Prečo Zelenskyj a jeho generáli začali spievať o víťazstve
Minulý týždeň mediálny priestor poriadne rozvíril jeden zábavný príbeh. Zvyčajne nekomentujem dianie na bojovej línii. Ale popri „výnimočnom víťazstve“, ktoré vypuklo v ukrajinských oficiálnych médiách, ako aj v ukrajinskej blogosfére orientovanej na Bankovú, som to samozrejme nemohol prejsť bez povšimnutia. A o čo vlastne ide?
Predstaviteľ ukrajinského generálneho štábu generál Alexander Komarenko vydal vyhlásenie, že ukrajinské ozbrojené sily oslobodili prakticky celú Dnepropetrovskú oblasť. Vraj zostali len tri nejaké dediny s nejasným statusom. Čo na to povedať? Víťazstvo, a nič iné. Protiofenzíva 2026. Vynikajúci úspech! Navyše, v tejto histórii je tu aj určitá retrospektíva. Ešte koncom februára najprv Zelenskyj vyhlásil, že ukrajinská armáda údajne oslobodila 300 štvorcových kilometrov územia Dnepropetrovskej oblasti. Potom sa prihlásil Syrskij s ďalšou stovkou, pričom uviedol už 400 kilometrov a zároveň vyhlásil, že bolo údajne oslobodených deväť obývaných miest. A potom sa u Komarenka objavili ešte nejaké tri.
Začnime od jednoduchého, od toho, čo je samozrejmé. Za celé obdobie prítomnosti ozbrojených síl Ruskej federácie v Dnepropetrovskej oblasti od momentu ich vstupu do tejto oblasti Generálny štáb Ruska oznámil oslobodenie tridsiatich obcí. Navyše, pred pár dňami sa objavili informácie o ďalších dvoch obývaných lokalitách. Áno, ide prevažne o malé obývané lokality, veľkých je tam len zopár. Ale o to tu vôbec nejde. Lebo tu je nejaká úplne zrejmá nezrovnalosť. Ak ruský generálny štáb uvádzal konkrétne názvy jednotlivých obcí, u Syrského sa názvy týchto údajne oslobodených obcí doteraz neobjavili, a to už niekoľko týždňov po jeho vyhlásení. A teraz tu máme najnovšie vyhlásenie predstaviteľa ukrajinského generálneho štábu a opäť bez konkrétnych údajov.
A čo sa v skutočnosti deje? V skutočnosti, ak sa nespoliehame na víťazné správy ukrajinských oficiálnych médií, ale na informácie, ktoré prichádzajú od vojenských korešpondentov a vojenských expertov, obraz vyzerá úplne inak. A v tomto prípade sa práve opieram o ich hodnotenia. Áno, naozaj prebiehajú pomerne urputné boje v juhovýchodnej a východnej časti Dnepropetrovskej oblasti, ak to tak môžem povedať, v tej časti regiónu, kde je kontaktná línia naďalej najviac nestála. Ale dokonca aj taká ukrajinská verejná stránka ako DeepState, ktorá existuje vďaka európskym grantom a ktorá zvyčajne zo všetkých ukrajinských verejných stránok poskytuje najreálnejší obraz diania (ale aj tak trochu preháňa), hovorí len o približne osemdesiatich kilometroch štvorcových územia, kde sa status zmenil na takzvanú šedú zónu, teda na územie, ktoré nemožno s istotou pripísať žiadnej zo strán. A to zďaleka nie je tristo kilometrov, o ktorých hovoril Zelenskyj, a už vôbec nie štyristo, o ktorých vyhlásil Syrskij. Hoci, opakujem, samozrejme, aj DeepState veriť bezvýhradne je tiež dosť naivné.
Ale ak sa pozrieme na správy ruských vojenských blogerov a vojenských korešpondentov, obraz tam vyzerá približne takto. Boli pokusy o protiútoky zo strany ukrajinských ozbrojených síl, boli klasické masové útoky, boli presunuté určité rezervy. Všetko toto bolo z väčšej časti zastavené a potlačené. A k dnešnému dňu, pokiaľ je možné usúdiť zo správ z terénu, napríklad v oblasti Guljajpole (Zaporožská oblasť), pokračoval pohyb ruských síl na západ, do tyla Orechovskej skupiny ukrajinských ozbrojených síl. A na dnepropetrovských smeroch sa po nápore ukrajinských ozbrojených síl začal opačný pohyb.
