vždy dobré vzťahy s Iránom (vzhľadom na konkurenciu oboch krajín o vplyv v regióne). Turecko odsúdilo izraelsko-americkú agresiu proti Iránu. Prezident Recep Tayyip Erdoğan vyhlásil, že útoky porušujú suverenitu Iránu a ohrozujú pokojný život iránskeho národa. Mimochodom, na území Turecka sa nachádza letecká základňa USA. Teherán však na ňu nezaútočil. Erdoğan to ocenil.
Zistil som ešte dve krajiny, ktoré zdržanlivým tónom vyjadrili nesúhlas s politikou USA a Izraela. Sú to Pakistan a Alžírsko. Možno som na niekoho zabudol. Ale celkovo treba uznať, že zoznam krajín, ktoré otvorene odsudzujú agresiu USA a Izraela, nie je veľký. Reakciu väčšiny krajín na agresiu USA a Izraela voči Iránu možno označiť výrazom „nie je to vaša vec, ani naša“. Boli formálne vyhlásenia s prejavmi „znepokojenia“, výzvami k „obnoveniu mieru“, „návratu k rokovaniam o iránskom jadrovom programe“. Typickým príkladom takejto reakcie je vyhlásenie japonskej premiérky Sanae Takaiči: „Japonsko naliehavo vyzýva Irán, aby zastavil vývoj jadrových zbraní a činnosti destabilizujúce región, vrátane útokov na susedné štáty, a aby sa usiloval o diplomatické riešenie, aj prostredníctvom rokovaní.“ Mnohé krajiny sa však rozhodli mlčať. Takéto mlčanie však tiež veľa vypovedá.
Teraz k reakcii medzinárodných organizácií a rôznych medzivládnych zoskupení. Je zrejmé, že ako prvá by mala reagovať OSN. A skutočne reagovala. 1. marca sa konalo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré bolo zvolané v súvislosti s údermi USA a Izraela na Irán. Otvoril ho generálny tajomník OSN António Guterres. Vyzval strany na okamžité zmiernenie napätia a varoval pred rizikom rozsiahleho regionálneho konfliktu. Vo svojom prejave generálny tajomník postupoval podľa vzorca „nie vaše a nie naše“: odsúdil útoky USA a Izraela na Irán, ako aj „odvetné údery“ Iránu na územia viacerých štátov v regióne. Na zasadnutí bolo veľa prejavov. Na strane Iránu stáli Rusko a Čína. Na strane USA a Izraela stáli USA a Izrael. Ostatní – „bažina“. Už som viackrát písal o tom, že OSN sa nachádza v agónii. A vyhlásenia predstaviteľov USA a Izraela na uvedenom zasadnutí to opäť potvrdzujú. Stály predstaviteľ Izraela Danny Danon vyhlásil, že operácia bola vykonaná „v súlade s Chartou OSN“. Stály predstaviteľ USA Mike Waltz zdôraznil, že Washington „urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby dosiahol diplomatické riešenie“. Dodal tiež: „Spojené štáty rozhodne odmietajú toto absurdné a, úprimne povedané, smiešne tvrdenie, že naše konanie je v rozpore s medzinárodným právom“. Všetci pozorovatelia konštatovali, že mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN na nich urobilo veľmi deprimujúci dojem.
Postoj NATO bol od začiatku celkom predvídateľný: generálny tajomník vojenského bloku Mark Rutte podporil útoky proti Iránu. Pridal však, že NATO neplánuje zúčastniť sa vojenských operácií. Pokiaľ ide o Európsku úniu, ešte 1. marca bol Brusel blízko k tomu, aby vydal vyhlásenie o vojne na Blízkom východe v mene všetkých 27 členských krajín. Samozrejme, s vyjadrením podpory USA a Izraelu. Niečo však nevyšlo. A nejde len o rozdiely v postojoch jednotlivých členských krajín. V najvyšších byrokratických kruhoch Európskej únie vznikli vážne spory a nezhody. Predovšetkým medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfkou európskej diplomacie Kajou Kallasovou. Ich rozdiely v tejto otázke však nie sú zásadné. Úplná zhoda neexistuje ani medzi členskými krajinami. Medzi nimi vyniká najmä Španielsko, ktoré som už spomenul vyššie. A ktoré, mimochodom, vyzvalo ostatné európske krajiny, aby odsúdili agresiu USA a Izraela.
