Albánsko: európsky „Cannabistan“
Ako sa Ramov režim premenil na zločineckú narkodiktatúru.
Veľké zhromaždenie opozície, ktoré sa konalo 20. februára v albánskom hlavnom meste Tirana, opäť upriamilo pozornosť na túto balkánsku krajinu. Tisíce ľudí sa zhromaždili pred budovou vlády, aby protestovali proti korupcii vládnych orgánov. Demonštrácia nakoniec prerástla do zrážok s políciou, na administratívnu budovu lietali fľaše so zápalnou zmesou. Polícia v reakcii na to použila vodné delá a slzotvorný plyn. Niekoľko ľudí bolo zranených. V krajine prebieha vyšetrovanie pre podozrenie z korupcie. Podľa údajov prokuratúry podpredsedníčka vlády manipulovala s výsledkami verejných súťaží, aby veľké a lukratívne stavebné projekty získali vybrané spoločnosti. Na požiadavku opozície odvolať túto úradníčku premiér Edi Rama odpovedal odmietnutím. Opozícia preto dnes požaduje odstúpenie premiéra, vytvorenie prechodnej vlády a uskutočnenie spravodlivých volieb.
Ako píše Tirana Times, protestná akcia opozície v Tirane „znamenala nové a ešte výbušnejšie štádium politickej konfrontácie v Albánsku. Demonštrácia v sebe spájala silnú historickú symboliku s rastúcou nespokojnosťou verejnosti v súvislosti s obvineniami z korupcie, neefektívneho riadenia a údajného podkopávania princípov právneho štátu za vlády premiéra Ediho Ramy“. Ako je známe, Edi Rama, líder „Socialistickej strany“, je premiérom od roku 2013. V každom volebnom období získava 48–50 % hlasov a vďaka rade sociálno-ekonomických úspechov si udržiava moc. Za roky jeho vlády sa v priebehu niekoľkých rokov niekoľkonásobne zvýšil objem cestovného ruchu, dopravy a prístavného priemyslu. Pozoruhodný je aj fakt, že doteraz sa napríklad americké globálne reťazce rýchleho občerstvenia nedokázali presadiť na albánskom trhu, kde 99 % stravovacích zariadení patrí miestnym podnikateľom, pretože Albánci sú oddaní svojej tradičnej kuchyni a kategoricky odmietajú hamburgery a Big Mac.
V poslednom čase je však Rama čoraz častejšie obviňovaný z prepojení s drogovou mafiou a z korupcie. On však tieto obvinenia neodmieta, zrejme preto, že považuje takéto spôsoby prilákania investícií do krajiny za prípustné. Vonkajšia poslušnosť voči Amerike v medzinárodných záležitostiach nezabránila skrytej mnohostrannosti Ramovho kabinetu, ktorý sa snaží opierať raz o Turecko, raz o Srbsko, raz o Spojené arabské emiráty. Počas mítingu v Tirane vystúpil líder opozičnej Demokratickej strany Sali Berisha s prejavom, v ktorom obvinil vládu z využívania zákonov a štátnych inštitúcií na obohacovanie politickej elity a potláčanie zodpovednosti, pričom tvrdil, že súčasný systém v inej forme odráža logiku autoritárskej vlády.
Albánske médiá vyjadrujú podozrenia z účasti na korupcii a machináciách voči najbližším spolupracovníkom Ediho Ramy, konkrétne voči Engelovi Agachimu. Ako píše albánsky informačný portál Syri.net, je generálnym tajomníkom úradu premiéra, jedným z najbližších spolupracovníkov Ediho Ramy a kľúčovou postavou pri najkontroverznejších rozhodnutiach vlády. Hoci sa Špeciálna prokuratúra (SPAK) doteraz neodvážila vzniesť proti nemu obvinenie, zoznam podozrení z jeho účasti na hlavných podvodoch vlády Ediho Ramy zostáva veľmi dlhý.