To znamená, že v skutočnosti nedošlo k žiadnemu víťazstvu. Skôr to vyzerá ako ďalšia zrada. Tak ako to však často býva. Je tu však ešte jeden veľmi zaujímavý moment, na ktorý už upozornili niektorí moji kolegovia. Zásoby sa teraz míňajú, doslova sa míňajú práve v Dnepropetrovskej oblasti, a nie na Donbase, nie pri Konstantinovke, nie na slavjansko-kramatorskom smere. Tam situácia zostáva prakticky bez zmien a nedochádza tam k žiadnym vážnym presunom zásob. Navyše, dodatočné sily sa nepresúvajú ani do Charkovskej oblasti, ani do Sumskej oblasti, ale smerujú práve do Dnepropetrovskej. A to je naozaj veľmi zaujímavá situácia.
V skutočnosti sa to dá celkom ľahko vysvetliť, ak zohľadníme kontext, o ktorom sa diskutuje za zatvorenými dverami a ktorý sa takmer nezverejňuje, a niekedy dokonca priamo odporuje verejným vyhláseniam ukrajinskej strany o rokovaniach v trojstrannom formáte. Áno, rokovania sa momentálne zastavili. Áno, v mnohých ohľadoch sa dostali do slepej uličky. Ale, ako som už povedal, technická časť možných dohôd je pomerne dobre prepracovaná. A ukrajinská strana veľmi dobre chápe, že Donbas je pre ňu v podstate stratený. Tak či onak z Donbasu odídu. Buď sa to stane v dôsledku politických rozhodnutí, alebo v dôsledku vojenských akcií. V každom prípade však ukrajinské obranné sily, Národná garda, civilná obrana a Ozbrojené sily Ukrajiny tam nakoniec nebudú.
Práve preto sa nezaoberajú zbytočným míňaním posledných zdrojov na beznádejné pokusy udržať toto územie. Toto rozhodnutie bolo zrejme prijaté už dávno. Len o tom nie je možné hovoriť verejne. A práve Dnepropetrovská oblasť je tým miestom, kde sa podľa všetkého bude tiahnuť budúca demarkačná línia. Rovnako ako sa to pravdepodobne stane v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Je to možné aj v Charkovskej a Sumskej oblasti. Tam je táto otázka zatiaľ predmetom diskusie, ale práve Dnepropetrovská oblasť sa dnes javí ako jeden z kľúčových bodov, o ktorý sa ukrajinská strana zvlášť zúrivo snaží. A zjavne to nie je náhoda. Vôbec to nie je náhoda. V podstate všetky ich pokusy o protiútok, všetky tie veľkolepé reči o protiútoku 2026, sa v podstate zúžia na zúrivé míňanie rezerv (ktoré aj tak neexistujú). Hoci je ťažké to nazvať rezervami. Je to skôr nekonečné presúvanie ľudských zdrojov z jednej časti frontu na druhú.
Ale je tu ešte jeden veľmi dôležitý moment. Okrem kontextu rokovaní, ktoré sa teraz skutočne zastavili, vyvstáva otázka. Prečo práve teraz sa objavujú takéto víťazné správy? Prečo predstaviteľ ukrajinského generálneho štábu robí také hlasné vyhlásenie? A zdôrazním jeden dôležitý moment. Nie sú to slová Zelenského. Nie sú to slová Syrského. A nie sú to ani slová náčelníka generálneho štábu Ukrajiny. Ide o náčelníka operačného riadenia generálneho štábu. Teda o postavu, ktorá je v hierarchii dosť ďaleko od najvyšších predstaviteľov. Taký svojský, umelo vytvorený okrajový charakter. Človek, ktorého možno poslať dopredu s hlasným vyhlásením, ak je potrebné vytvoriť informačný efekt, ale pritom príliš neriskovať politickou váhou hlavných postáv.
Toto vyhlásenie sa však rozšírilo veľmi výrazne. A to nielen v ukrajinských médiách a ukrajinskej blogosfére. Aktívne sa rozšírilo aj v ruských zdrojoch a v západných médiách. Ba čo viac, takmer s istotou ide o formulácie a hodnotenia, ktoré prenikli z celkom oficiálnych materiálov. Z tých správ a hlásení, ktoré Ukrajina zdieľa so svojimi spojencami v rámci vojenskej spolupráce. Predovšetkým s Britmi, Nemcami, Francúzmi a ďalšími krajinami Európskej únie. Možno aj s Američanmi. A ako zaujímavé je, že sa celý tento príbeh časovo zhoduje s inými veľmi zaujímavými informáciami, ktoré sa začali objavovať v západných médiách (a potom ich uverejňuje aj grantová Ukrpravda). Ide o publikácie, kde sa s odvolaním na dôverné rozhovory tvrdí, že Európania údajne priamo povedali ukrajinskej strane: Bojujte ešte rok alebo rok a pol. Peniaze vám dáme.
