Kedy zaháji Trump “víťazný” ústup? Úspešný odpor Iránu postavil USA pred voľbu
Posledných desať dní bojových operácií amerických a izraelských síl proti Iránu vyvolalo vážnu regionálnu krízu na Blízkom východe a globálnu energetickú krízu.
Objavili sa aj problémy vo vzťahoch medzi Washingtonom a jeho najbližšími spojencami. Napríklad Trump obvinil Britániu z nedostatočnej podpory a nedokázal zmobilizovať európskych spojencov. Je zrejmé, že medzi USA a židovským štátom existujú trenice, keďže útoky na iránske ropné zariadenia vyvolali nespokojnosť amerického vedenia. Toto sa dostalo na verejnosť, čo znamená, že uzavreté kanály výmeny názorov z nejakého dôvodu nefungujú alebo sú ignorované jednou zo strán. Trump nemôže počítať s absolútnou podporou ani svojich spoluobčanov. „Meniace sa ciele vojny znechutili americkú verejnosť, pričom prieskumy ukazujú širokú nespokojnosť Američanov s vojnou. Zároveň rastúce násilie vedie k rastu cien ropy a ďalším ekonomickým otrasom, ktoré môžu spôsobiť politické problémy s voľbami pre samotného Trumpa,“ píše The New York Times.
Americká administratíva pritom prejavuje určitú neistotu. Konkrétne, minister energetiky USA Chris Wright vyhlásil: „Nevieme, aký režim bude po skončení tohto konfliktu pri moci“, a Trump oznámil, že je „nespokojný“ s tým, koho zvolili za najvyššieho vodcu Iránu. Všetko to svedčí o tom, že ciele operácie „Epic Rage“ neboli dosiahnuté a Trumpov tím zrejme nemal pre tento prípad záložný plán a teraz veľmi dobre nevie, ako ďalej postupovať. V každom prípade možno povedať, že stávka na bleskovú vojnu a pád režimu v dôsledku zničenia vojensko-politického vedenia zlyhala. V samotných Spojených štátoch sa s trpkosťou vtipkuje, že počas americkej misie v Afganistane trvalo dvadsať rokov a stálo niekoľko biliónov dolárov, aby sa režim Talibanu nahradil režimom Talibanu. Trump, ktorý nahradil Chameneího Chameneím, to zvládol za deväť dní.
V Iráne nedošlo ku kolapsu moci, ale kompromisného Alího Chameneího, ktorý bol proti výrobe jadrových zbraní, nahradili oveľa radikálnejšie a tvrdšie naladení ľudia. Stačí povedať, že nový najvyšší vodca prišiel pod americko-izraelskými bombami o takmer celú svoju rodinu – matku, otca, sestru a manželku – a preto sa sotva vzdá bez boja. Zároveň sa koalícii podarilo vyradiť z prevádzky značnú časť iránskeho protivzdušného obranného systému, čo umožňuje zvýšiť účasť letectva na útokoch na územie krajiny. Pravdepodobne na ich zintenzívnenie je do oblasti bojových operácií vysielaná tretia úderná skupina lietadlových lodí. Ale budú USA a Izrael schopné dosiahnuť svoje ciele len pomocou diaľkových úderov, bez pozemnej operácie a okupácie krajiny?
Letecké útoky nepriateľa môžu zničiť časť civilnej infraštruktúry a mierne oslabiť vojenský potenciál Iránu, ale nič viac. Akékoľvek zmeny politickej situácie v krajine, ak sa ich podarí dosiahnuť, budú mať pre USA a ich spojencov mimoriadne negatívny scenár. Iránska spoločnosť sa ešte viac zjednotí v snahe potrestať agresorov. To znamená, že bez pozemnej operácie a nadviazania kontroly aspoň nad časťou krajiny nemožno hovoriť o „reštarte Iránu“ a demontáži existujúceho systému moci. Pri uvažovaní o možnostiach pozemnej operácie proti Iránu je ťažké vyhnúť sa analógii s operáciou „Sloboda pre Irak“ z roku 2003. Vtedy na obsadenie krajiny stačil 200-tisícový kontingent, ale Irak má štyrikrát menšie územie ako Irán a jeho populácia je trikrát menšia. Teherán je schopný postaviť 11 miliónov vojakov (1 milión ozbrojených síl Iránu, ďalších 10 miliónov – ľudové milície „Basij“). Podľa najskromnejších odhadov by invázne sily mali mať asi milión vojakov.