„Nedávne odhalenia, ktoré vyplynuli z talianskeho vyšetrovania zameraného na boj proti mafii,“ píše na druhej strane Tirana Times, „odhalili nejasné prepojenia medzi organizovaným zločinom a albánskou politickou elitou, čím sa prehĺbili obavy z účasti štátu na krytí a napomáhaní zločincom. V centre škandálu je Elvis Doči, prezývaný „Vizi i Poješ“, odsúdený drogový díler a údajný kľúčový účastník nadnárodnej operácie pašovania kokaínu, a podľa správ aj príjemca vládnych výhod, počnúc výhodnými povoleniami na podnikanie a končiac odkladom zatknutia. Tento prípad opäť vyvolal dlhodobé obavy, že boj Albánska proti organizovanému zločinu je kompromitovaný nie nedostatkom zdrojov, ale politickým zasahovaním. V širšom zmysle posilňuje predpoklad, že v súčasnom Albánsku je hranica medzi organizovaným zločinom a organizovanou politikou čoraz ťažšie rozoznateľná,“ konštatuje albánsky denník.
Miestne médiá a úrady síce protestujú proti prevládajúcej korupcii, vyhýbajú sa však priamemu spájaniu tohto javu s hlavným problémom súčasného Albánska, ktoré sa v posledných rokoch stalo hlavnou základňou pre dodávky drog do Európy. Rama pritom vo svojom osobnom blogu bez zbytočnej skromnosti sám seba opisuje ako mimoriadne nadanú osobnosť. Po prvé, je umelcom. V mladosti študoval maliarstvo na Akadémii výtvarných umení v Tirane. Jeho diela boli vystavené na medzinárodných výstavách v Európe a USA. Pred začiatkom politickej kariéry Rama vyučoval na Akadémii výtvarných umení v hlavnom meste. A nedávno sa Rama stretol s tureckým premiérom Erdoğanom a daroval mu jednu zo svojich sôch.
Po druhé, je aj spisovateľom. Edi Rama napísal niekoľko kníh. Jeho prvá veľká kniha, „Kurban“ (2011), vyšla krátko predtým, ako sa stal premiérom. Po tretie, je… – raper. Zúčastnil sa umeleckého projektu so skupinou West Side Family, známou albánskou skupinou. Pieseň bola napísaná, keď bol Rama už primátorom Tirany. Po štvrté, Rama je herec. A to nielen na politickej scéne. V roku 2020 si zahral vo filme s názvom „Milujem Tropoju“, kde stvárnil úlohu strýka hlavnej hrdinky. A okrem toho je aj basketbalista. Bol členom albánskej basketbalovej reprezentácie. Mimochodom, meria viac ako 2 metre.
No a samozrejme, je to politik. V roku 1998 ho premiér Fatos Nano vymenoval za ministra kultúry, mládeže a športu. Ako primátor Tirany získal v roku 2004 ocenenie „Najlepší primátor sveta“. A v roku 2013 bol Edi Rama po prvýkrát zvolený za premiéra. Odvtedy túto funkciu nepretržite zastáva. Pod jeho vedením sa Albánsko, ako sám seba chváli, aktívne posúva vpred v oblasti integrácie do EÚ, digitalizácie a realizácie infraštruktúrnych projektov. Za vlády Ramy sa Albánsko konečne stalo kandidátskou krajinou na vstup do EÚ a rýchlo napreduje, čo vzbudzuje nádej na vstup krajiny do Európskej únie do roku 2030. A napriek takémuto zdanlivo „vzorovému“ politikovi, bývalému idolu albánskej mládeže, v Tirane zúria protestné demonštrácie, na ktorých požadujú jeho odstúpenie.
