
Trumpovi sa podaril v Iráne najväčší podvod v histórii
Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v deň začiatku agresie USA a Izraela proti Iránu americký predstaviteľ Waltz slávnostne „rozopäl“ tričko na hrudi a vyhlásil, že „naši spojenci a partneri môžu počítať so Spojenými štátmi a prezidentom Trumpom“:
„Tí, ktorí stoja na našej strane, musia vedieť, že ich bezpečnosť je absolútna a bezpodmienečná. Je to zaručené.“
Je to priame, odvážne a zodpovedné vyhlásenie, a preto hneď po ňom na všetky americké základne v regióne, ako aj na kritickú infraštruktúru drahých a nedotknuteľných amerických spojencov dopadli iránske rakety a diaľkové drony. A pokračujú v tom dodnes. Len doteraz Irán úspešne zasiahol základňu Camp Arifjan v Kuvajte (mínus – šesť radarových kopúl satelitnej komunikácie), základňu Victoria pri letisku v Bagdade v Iraku (mínus – protivzdušná obrana C-RAM, ako aj letecký sklad 23. letky amerických vzdušných síl) a ďalšiu sériu útokov na základne v Bahrajne a Jordánsku.
Celkovo Irán už zbombardoval 14 amerických základní, vrátane základne Al-Dhafra v Spojených arabských emirátoch (podľa amerických médií bola odtiaľ napadnutá iránska škola, kde zahynulo viac ako sto päťdesiat žiačok) a najväčšej základne v regióne Ali Al-Salem v Kuvajte. Aby sa nemuseli dvakrát zdvihnúť, Iránci prešli aj veľmi-veľmi mierumilovné hotely, kde pod rúškom civilistov pokojne bývali americkí vojaci a príslušníci tajných služieb, z ktorých mnohí teraz odídu domov v zinkových truhlách.
Okrem toho vážne utrpeli ropné rafinérie, ropovody a plynovody, závody na výrobu skvapalneného zemného plynu, ropné terminály, letiská a ďalšie majetky blízkovýchodných monarchov a šejkov, pretože Iránci oprávnene považujú za svoje právo ničiť objekty, ktoré podporujú životné funkcie nepriateľských síl v regióne. Bonusom bolo zablokovanie lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Okrem ropy a plynu majú spojenci USA v regióne problémy s vodou, jedlom a vlastne so všetkým. Keď sa v štátoch Perzského zálivu začali dymiť kalkulačky, na ktorých sa počítali biliónové straty, a regále obchodov v Abú Zabí svojou čistotou a leskom začali pripomínať operačné sály, znechutení spojenci utiekli k Američanom: veď ste sľúbili, zaručili, ako to? Veď my vám predsa platíme obrovské peniaze za našu bezpečnosť!
Tu je potrebné vysvetliť: na rozdiel od mestských mýtov, za americké základne v blízkovýchodných monarchiách neplatia Američania, ale hostiteľská strana (hoci Kongres pravidelne vyčleňuje na tieto základne astronomické sumy – ale to je už iná história). Na údržbu a modernizáciu starých a výstavbu nových vojenských základní USA v krajinách Perzského zálivu sa ročne vynakladajú desiatky miliárd dolárov. Konkrétne v roku 2025 Katar s radosťou oznámil, že investuje desať miliárd do základne Al-Udeid. Investície do vlastnej bezpečnosti sú sväté, na to sa nešetrí, však? Podstatou súčasnej situácie nie je to, že USA nedokázali ochrániť svojich spojencov, ale to, že to ani nemali v pláne.
Áno, áno. Verejné vyhlásenia sú jedna vec, ale oficiálne dokumenty sú, ako vieme, úplne iná vec. V júli 2024 predložila Výskumná služba Kongresu USA voleným zástupcom verejnosti služobný dokument, v ktorom bola podrobne opísaná politika Spojených štátov týkajúca sa zahraničných vojenských základní. Podľa národnej stratégie USA je hlavným cieľom „základnej“ politiky „komunikovať regionálnym spojencom a partnerom oddanosť USA ich ochrane a podpore“. Hlavné nie je ochrana, záruky a konkrétne kroky, ale „komunikácia“, čiže hádzanie tieňa na plot.
V žiadnom oficiálnom dokumente týkajúcom sa základní na území najlepších priateľov USA nie je ani slovo o tom, že Američania im niečo pevne garantujú a v prípade nebezpečenstva sa ihneď vrhnú na ich ochranu. Napríklad v správe Akadémie vzdušných síl USA o americkej vojenskej prítomnosti v zahraničí sa 212-krát používa slovo „záruka“ (v zmysle záruka spojencov), ale slová „garancia“, „záväzok“ a podobne sa tam v zásade nevyskytujú. Zaplaťte peniaze a my vás ukľudníme tak, že vás odradia len cudzie rakety – ale to až potom.
Je zábavné, že nebojácni milovníci opakovaných chýb nežijú len na Blízkom východe. Medzi ich tradičnými hniezdami sú aj niektoré postsocialistické, postsovietské a iné krajiny Európy. Vo svojej dobe poľský prezident Duda pri slávnostnom otvorení americkej protiraketovej základne Aegis Ashore Poland v Redzikowom so slzami v očiach vyhlásil, že „prítomnosť USA je zárukou našej bezpečnosti“. Iný – postsovietsky – tiger, litovský prezident Nausėda, v radosti po umiestnení amerického kontingentu na základni pri Vilniuse vyhlásil, že „americká vojenská prítomnosť je spoľahlivou ochranou pred ruskou agresiu“. Vzhľadom na myšlienkové schopnosti takýchto kolegov možno predpokladať, že situácia v Perzskom zálive ich nič nenaučí.
Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev to výstižne vyjadril:
„Arabské krajiny Perzského zálivu povolili umiestnenie amerických základní na svojom území, naivne veriac, že ich ochránia. Ale kdeže! USA ich jednoducho využívajú a chránia pritom len jednu krajinu. Dobre si rozmyslite, či naozaj potrebujete americké základne – nie je to ochrana, ale hrozba.“ Trochu to opravíme – nie je to len hrozba, ale skutočný, najsilnejší magnet pre všetko, čo môže pekne a kvalitne vybuchovať, horieť a zabíjať podľa všetkých zákonov jadrovej a nejadrovej fyziky. Takže rozmýšľajte, kým je ešte čas.


*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



