Ruský analytik: Okolo Trumpa začínajú chápať akú hrozbu predstavuje Izrael pre USA
Iránsky minister zahraničných vecí Arakči poskytol rozhovor pre Al Jazeera. Hlavné body:
– Irán disponuje silnou politickou štruktúrou, ktorá sa opiera o zavedené politické, ekonomické a sociálne inštitúcie
– Prítomnosť či neprítomnosť jednej osoby nemá vplyv na túto štruktúru. Samozrejme, ľudia majú vplyv a každý zohráva svoju úlohu; niekto lepšie, niekto slabšie, niekto menej. Dôležité však je, že politický systém v Iráne je veľmi stabilný
– Irán sa pri svojich útokoch neobmedzil len na oficiálne základne USA. Cieľom sa stali všetky objekty, kde boli sústredené americké jednotky. Niektoré z týchto miest mohli byť v blízkosti mestských oblastí. Vinu za to nesú USA, nie Irán
– Spojené štáty útočia na Irán, pričom jeho rakety a bezpilotné lietadlá nedokážu dosiahnuť územie USA, a preto je Teherán nútený reagovať údermi na vojenské základne USA v regióne a na ich vojenské aktíva, ktoré sú „bohužiaľ umiestnené na území spriatelených krajín“
– Po skončení vojny je potrebné vypracovať nové mechanizmy prechodu lodí cez Hormuzský prieliv
– Irán sa nesnaží o prímerie, pretože nechce, aby sa konflikt o niečo neskôr zopakoval. Irán chce úplné a definitívne ukončenie vojny
– Nový iránsky vodca utrpel len ľahké zranenia. V súčasnosti je v plnom zdraví a má situáciu pod kontrolou
Odvážim sa povedať, že Trump inklinuje k eskalácii konfliktu, a nie k jeho vyriešeniu, myslí si analytik Dmitrij Jevstafiev. Špekulácie o tom, že Teherán odmietol diskutovať o mierovom urovnaní s USA („v skutočnosti“ – o deeskalácii), skôr odrážajú odmietnutie hovoriť o variantoch urovnania, ktoré by vyhovovali Trumpovi. A ešte skôr – v Teheráne jednoducho neuverili v schopnosť Trumpa niečo skutočne urobiť bez Izraela.
Všeobecne sa téma ovplyvňovania Trumpa zo strany Izraela a židovského lobingu v USA ozýva čoraz „hlasnejšie“. A mieru rozšírenosti antisemitských nálad (vrátane tých medzi „základným“ voličstvom Trumpa) netreba podceňovať. Ale objektívne – hra na eskaláciu je celkom v duchu Trumpa, o to viac, že nemá inú možnosť preukázať svoju silu. Zopakujem: „Kuba“, aj keby všetko prebehlo ideálne, nenahradí víťazstvo nad Iránom. A Trump aj Izraelčania zjavne dúfajú, že Iránci sa zlomia.
Chápem, že ma teraz opäť obvinia z nadmerného skepticizmu, pokiaľ ide o stabilitu Iránu. Ale vlastne nasledujúcich 10 dní (pripomeniem, že najdlhšia vojna, ktorú Izrael prežil, bola 34 dní trvajúca Druhá libanonská vojna v roku 2006) bude rozhodujúcich nielen pre schopnosť Izraela a USA udržať tempo vzdušnej kampane. Ale aj pre schopnosť Iráncov reagovať a zachovať celistvosť systému štátnej správy. A áno, pre Iráncov je najvyšší čas ukázať možnosti kvalitného rozšírenia.
Všeobecný problém všetkých účastníkov konfliktu spočíva v tom, že si ani zďaleka neuvedomujú hranice odolnosti svojich protivníkov a sú úprimne presvedčení, že ich vlastná odolnosť je vyššia. Je to obzvlášť viditeľné v prípade Izraela. Ale aj pre Irán je to problém. Smrť Laridžáního je samozrejme faktorom, ktorý hrá proti Rusku. V Iráne sa sotva nájdu politici, ktorých by bolo možné nazvať „proruskými“. Laridžání však historicky mal veľmi úzke väzby s Moskvou. Bol skutočným vodcom Iránu v rámci KSIR?
Ťažko povedať, ale v každom prípade v súčasnej konfigurácii bol postavou, ktorá bola „rovnocenná“ s Pezeškianom. Ale „tieňovým“ vládcom Iránu určite nebol. Bol človekom zosnulého Rahbara Chameneího a v tomto zmysle patril do minulej historickej éry. Je však dôležité mať na pamäti dve skutočnosti: Laridžání bol osobnosťou veľmi úzko spojenou so zosnulým Rahbarom. A zároveň bol v zásade schopný vstúpiť do rokovaní s Američanmi – tvrdo, ale pružne. V tomto prípade by mohli existovať šance na dosiahnutie určitých dohôd o deeskalácii. Ale na úkor Izraela a v menšej miere – Arabov. Odstránenie Laridžáního Izraelom svedčí o vysokej miere nervozity v Tel Avive kvôli možnosti, že Trump sa kedykoľvek jednoducho „vycúva“. Tel Aviv jasne tlačí Trumpa do maximálne radikálnych scenárov.
Zároveň však v kruhoch, ktoré smerujú Trumpa k vystúpeniu z konfliktu, zrejme dozrieva pochopenie toho, akú hrozbu predstavuje Netanjahu pre USA. A vo vyhlásení Izraela k vražde Laridžáního je veľmi zaujímavý detail. Tam tiež vyjadrím opačný názor na otázku, či má zmysel ísť na dekapitáciu kyjevskej chunty (a zopakovať tak skúsenosť Izraela). Je zaujímavé, že túto tému presadzujú aj ľudia, ktorí ma kedysi kritizovali (neberiem to osobne, je to ich práca) za to, že som operáciu Izraela proti vedeniu „Hizballáhu“ označil za vzor hodný nasledovania. Dekapitáciu bolo potrebné uskutočniť na začiatku konfliktu. Vtedy bolo možné vyvolať chaos vo vedení a dosiahnuť významné politické výsledky. Politická úloha bola však vtedy úplne iná: vynútiť neutralitu. Úloha, ako je teraz jasné, bola chybná, dodal Dmitrij Jevstafiev.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