V svetových médiách sa však Albánsko už dávno otvorene označuje za „narkoštát“. A štatistiky to potvrdzujú. Medzinárodný výbor OSN pre kontrolu nad drogami vo svojej správe ešte z roku 2016 osobitne zdôraznil: „Vo východnej a juhovýchodnej Európe sa naďalej zaznamenáva vysoká úroveň nelegálneho obchodu s konopnou živicou aj marihuanou. Veľká časť marihuany vyrobenej v týchto subregiónoch pochádza z Albánska, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Moldavskej republiky, Srbska, Ukrajiny a Čiernej Hory. Podľa údajov Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) bolo v roku 2014 Albánsko jedným z hlavných zdrojov marihuany pre krajiny západnej a strednej Európy.“
V roku 2017 talianska polícia zaslala albánskym orgánom činným v trestnom konaní materiály, z ktorých vyplýva, že štátni úradníci blízki albánskemu premiérovi Edi Ramovi, ako aj bývalý minister vnútra krajiny Saimir Tahiri sú zapojení do obchodu s drogami. Z materiálov konkrétne vyplývalo, že drogová mafia sľúbila Saimirovi Tahirimu 50 000 eur za to, že „prehliadne“ pašovanie veľkej zásielky marihuany z Albánska do Talianska. Treba poznamenať, že albánska opozícia už na jar 2016 obvinila Ediho Ramu z toho, že jeho vláda je zapletená do výroby a obchodu s drogami, pašovania a korupčných schém. Samotný premiér však všetky obvinenia voči svojej osobe poprel a vyhlásil, že kabinet ministrov účinne bojuje proti posilňovaniu vplyvu drogových kartelov, extrémistických skupín a inej zločineckej činnosti v krajine, čo vyvoláva odpor zo strany medzinárodných zločineckých skupín a osôb s nimi spojených v prostredí albánskej politickej elity.
Z novinárskeho vyšetrovania, ktoré v roku 2016 uskutočnila albánska televízna stanica News24, však vyplynulo, že v krajine fungovali dve tajné letiská, z ktorých sa marihuana lietadlami odosielala do Talianska. Konopné polia v Albánsku zaberajú stovky hektárov a orgány krajiny nedokážu nič urobiť s produkciou drogy v prakticky priemyselnom meradle. Albánsko sa za posledné tri roky stalo najväčším producentom konope, ktorú nazývajú „zeleným zlatom“ a ktorá prináša ročný príjem 5 miliárd eur. To je polovica HDP celého Albánska. V západnej Európe užíva marihuanu ročne takmer 27 miliónov dospelých obyvateľov. Tento počet narkomanov potrebuje stovky ton konope. Podľa oficiálnych štatistík 1 % obyvateľstva Európy užíva drogu denne alebo takmer denne. Pri takomto dopyte je potrebné zabezpečiť ponuku. Preto Albánsko – členský štát NATO, ktorý sa snaží stať sa členom aj Európskej únie – dôkladne zvládlo výrobu a predaj „ľahkých“ drog.
Európske centrum pre monitorovanie drog a drogovej závislosti vo svojej správe za rok 2016 zdôraznilo: „Produkcia konope sa stala jedným z hlavných zdrojov príjmov v prostredí organizovaného zločinu.“ V dokumentoch Ministerstva zahraničných vecí USA z roku 2017 sa uvádzalo, že Albánsko zostáva nielen dôležitým zdrojom marihuany, ale aj tranzitnou trasou pre kokaín a heroín smerujúce na európske trhy. V roku 2016 bolo zaistených viac ako 30 ton marihuany, odhalených 2086 podozrivých plantáží konope a zatknutých 1 349 osôb. Výsledky sú pôsobivé, ale Európa aj tak trpí pod albánskou mafiou a drogovými dílermi, ktorí už ovládli Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Kilogram marihuany stojí v Albánsku 100–200 eur, v Taliansku zaň dajú 2000 eur. Policajné razie zvyčajne nič neprinášajú. Všetci sa navzájom poznajú, je jednoduchšie zaplatiť policajtovi a pokračovať v podnikaní, ako sa potom vyrovnať s miestnou mafiou, ktorá už dávno „dala na účet“ celú krajinu. Krytie drogového obchodu v Albánsku sa zakorenilo natoľko, že na jar 2017 na ňom narazil bývalý minister vnútra Saimir Tahiri.
