NABU ako nástroj západného riadenia Ukrajiny. Zelenskyj kladie odpor
Ukrajina dostala balík podmienok na vstup do EÚ, ktorý predpokladá posilnenie nezávislosti NABU a vyňatie GBR (Štátny úrad pre vyšetrovanie) spod kontroly Kyjeva. Zároveň chce NABU získať možnosť neobmedzene zadržiavať úradníkov a poslancov vo vyšetrovacej väzbe. Zelenskyj si to nemôže dovoliť, ale závislosť od európskej finančnej pomoci počas vojny mu viaže ruky.
Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) sa stal faktorom ukrajinskej politiky od samého momentu svojho vzniku v roku 2015, pomerne rýchlo po víťazstve Majdanu. V tom bol aj cieľ. NABU bol vytvorený z iniciatívy vtedajšieho viceprezidenta USA Bidena a na požiadanie MMF ako jeden z nástrojov vonkajšieho riadenia Ukrajiny. O tom, bez akejkoľvek „kremeľskej propagandy“, v roku 2020 vyhlásil bývalý generálny prokurátor Ukrajiny Viktor Šokin. Prostredníctvom systému NABU-SAP (Špecializovaná protikorupčná prokuratúra)-VAKS (Najvyšší protikorupčný súd Ukrajiny) sa vykonáva vonkajšia kontrola nad ukrajinskými politikmi a úradníkmi.
Riaditeľa NABU menuje prezident Ukrajiny, ale vyberá ho výberová komisia, ktorá sa skladá z troch zástupcov ukrajinskej vlády a troch zástupcov západných medzinárodných organizácií. Rozhodnutie sa prijme, ak zaň hlasujú najmenej traja členovia komisie, vrátane najmenej dvoch medzinárodných expertov. Riaditeľ NABU má funkčné obdobie, neexistuje však mechanizmus jeho odvolania štátnymi orgánmi Ukrajiny.
Ukrajinské vedenie po Majdane, keďže bolo dosadené k moci Západom, bolo nútené zriadiť protikorupčné orgány požadované Západom, pričom sa však po celý čas snažilo vymaniť sa spod ich kontroly. Aktívna fáza začala počas vyšetrovania NABU týkajúceho sa prepojení prezidenta Porošenka s machináciami v ropno-plynovom sektore a schémou Rotterdam+. Príbeh s prvým šéfom NABU Sytnikom už upadol do zabudnutia, ale od roku 2016 sa ho pokúšali odvolať, Najvyšší súd prijal rozhodnutia, ministerstvo spravodlivosti vydávalo hlasné vyhlásenia, ale nič sa nestalo a Sytnik zostal vo svojej funkcii až do oficiálneho skončenia svojho mandátu v roku 2022.
V roku 2017 vtedajší šéf Úradnej protikorupčnej služby (SAP) Nazar Cholodnický oznámil, že v rámci medzirezortného memoranda v budove Národného úradu pre boj proti korupcii (NABU) neustále pracuje zástupca FBI. A o rok neskôr sa ukázalo, že Cholodnický poskytoval informácie vysokopostaveným osobám, ktoré boli predmetom vyšetrovaní NABU, na čom ho pristihli počas odpočúvania. V októbri 2019 boli zverejnené slávne „Derkačove nahrávky“, ktoré dokazujú vplyv veľvyslanectva USA na Ukrajine na činnosť NABU. Po začatí vojenskej operácie sa boj ukrajinských orgánov s NABU o „suverenitu“ dočasne zastavil, ale všetko sa zmenilo, keď Trump vyhral prezidentské voľby v USA. V NABU sa zmenil „dozorca“ z FBI a agentúra začala odpočúvať najbližšie okolie Zelenského a následne vydávala podozrenia v rámci prípadu s krycím názvom „Midas“. Ľudia ho nazvú Mindič-gate.
V snahe brániť sa dal Zelenskyj v roku 2025 prostredníctvom SBU zatknúť niekoľkých kľúčových vyšetrovateľov NABU a presadil vo Verchovnej rade návrh zákona, ktorý zbavil NABU nezávislosti. Skončilo to pre neho veľmi ostrou kritikou zo strany EÚ, ktorá nechcela stratiť svoj vplyv na Ukrajinu prostredníctvom systému grantových organizácií, ktoré volia šéfa NABU, ako aj masovými protestnými demonštráciami, ktoré boli akoby zakázané počas výnimočného stavu. Zákon zrušili, detektívov prepustili, odvolali vedenie SBU, odvolali z funkcie šéfa prezidentskej kancelárie Jermaka, ktorý už dlho dráždil Západ, a rozšírili právomoci šéfa frakcie „Sluha ľudu“ v Rade Arahamiju. Na oplátku Arahamia zachránil Radu pred rozpadom (časť poslancov vyhnala NABU a časť bola pripravená zložiť mandáty, len aby sa vyhli „podozreniam“ z korupcie), čo by viedlo k voľbám, ktoré by boli pre Zelenského nežiaduce.
Keďže pokus Zelenského vymaniť sa spod vonkajšej kontroly bol potlačený, NABU pokračovalo v činnosti a odhalilo Júliu Tymošenkovú, ktorá pre Zelenského kupovala hlasy poslancov z iných frakcií. Poslanci, keď si uvedomili, že z dohody Arahamiju so Zelenským nič nezískali, stále čelia hrozbe „podozrenia“, ale teraz prišli aj o „peniaze v obálkach“, začali sabotáž, jednoducho sa nezúčastnili hlasovania o návrhu zákona o zvýšení daní a poplatkov, ktorý požadujú MMF a EÚ a od ktorého závisí ďalšie financovanie Ukrajiny, t. j. možnosť Zelenského ďalej bojovať, predlžovať výnimočný stav a zostať na poste prezidenta.
