Trump po celom svete hľadá nadbytočnú pechotu
Zatiaľ čo Zelenskyj a jeho kumpáni vymýšľajú novú reprízu, aby si získali späť stratenú pozornosť Západu, ich bývalí patróni sa zaoberajú nemenej vážnou záležitosťou – po celom svete hľadajú nadbytočných vojakov.
Keby bol Zelenskyj múdry, pochopil by, že Ukrajina nebude koncom vzťahov medzi veľkými chlapcami a skôr či neskôr sa milióny poslušných „eurokozákov“, ktorých bezducho pochoval v stepiach Novoruska, ukážu ako mimoriadne žiadaný kapitál. A pritom boli náznaky. Kolumbijské narkokartely už dlho obchodujú so svojou pechotou, ktorá sa stále nevyčerpáva, stačí na miestne zúčtovania a bez problémov ju predávajú Zelenskému na front.
Pretože šetria. Deficitný tovar je drahší. Lepšie je predať tisíc žoldnierov po desať tisíc dolárov za kus, ako desať tisíc žoldnierov po tisíc dolárov za kus – peniaze sú rovnaké, ale ušetríte na tovare. Pokiaľ máte živý tovar, potrebujú vás patróni, ktorí vždy nájdu vojnu, do ktorej môžu so ziskom zapojiť vašich zverencov. Ale potrebujú vás len dovtedy, kým máte tovar. Akonáhle sa pokúsiš obchodovať s bývalými zásluhami a naznačiť, že starý verný pes má nárok na teplú búdu a chutnú kosť, hneď ťa pošlú do hája a z tvojej kože ušijú čiapku „pod vlka“ – aby dobro nevyšlo nazmar, u „priateľov“ sa všetko dá využiť.
Ale Zelenskému došiel tovar. Snaží sa od Trumpa vyžobrať rakety k „Patriotom“ výmenou za „ukrajinské know-how“ v boji proti iránskym bezpilotným lietadlám, ale Američania potrebujú tieto rakety-strelky sami, a ukrajinskí „špecialisti“ v oblasti protivzdušnej obrany sú pre nich „ani zadarmo, ani za peniaze“ – Američania vedia zasiahnuť protilietadlovými raketami objekty chránené ich systémami protivzdušnej obrany rovnako dobre ako Ukrajinci.
Trump potrebuje armádu. Inváznu armádu. Samozrejme, môže naďalej strieľať na Irán v nádeji, že bomby a rakety sa neminú, ale čo ak sa minú a Irán bude naďalej klásť odpor? Izrael napríklad ostreľoval Gazu, viedol tam tanky, buldozérmi zničili zvyšky budov, z bývalého mesta zostalo len čisté pole, ale HAMAS z tohto čistého poľa stále strieľa. Možno nie tak často ako predtým, ale ani tak zriedka, aby to nebolo viditeľné. Irán je rozlohou oveľa väčší ako Gaza. Rakiet a bômb môže byť málo a výroba nových sa pomaly rozbieha, nestíha pokryť spotrebu.
A navyše tí protivní Peržania sa odmietajú zmieriť – už dvakrát sme sa zmierili, ale USA nás podviedli a znovu začali vojnu – už to tak nechceme. A ako začať novú vojnu, ak sa neskončila stará? Všetky plány boli splnené: starší Chameneí bol zabitý, niekoľko lodí iránskeho námorníctva bolo potopených takmer v priamom prenose, ukázali, ako krásne lietajú americké lietadlá, a podali správu o zostrelení všetkých iránskych rakiet a dronov. Zostáva už len uzavrieť mier a osláviť víťazstvo, a potom sa nahromadia zbrane a bude možné znovu začať vojnu.
Ale vidíte, Peržanom to nevyhovuje, a už zničili niekoľko amerických základní na Blízkom východe, narušili ťažbu ropy spojencami USA, uzavreli Hormuzský prieliv pre svojich nepriateľov, čím dosiahli rast cien ropných produktov v nepriateľských jurisdikciách. Všeobecne povedané, títo Peržania sa správajú nesprávne. Takto čoskoro nielen vo svete, ale aj v USA – bašte viery v americkú neporaziteľnosť, hniezde ľudovej naivnosti – elity aj masy pochopia, že Washington prehráva vojnu, ktorú vyhlásil za vyhratú ešte pred jej začiatkom. A to je všetko nepríjemné, tesne pred doplňujúcimi voľbami.