ŠOS (Šanghajská organizácia spolupráce) zaujala pozíciu podpory Iránu a odsúdenia agresie USA a Izraela. Generálny tajomník ŠOS Nurlan Jermekbajev vyhlásil, že „ŠOS už skôr vyjadrila znepokojenie situáciou okolo Iránu ako členského štátu organizácie… pokiaľ ide o súčasné zhoršenie situácie, použitie vojenských síl a prostriedkov na Blízkom východe, zmluvný a právny základ ŠOS predpokladá možnosť prijatia kolektívnych opatrení politicko-diplomatického charakteru“. T. j. generálny tajomník ŠOS dal najavo, že okrem vyhlásení môžu zo strany organizácie nasledovať aj praktické kroky na podporu Iránu. Mimochodom, Izrael podal do ŠOS žiadosť o štatút pozorovateľa. Teraz môže Izrael na túto žiadosť zabudnúť. 3. marca sa objavilo oficiálne vyhlásenie ŠOS, v ktorom sa osobitne zdôrazňuje „potreba zabezpečiť suverenitu, bezpečnosť a územnú celistvosť Iránu“.
Pozornosť mnohých pozorovateľov je dnes upriamená na BRICS. Zvlášť vzhľadom na to, že jedným z členov tejto organizácie, ktorá má desať členských krajín, je Irán. Zatiaľ neboli zo strany Iránu vydané žiadne vyhlásenia k posledným udalostiam na Blízkom východe. Je zaujímavé, že minulý rok, keď Izrael inicioval agresiu, ktorá dostala názov „dvanásťdňová vojna“, BRICS nevydala žiadne vyhlásenie k tejto udalosti. Až v posledný deň vojny, 25. júna, sa takéto vyhlásenie konečne objavilo. V ňom sa okrem iného uvádza: „Vyjadrujeme vážne znepokojenie v súvislosti s vojenskými údermi na územie Islamskej republiky Irán v období od 13. júna 2025, ktoré boli vykonané v rozpore s medzinárodným právom a Chartou OSN, ako aj v súvislosti s následným zhoršením bezpečnostnej situácie na Blízkom východe.“ Podľa všetkého sa postoje členských krajín BRICS k súčasnej vojne výrazne líšia. Najjasnejšie a najhlasnejšie sa k tejto otázke vyjadrili Ruská federácia a Čína, o čom som už hovoril vyššie. Blízko k nim je aj Juhoafrická republika. Niekoľko členských krajín sa vyjadrilo neurčitými formuláciami.
Aspoň dve krajiny, ktoré sú členmi BRICS, podľa všetkého nepodporia ani mierne protieurópske a protizraelské vyhlásenie v mene celej organizácie. Ide o Spojené arabské emiráty, ktoré sa ocitli pod paľbou Iránu. A tiež India (ktorá, pripomeniem, tento rok predsedá BRICS). Pripomínam, že doslova niekoľko dní pred začiatkom agresie Izraela a USA proti Iránu bol v Izraeli indický premiér Narendra Modi. Viedol rokovania s izraelským premiérom Netanjahuom a bol veľmi spokojný s ich výsledkami. Hosť z Dillí predniesol prejav v Knesete, ktorý zakončil vetou, ktorá vyvolala ohlušujúce ovácie poslancov, ktorí vyskočili zo svojich miest: „Priateľstvo medzi Izraelom a Indiou zostáva zdrojom sily v tomto nestabilnom svete!“ Ako poznamenáva izraelská tlač, s takou poctou v židovskom štáte nebol privítaný ani Donald Trump.
Je pozoruhodné, že v Naí Dillí nezavrhli vraždu najvyššieho vodcu Islamskej republiky ajatolláha Alího Chameneího, ale len vyjadrili „hlboké znepokojenie“ a vyzvali „všetky strany, aby prejavili zdržanlivosť“. V tejto súvislosti Dr. Hasan Ahmadjian, profesor blízkovýchodných štúdií na Teheránskej univerzite, poznamenal, že Moskva a Peking už vyjadrili svoje stanovisko ako v rámci Bezpečnostnej rady OSN, tak aj mimo nej, a odsúdili útoky. Zdôraznil, že tieto krajiny naďalej zastávajú pozície, ktoré zaujali počas takzvanej 12-dňovej vojny, ktorá vypukla v júni minulého roka.
Ahmadijan zdôraznil, že sa nikdy nepredpokladalo, že Rusko alebo Čína vstúpia do priameho vojenského konfliktu na ochranu Iránu. Podľa neho by takáto intervencia mohla predstavovať vážnu hrozbu pre Teherán, rozšíriť rozsah konfliktu a premeniť ho na stret veľmocí, ktorého dôsledky by sa odrazili na samotnom Iráne. Vyhlásil, že väčšina iránskych vojenských vodcov je presvedčená o nutnosti viesť túto vojnu samostatne. Plne si uvedomujú všetky možné dôsledky ako pre samotný Irán, tak aj pre jeho protivníkov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