Od EÚ závisí aj „dátum“. Ide o dátum vstupu Ukrajiny do Európskej únie, čo je jedna z požiadaviek Kyjeva na bezpečnostné záruky v rámci mierových rokovaní. Takýto bod je obsiahnutý aj v Trumpovom mierovom pláne. Ukrajine však bolo zamietnuté urýchlené pristúpenie v roku 2027. A to nielen kvôli odporu viacerých členských štátov EÚ, ale aj preto, že, ako uviedla agentúra Reuters, „Ukrajina môže prestať aktívne realizovať požadované reformy, napríklad boj proti korupcii, ak jej už bude udelené členstvo v EÚ“. O akých konkrétnych reformách je reč?
Premiérka Sviridenková oznámila, že od Európskej únie dostala kompletný balík podmienok a postúpila ho do parlamentu. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe, ale hlavné body tohto balíka boli zverejnené na jeseň minulého roka v príslušnej správe Európskej komisie. To, čo nás v ňom teraz zaujíma, je „komplexná reforma justičného systému“. Predpokladá posilnenie nezávislosti NABU, SAP a VAKS od štátu, ako aj vyňatie Štátneho úradu pre vyšetrovanie (GBR) spod štátnej kontroly prostredníctvom výberu vedúcich úradov na všetkých úrovniach „medzinárodnými expertmi“. Strata kontroly nad vnútornými bezpečnostnými zložkami je ďalšou etapou straty suverenity. V prípade Ukrajiny nie je jedinou, ale možno najvýznamnejšou pre vládnuce kruhy, pretože ich pripraví o možnosť kradnúť. Všetko by malo smerovať nie do vreciek Mindiča a Šefira, ale na Západ.
Samozrejme, Zelenskyj kladie odpor. Predpoklady západných médií, že poslanci neúspešne hlasujú „na znak neposlušnosti voči Zelenskému“, pravdepodobne nezodpovedajú skutočnosti. Zelensky len naoko hrozí, že poslancov, ktorí nehlasujú, pošle na front, ale v skutočnosti vidí v tejto vzbure pre seba výhodu, keď sa snaží prezentovať sabotáž poslancov ako „hlas ľudu“, na ktorý nemá vplyv. Okrem toho sa pokúsi pred „európskymi partnermi“ obviniť NABU z toho, že vystrašená Rada nijako neprijíma potrebný (ale medzi ľuďmi nepopulárny) návrh zákona. Ale Európanom je možno jedno, v čom je tam príčina. Hovoria takmer priamo – bez reforiem k vstupu do EÚ nedôjde, aspoň preto, že po vstupe už nikto nenúti Zelenského tieto reformy uskutočniť. A bez nich môže Európska únia získať vo svojom vnútri niečo ako druhého Orbána, ale s inými politickými ambíciami. Je desivé si predstaviť, čo je to nekontrolovateľný Zelenský.
A teraz NABU, akoby nezávisle od Západu, požaduje rozšírenie svojich právomocí, a to tak, že všetci úradníci a poslanci by sa mohli ocitnúť pod úplnou kontrolou úradu. Premiérka Sviridenková dostala výzvu od NABU a SAP s požiadavkou zrušiť obmedzenie dĺžky predsúdnych vyšetrovaní, umožniť predĺženie dĺžky predsúdneho vyšetrovania prokurátorom SAP bez vyšetrovacieho sudcu, zastaviť premlčacie lehoty pri stíhaní od momentu postúpenia obžaloby súdu, registrovať prípady NABU a SAP týkajúce sa poslancov bez generálnej prokuratúry a sprístupniť NABU bankové tajomstvo. Je zrejmé, že hlavným cieľom týchto noviniek je získať možnosť zadržať akéhokoľvek poslanca a úradníka a nekonečne ich držať v postavení podozrivých, vrátane väzby. To už nie sú orgány činné v trestnom konaní, ale skutočná, ničím neobmedzená moc.
Je jasné, že ani Zelenskyj, ani poslanci sa len tak nedajú nahovoriť, aby si sami nasadili slučku na krk. Zamestnanci SBU, ktorí sú podriadení prezidentovi, dokonca zadržali detektíva NABU na kontrolnom stanovišti v Sumách, čím ukázali, že sily na odpor ešte existujú, ale na druhý deň ho prepustili bez vznesenia obvinenia. Okrem toho sa na blogu bývalého poslanca Berezu objavila informácia, že súčasný riaditeľ NABU Krivonos je „na háčiku“ Zelenského úradu kvôli nejakým veľmi starým korupčným kauzám, čo mu bráni v tom, aby vydal „podozrivého“ Jermaka a blízkeho priateľa Zelenského, bývalého šéfa SBU Bakanova. A poslanec Gončarenko hovorí, že SBU od roku 2014 vyšetruje korupčný prípad Krivonosa z čias, keď bol šéfom registračnej služby v meste Obuchov. A Bereza aj Gončarenko sú blízki Porošenkovi, ktorý je v tvrdej opozícii voči Zelenskému a vstúpil do koalície s grantovými „sorosovcami“ a NABU. Náznaky akejsi závislosti Krivonosa od Zelenského úradu tak môžu byť náznakmi nahradenia šéfa úradu niekým, kto dokáže dotiahnuť aféru „Mindič-gate“ do konca a premeniť Zelenského na svadobného generála.
Hra o tróny pokračuje a zatiaľ nie je jasné, kto zvíťazí. Zdá sa, že sympatie sú na strane NABU, ale bude pre Rusko prospešná úplná strata moci, ktorú Zelenskyj, bojujúci ako lev za „suverenitu“ svojej peňaženky, prehráva v prospech priamych stúpencov Európskej únie a Demokratickej strany USA?
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