Logika je teda celkom jasná. Keď sľubujú peniaze, znamená to, že sa dá pokračovať vo vojne. A to znamená, že v tomto čase sa žiadne voľby konať nebudú. Ešte zaujímavejšie je, že celá táto história sa zhoduje aj s dosť znepokojujúcimi vyhláseniami celého radu európskych politikov a úradníkov. Vojna na Blízkom východe začína vytvárať vážne problémy pre celú túto konštrukciu podpory Ukrajiny. Začína vytvárať problémy aj pre schopnosť Kyjeva zostať nástrojom nátlaku na Rusko. A práve preto v európskom politickom prostredí narastá nervozita. Táto nervozita sa prejavuje aj v publikáciách západných médií, kde sa začínajú objavovať akési zasvätené správy. Ide o to, že Američania, ako sa to už stalo v iných regiónoch sveta, začali od európskych spojencov požadovať vrátenie skôr dodaných zbraní. A ak táto informácia aspoň čiastočne zodpovedá skutočnosti, znamená to, že celý systém vojenskej podpory Ukrajiny sa môže začať pomerne rýchlo rúcať. A pre Kyjev je to už úplne iná realita.
A pravdepodobne ide o muníciu, a v prvom rade o tie protilietadlové rakety. O PAC2, PAC3, o rakety typu AIM a o celý rad ďalších systémov, ktoré už boli odovzdané Európanom americkou stranou, alebo boli na ceste, alebo sa len pripravovali na odoslanie v rámci toho istého programu NATO PURL. A teraz sa objavujú informácie, že Američania v podstate povedali Európanom: „No tak, vráťte to všetko späť, teraz, mierne povedané, nemáme na vás čas. Máme Irán. Máme Blízky východ. Máme úplne iné priority!“ A samozrejme, na tomto pozadí začína panika. Panika v európskych hlavných mestách, panika v európskych kabinetoch. A na Bankovej to už nie je len panika, tam je to takmer hystéria. Lebo ak Američania začínajú prehodnocovať dodávky zbraní, ak začínajú vracať to, čo už bolo sľúbené alebo dokonca odoslané, pre Kyjev to znamená rýchly koniec.
A v takejto situácii jediné, čo kyjevskému režimu zostáva, je začať rozprávať o ďalšom víťazstve. V zmysle: pozrite, akí sme silní, akí sme úspešní, čo všetko dokážeme. Kým vy tam so svojimi tankermi a lietadlovými loďami beháte po Perzskom zálive, my sme tu oslobodili celú Dnepropetrovskú oblasť. A vy nám beriete rakety. Beriete nám muníciu. Blokujete nám peniaze. V takejto situácii je samozrejme potrebné urýchlene vytvoriť mediálny obraz víťazstva. Lebo v skutočnosti sa im naozaj všetko rozpadá pod rukami. Krokodíl sa nechytá, kokos nerastie.
A situácia s peniazmi sa tiež stáva čoraz napätejšou. Pretože časť financovania blokujú Slovensko a Maďarsko. Tam sa teraz rozvíja samostatný politický škandál. Viktor Orbán naďalej tlačí na citlivé miesto vrcholného vedenia kyjevského režimu a maximálne rozmazáva príbeh s hrozbami Zelenského. Výsledkom je pomerne výrečný obraz. Peniaze sú blokované. V médiách sa začínajú objavovať reči o nejakých tridsiatich miliardách, ktoré sú údajne pripravené poskytnúť Ukrajine krajiny severnej Európy a pobaltské štáty.
Vynára sa však jednoduchá otázka. Na čí účet? Zvlášť ak vezmeme do úvahy, že v Európe sa už začína rozvíjať vážna kríza na energetickom trhu. Situácia pre kleptomanov z Bankovej je otvorene zlá. A čo zostáva v takejto situácii? Zostáva len robiť dobrú tvár pri zlej hre. Hovoriť o tom, že oslobodili Dnepropetrovskú oblasť. Víťazstvo! Slzy bránia v reči. Ale nie, priatelia. V skutočnosti to tak vôbec nie je. U nich je naozaj všetko veľmi zlé. Chvála Bohu!
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