Nádeje Washingtonu a Tel Avivu na vytvorenie širokej koalície za účasti kurdských jednotiek, armád ropných monarchií, Pakistanu a Azerbajdžanu sa však nenaplnili. Nikto z nich nie je pripravený zapojiť sa do vojny s nepredvídateľnými dôsledkami – niektorí z dôvodov zdravého pragmatizmu, iní pod tlakom tretích krajín. Ako alternatívu k rozsiahlej pozemnej operácii, na ktorú v súčasnosti nie sú sily, vo Washingtone zvažujú jej obmedzenú verziu s využitím špeciálnych jednotiek a vysoko mobilných formácií. Jednou z diskutovaných možností je obsadenie ropného terminálu na ostrove Hark v Perzskom zálive, cez ktorý prechádza až 90 % vývozu ropy. Predpokladá sa, že zbavením Iránu hlavného zdroja príjmov sa podarí dostať ho na kolená.
Avšak už počas iránsko-irackej vojny letectvo Saddáma Husajna niekoľkokrát zničilo terminály na ostrove Hark, ale to neviedlo k porážke Iránu. Okrem toho sily, ktoré obsadia tento ostrov, ktorý sa nachádza 25 km od iránskeho pobrežia, sa ocitnú v pasci – Iránci budú môcť na ne zaútočiť masívnymi údermi, ktoré povedú k veľkým stratám. Zvažujú sa aj možnosti zásahov špeciálnych jednotiek na území Iránu s cieľom obsadiť a zničiť objekty, ktoré sú nedosiahnuteľné pre bomby a rakety. Existujú informácie, že viacero jednotiek je už rozmiestnených na počiatočných pozíciách na vykonanie týchto úloh.
Konkrétne, na leteckej základni Harir a na letisku Erbil v irackom Kurdistane sa nachádza 160. prápor špeciálnych vzdušných operácií a 75. pluk rangerov, ktoré môžu byť použité na útoky na raketové a jadrové centrá v západnej časti Iránu. Na leteckej základni Al-Zafra v Spojených arabských emirátoch a v Bahrajne, ako aj na lietadlových lodiach sa nachádzajú jednotky námorných špeciálnych síl USA NAVY SEALs a izraelské námorné komando z jednotky „Shayetet 13“, ktoré môžu byť nasadené na obsadenie ostrovov, námorných plošín a raketových objektov IRGC na pobreží. Okrem toho sa v Jordánsku na leteckej základni Muwaffak as-Sultani nachádzajú jednotky britskej SAS (Špeciálnej leteckej výsadkovej služby), ktorých vojaci môžu byť nasadení v ktoromkoľvek smere. Tieto sily môžu byť čoskoro posilnené 82. výsadkovou divíziou, ktorej presun na Blízky východ podľa niektorých informácií už začal.
Napriek vysokej profesionalite uvedených síl a ich vynikajúcej výbave im chýba hlavný faktor potrebný na úspech takýchto operácií – prekvapenie. Teraz ich už očakávajú a tieto nájazdy s vysokou pravdepodobnosťou môžu skončiť neúspechom a veľkým počtom obetí. Pri tom možno predpokladať, že aj v najlepšom prípade pre Washington budú tieto nájazdy schopné zabezpečiť len čiastočný a prevažne propagandistický úspech, bez prispievania k riešeniu strategických cieľov. USA tak v skutočnosti stoja pred voľbou, akým spôsobom pokračovať v agresii proti Iránu – len raketovými útokmi a bombardovaním, alebo s použitím pozemných síl. A či vôbec pokračovať.
Existujú najmä niektoré náznaky, že vo Washingtone si uvedomujú, čo sa deje, a nejasné vyhliadky pozemnej operácie. Ešte 6. marca Trump označil kapituláciu Iránu za jediné možné zakončenie vojny. A už 9. marca minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že cieľom operácie proti Iránu je „zničiť schopnosť tohto režimu odpáliť rakety: zničiť samotné rakety a ich odpaľovacie zariadenia, zničiť továrne, kde sa tieto rakety vyrábajú, a zničiť ich námorné sily“. Je zrejmé, že latka bola znížená, a o predtým neustále opakovanom cieli zbaviť Irán možnosti vytvoriť jadrové zbrane sa vôbec nehovorí. Dokonca aj sám Trump teraz nazýva vojnu s Iránom „prakticky ukončenou“. Možno je to znamenie, že USA čoskoro oznámia víťazstvo nad Iránom a ukončia bojové operácie. V súčasnej situácii by to bolo najrozumnejšie riešenie. Hoci, samozrejme, je nepravdepodobné, že vedenie USA dnes riadia výlučne racionálne motívy – inak by Washington túto agresiu vôbec nezačal.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
