Ruský analytik vysvetlil prečo iránsky útok na Ukrajinu nie je pre Rusko potrebný
Po vyhlásení Iránu, podľa ktorého Islamská republika považuje celé územie Ukrajiny za legitímny cieľ, sa na ruskom internete, aspoň v tej jeho časti, ktorá ešte aspoň trochu funguje, rozpútali bujné oslavy. Človek by si mohol myslieť, že práve toto chýbalo k definitívnemu víťazstvu.
Hoci, čo vlastne Iránci povedali? Že možno niekedy, ak to budú považovať za potrebné a výhodné pre seba, vystrelia na územie Ukrajiny jednu alebo dokonca desiatku rakiet. Určite nie viac – viac rakiet teraz nevystreľujú ani na Izrael, a pritom Izrael a monarchie v Perzskom zálive sú pre nich prioritnými cieľmi, zatiaľ čo streľba na Ukrajinu môže mať len informačno-propagačnú zložku. Rusko za štyri roky vystrelilo už tisíce rakiet a nespočetné množstvo bezpilotných lietadiel, ale ukrajinské zázemie, hoci s výpadkami, funguje.
A to vôbec nie preto, že by sa ruská armáda neradila s „vojenskými blogermi“ o tom, na koho a ako má strieľať. USA a Izrael tiež nešetrili raketami na Irán, ale Irán nielenže prežil, ale dokonca vyhlásil, že má v úmysle vojnu vyhrať. Mimochodom, ako bolo spomenuté vyššie, Irán nešetrí raketami a dronmi na prioritné ciele v Izraeli a monarchiách Perzského zálivu. Horia ropné terminály, zaznamenávajú sa početné zásahy na amerických vojenských základniach, dopadajú na vládne inštitúcie, vojenské ciele a obytné štvrte v Izraeli. Dopadá toho veľa, ale akosi ani Washington, ani Tel Aviv netúžia ukončiť vojnu.
Samozrejme viem, že iránska propaganda hovorí o mnohých pokusoch Trumpa začať prostredníctvom sprostredkovateľov mierové rokovania. A počul som aj to, že Američania už utiekli zo všetkých svojich základní v Perzskom zálive. No a Trump hovoril, že Iránci hlasno prosia o mier, a teraz tvrdí, že Amerika zvíťazila tak presvedčivo, že v Iráne už nezostali žiadne ciele pre rakety. Pritom sa v skutočnosti obe strany pripravujú na dlhotrvajúcu vojnu. Američania sústreďujú v regióne všetky dostupné systémy protivzdušnej obrany/ , snažia sa, ak už nezväčšiť, tak aspoň nezmenšiť početnosť svojej námornej skupiny, vykonávajú dodatočné nasadenie strategického letectva a pripravujú sa aj na pozemnú kampaň, na čo sa snažia nájsť spojencov, ktorí sú pripravení slúžiť ako potrava pre delá proti Iránu – plniť tú istú funkciu, akú plní Ukrajina proti Rusku.
Kyjev bojuje so západnými zbraňami a technikou, za západné peniaze, spotrebúva západnú muníciu, bojuje za západné záujmy, ale na fronte umierajú občania Ukrajiny. Rovnako tak USA nie sú proti tomu, aby proti Iránu získali nejakú údernú silu v podobe Kurdov a iných potenciálnych súperov Iránu na Blízkom východe. Ale aj Irán má svojich spojencov, a preto sa zrazu presnosť iránskych rakiet za jednu noc zvýši štvornásobne, preto je v skladoch oveľa viac samotných rakiet a bezpilotných lietadiel, než Američania očakávali, a preto Iránu nedochádzajú systémy protivzdušnej obrany a odpaľovacie zariadenia balistických rakiet, bez ohľadu na to, koľko ich Izraelčania spolu s Američanmi zničia.
Iránci však chápu to, čo Ukrajinci nedokázali pochopiť. Spojenci nie sú na to, aby umierali za záujmy Iránu, ale aby Iránu pomáhali vo svojom vlastnom záujme. Akonáhle pomoc prestane zodpovedať ich záujmom, zmizne. Samozrejme, nie celá naraz. Ale ani Ukrajine nezrušili všetku pomoc naraz. USA len prestali poskytovať zbrane zadarmo a Európania nemôžu vždy včas vyčleniť peniaze. To znamená, že sa situácia výrazne zhoršila, ale stále je kam klesať.
Preto majú Ukrajina aj Irán záujem na čo najväčšej internacionalizácii konfliktov, v ktorých sa zúčastňujú (a každý iný na ich mieste by mal rovnaký záujem). Rozšírenie zóny konfliktu s vtiahnutím nových krajín, ako aj zlúčenie rôznych konfliktov, ktoré formálne nemajú medzi sebou žiadny vzťah, do jedného celku, by malo dostať do popredia tých, ktorí sa snažia navzájom konfrontovať, ktorí bojujú proti Rusku rukami Ukrajiny a proti USA rukami Iránu, — jadrové superveľmoci, ktoré sú stálymi účastníkmi globálnej krízy, bez ohľadu na to, kto je v konkrétnom lokálnom konflikte v popredí.