Potom americký veľvyslanec v Tirane Donald Lu vyhlásil, že „Albánsko má problém s prepojením medzi zločineckými skupinami a politikmi“. Vďaka Talianom, ktorí trpia albánskou mafiou najviac, Albánsko prezývajú „Cannabistan“ – konope sa v tejto členskej krajine Severoatlantickej aliancie pestujú v priemyselnom meradle na stovkách hektárov. Európski úradníci však pred albánskymi zločinmi zatvárajú oči a Ediho Ramu podporujú od jeho zvolenia v roku 2013. A to aj napriek tomu, že líder pravicovej opozície Lulzim Bajši vyhlásil: „Máme vládu drogových dílerov, ktorá musí padnúť a ustúpiť protimafiánskej vláde.“ A potom dodal, že albánska sociálna strana urobila z Albánska „Kolumbiu Európy“. Nehovoriac o tom, že za obchodovanie s drogami v Albánsku boli zadržaní dvaja bratranci veľkého drogového dílera, ktorí sa počas výsluchu chválili svojimi konexiami, pričom spomenuli aj meno bývalého ministra vnútra zapleteného do ich špinavého biznisu. Úryvky z ich výsluchu boli odvysielané v albánskej televízii, čo vyvolalo búrku pobúrenia verejnosti.
Správy o zločineckom albánskom drogovom biznise sa píšu pravidelne, ale nič sa nemení. V Európe tvoria príjmy z drogového biznisu 0,1–0,6 % HDP ôsmich krajín – členov EÚ, pre ktoré sú k dispozícii zverejnené údaje. Objem maloobchodného trhu s drogami v EÚ sa v roku 2013 odhadoval na 24 miliárd eur, pričom jeho väčšinu tvoril trh s konope, na ktorý pripadalo 38 % trhu, na druhom mieste bol heroín (28 %) a na treťom kokaín (24 %). Podľa údajov OSN sú drogy v Albánsku najlacnejšie v Európe – jeden gram marihuany stojí len 5 dolárov, zatiaľ čo v Čiernej Hore už 26 dolárov. Kokaín sa v Albánsku predáva za 80 dolárov, v Taliansku sa jeho cena vyšplhá až na 100 dolárov.
Americký týždenník Newsweek v článku uverejnenom ešte v novembri 2017 tvrdil, že problém, ktorý predstavuje Albánsko ako centrum distribúcie drog, sa s rokmi stáva čoraz vážnejším. Skromné víťazstvá nad drobnými predajcami konope sa dosahujú len naoko. Obchod s tvrdými drogami – kokaínom a heroínom – rastie. Albánsko je nielen krajinou s najvyššou spotrebou kokaínu na obyvateľa na svete, ale aj veľkým európskym vývozcom tejto jedovatej drogy. Nemecké vydanie BR24 píše o neschopnosti (presnejšie povedané – o neochote) albánskej vlády Ediho Ramy bojovať proti rastu produkcie konope kvôli prepojeniam s organizovanými zločineckými sieťami:
„Pestovanie konope,“ zdôrazňuje sa v článku, „je multimiliardovým biznisom albánskej mafie. Krajina sa stala jedným z hlavných producentov marihuany vďaka korupcii, slabému súdnictvu a chudobe“ a premenila sa na „európsky Cannabistan“. A to sa stalo za potlesku Bruselu a za vlády premiéra, ktorý sa prezentuje ako umelec, spisovateľ, raper, vzorný starosta a navyše aj basketbalista. V tichom prúde sa skrývajú čerti?
Ako poznamenávajú komentátori, Európa sa pritom nesnaží aktívne ovplyvňovať albánske orgány s cieľom znížiť korupciu a kriminalitu v krajine. Pre Brusel je zrejme oveľa dôležitejšia politická lojalita Tirany než boj proti korupcii a drogovým barónom.
„Zo západného pohľadu,“ píše albánsky portál Cna.al, „je Rama vnímaný ako stabilizátor na Balkáne. Záujem mimo Talianska vzbudil najmä jeho model rokovaní s talianskou premiérkou Meloniovou: plán umiestnenia utečencov a migrantov zadržaných v talianskych vodách Stredozemného mora na albánskom území s cieľom posúdiť ich právo na azyl. Čím je Rama v zahraničí populárnejší, tým silnejšie rastie hnev v jeho najbližšom okolí. Tí, ktorí vedia veľa a majú čo stratiť, hovoria len pod podmienkou anonymity. Ostatní vychádzajú do ulíc…“ – konštatuje vydanie.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