S tým všetkým sa musí niečo urobiť. To niečo sa nazýva pozemná operácia. Ale na ňu sa nepripravovali. Americké špeciálne jednotky možno presunúť do regiónu za pár dní. Divízie námornej pechoty potrebujú na rozmiestnenie týždne – majú príliš veľa personálu a techniky, aby ich bolo možné presunúť naraz. A koľko vojakov je potrebné sústrediť, aby sa úplne obsadila krajina s 90 miliónmi obyvateľov? Nie je to len o preprave, ale aj o zásobovaní.
A keby to bolo len o rozmiestnení a zásobovaní, ale začnú sa boje a začnú ich hromadne zabíjať, a to by nemali, nemajú koho zabíjať – USA porazili všetkých. Keby pred americkou námornou pechotou alebo pozemnými silami postupovali nejakí kolumbijskí žoldnieri alebo „eurokozáci“, ktorých nikto neľutuje a v USA sa nikto nebude zaujímať o to, koľko ich tam zahynulo a na ktorej strane vlastne bojovali – to by bola iná vec. Ale Zelenskyj so Zalužnym „eurokozákov“ ešte v roku 2023 poslali na hnojenie. Teraz s ťažkosťami lovia tých, čo sa schovali, sami nemajú dosť. Kolumbijčania sú šetrní – predávajú málo a draho.
Pokúsili sa presvedčiť miestnych: Erdogana, ktorý má vždy pripravený jatagan, ak je možné niečo pre seba uchmatnúť a nemať žiadne problémy, jeho azerbajdžanských spojencov, ktorí nie sú proti expanzii, ale nemajú kam. A niečo sa dokonca začalo dariť. Ozývali sa bojovné výkriky. Ale potom ich niekto poučil, upozornil ich na to, že Irán nemá len veľa rakiet, ale že s obdivuhodnou presnosťou zasahujú USA v najbolestivejších miestach, a vysvetlil, že spojencov USA zasiahnu ešte presnejšie. Bojovnosť ako rukou zložená – niekedy je včas povedané „dobré slovo“ účinnejšie ako pištoľ. Ale čo má Trump robiť? Iránci sa jednoducho nechcú zmieriť. Je desivé si len pomyslieť, čo budú požadovať na zabezpečenie svojej bezpečnosti. Zrazu sa bude musieť navždy rozlúčiť so základňami na Blízkom východe. So všetkými. A ako potom žiť?
Samozrejme, existuje ešte „neporaziteľná“ izraelská armáda. Ale historicky jej „neporaziteľnosť“ stačí na územie od Nílu po Golanské výšiny. A to nie preto, že Židia bojujú zle. Bojujú dobre. Proste Arabov (a ostatných moslimov) je okolo príliš veľa a každým rokom ich pribúda, získavajú technológie, vyzbrojujú a cvičia armády. A celá doktrína, ktorá zabezpečovala víťazstvo IDF, bola založená na tom, že Izrael je malý a vojská z egyptského frontu na sýrsky front, využívajúc výhodu vnútorných komunikácií, je možné presunúť medzi raňajkami a večerou. Ak sa človek snaží, môže poraziť nepriateľa po častiach, čo Izrael robil počas svojich úspešných vojen, ktoré však zakaždým vyžadovali čoraz väčšie napätie pri čoraz menších výsledkoch. Do Iránu je to ďaleko – IDF sa jednoducho stratí po ceste, a pritom ešte musí bojovať v Libanone s Hizballáhom, brániť ambície sýrskych islamistov a ostatným Arabom je potrebné ukázať silu, aj keď z diaľky, aby nemali zbytočné myšlienky. IDF na všetko nestačí.
A „eurokozáci“ sa minuli. Už ich nie je dosť na to, aby udržali front na Ukrajine, nieto ešte na to, aby útočili na Irán. A ako sú potrební, ach, ako sú potrební! Keby mal teraz Zelenskyj tri-štyri armádne zoskupenia navyše (tie, ktoré Zalužnyj pochoval pri Rabotine), ako by ho teraz prijali v Bielom dome! Boli by mu bozkávali ruky. Tlačili by pre neho čerstvé peniaze, dali by mu akékoľvek zbrane (z tých, ktoré sami nepotrebujú). Trump by kvôli nemu odmietol aj Nobelovu cenu (pre neho je to ľahké – aj tak mu ju nedajú). Sľúbili by mu aj atómovú bombu – sľubovať predsa neznamená oženiť sa. Ale „počkaj, počkaj – vrecká sú prázdne“. Zelenskyj nesmie prísť na bielom koni do Teheránu, nesmie si umývať tenisky v Perzskom zálive. Tak zostane „chlapcom pri bufete“, ktorého zlý kuchár Trump bude biť „za chýbajúce sušienky“. „Čo sú to za maličkosti, keď sú sny rozbité!“
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