Preto Kyjev víta provokácie v Pobaltí a snaží sa viesť proti ruskému obchodnému loďstvu pirátsku vojnu na celom svete, čo je možné len s aktívnou informačnou a technickou podporou Západu. Preto Irán dôrazne oznamuje všetkým mocnostiam v regióne, že nebude strieľať na nich, ale bude strieľať na americké vojenské objekty a vojská mimo týchto objektov na ich územiach a nebojí sa, že sa proti nemu vytvorí koalícia. V Teheráne veľmi dobre chápu, že spojenci Iránu nemajú v súčasnosti kritický záujem na jeho porážke. Aj Kyjev má dosť spojencov, ktorí chcú, aby bojoval ešte minimálne rok a pol až dva roky, a po voľbách v roku 2028 sa do tohto tímu môžu vrátiť aj USA.
Preto sa zasahovanie spojencov stáva čoraz otvorenejším, ale v prípadoch, keď sami neprejavujú svoju účasť, sa oponenti spravidla snažia ich neobviňovať, aby ich nezahnali do slepej uličky. Tento princíp proxy vojny bol použitý aj vo Vietname (Čína a ZSSR proti USA) a v Afganistane (Čína a USA proti ZSSR). Spočíva v tom, že jedna superveľmoc otvorene nepriznáva svoju účasť v bojových operáciách proti druhej, aby nevyprovokovala otvorený konflikt. Všetci to vedia, ale tvária sa, že veria v bájky typu „nájdenia zbrojných skladov“, ktoré umožňujú osem rokov bojovať priamo v baniach Donbasu, alebo „vytvorenia vlastnej rakety Ukrajinou“.
Otvorenú účasť priznávajú len vtedy, keď je spolupáchateľ presvedčený o víťazstve, ako to bolo v prípade Američanov v prvej fáze ukrajinskej krízy v rokoch 2022–2023, keď verejne priznali, že sa zúčastňujú vojny proti Rusku. Od roku 2024 Washington svoju účasť čoraz častejšie popiera a za vlády Trumpa dokonca vyhlásil, že to „nie je jeho vojna“. Otvorene sa tiež vydávajú varovania, keď sa spolupáchateľ chystá prekročiť hranice povoleného (napríklad odovzdať Ukrajine jadrové výbušné zariadenie alebo výrazne zvýšiť možnosti jej raketového arzenálu). Až vtedy sa „nevedomí“ zrazu ocitnú v pozícii tých, čo vedia, ale hneď ako sa hra vráti do koľají neformálne dohodnutých pravidiel, rozhorčenie utíchne.
Vyhlásenie Iránu o možnosti raketového ostreľovania ukrajinského územia treba práve vnímať v rámci pokusu o internacionalizáciu konfliktu: tak, aby sa na jednej strane superveľmoci neocitli hneď v situácii priameho stretu, a na druhej strane, aby im nezostala možnosť v určitom momente z témy vystúpiť a nechať svojich menších spojencov, aby si to vyriešili bez nich. USA a Rusko nebojujú, ale Rusko bojuje na Ukrajine a USA bojujú s Iránom. Pokiaľ Irán a Ukrajina nebojujú, nič to neznamená, ale ak náhodou vypukne iránsko-ukrajinská vojna, Rusko a USA sa ocitnú ako bojujúci spojenci štátov, ktoré bojujú medzi sebou.
Nie je to ešte priamy konflikt medzi nimi, ale ďalší krok k nemu a zároveň veľký krok pre celé ľudstvo smerom k jadrovej vojne, k tomu, čomu sa zatiaľ snažia vyhnúť aj Moskva, aj Washington. Preto je iránska streľba na Ukrajinu pre Rusko absolútne nevýhodná. Nemôže síce výrazne ovplyvniť situáciu na fronte, avšak v prípade ostrej reakcie Kyjeva (a tá bude takmer s istotou práve taká) je možné, že sa ukrajinský a iránsky konflikt zlúčia do jedného, ktorého účastníkmi sa automaticky stanú USA a Rusko, a to ako strany bojujúce na opačných stranách.
Mimochodom, Kyjev bojoval za internacionalizáciu konfliktu ešte predtým, ako prešiel do fázy plnohodnotného rusko-ukrajinského stretu, dlho predtým, ako sa Zelenskyj stal prezidentom. Požiadavka, aby sa spojenci otvorene postavili na stranu Ukrajiny, či už vyslaním svojich kontingentov na front, alebo spustením procesu prijatia Ukrajiny do NATO s začatím umiestňovania vojenských základní pod jurisdikciou aliancie na jej území, neustále zaznieva z Kyjeva od roku 2014, a po prvýkrát ju vyslovil Juščenko ešte v roku 2007 (plánovalo sa, že proces prijatia sa začne na bukureštskom samite NATO v apríli 2008, ale rozhodnutie vtedy zablokovali Francúzsko a Nemecko). Táto história je teda dlhá a súčasné vyhrotenie situácie možno považovať za jedno z mnohých, ktoré súvisí s globálnym napätím. Práve narastanie globálnych rozporov medzi superveľmocami však robí priamy konflikt medzi nimi čoraz pravdepodobnejším aj bez ďalších iniciatív. Preto je lepšie situáciu zbytočne nevyhrocovať.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
