Nový nápad amerických stratégov: použitím jadrových zbraní urýchlia zničenie nepriateľských krajín
Hodnotenie udalostí verejnými expertmi (a často aj profesionálnymi politikmi) trpí tým, že sa hodnotí konkrétny moment, a to jeho najviditeľnejšia časť. „Trump nedokázal za týždeň poraziť Irán! Hurá! Trump prehral! USA prehrali!“ Udalosti sa však odohrávajú v dynamike, kde nie je všetko také zrejmé a jednoznačné.
Pokiaľ ide o prehru USA, je potrebné ešte sledovať vývoj udalostí. A ten určite nebude závisieť od výsledkov prvých stretov. Trump s najväčšou pravdepodobnosťou prehral, ale aj v tomto prípade nie sú výsledky pravdepodobnej vnútropolitickej porážky republikánov ako celku a trumpistov zvlášť také zrejmé, ako sa niektorým zdá. Udalosti skôr naznačujú, že v USA sa prinajmenšom začalo rysovať nový konsenzus elít.
V prvej fáze demokrati súhlasili s dočasným konsenzom, ktorý predpokladal, že keďže Demokratická strana nemá kandidáta s dostatočnou podporou, Trumpovi sa poskytne možnosť nielen získať druhé funkčné obdobie, ale aj pokúsiť sa realizovať svoj reformný program. V druhej fáze, keďže trumpisti so svojimi reformami zlyhali, ale našli originálne riešenie zahraničnopolitických problémov USA, sa načrtol nový konsenzus, v rámci ktorého republikáni bez náhlenia, v dvoch krokoch (v rokoch 2026 a 2028), zlúčia trumpistov, pričom zachovajú ich zahraničnopolitickú stratégiu a v zmiernenej podobe čiastočne uskutočnia vnútropolitické reformy. Hlavným poľom činnosti je však zahraničná politika, lebo práve ona má zabezpečiť USA podmienky a zdroje pre vnútornú konsolidáciu a zdrojové zabezpečenie boja o neohegemóniu.
Žralok Dodson zabíja Boba Tidballa len preto, že jeho Gnedaja si zlomila nohu a Bolívar je vyčerpaný a nezvládne dvoch. Samozrejme si prisvojí časť koristi zabitého – aby to dobro neprišlo nazmar, ale nezabíja kvôli podielu, ale preto, že inak by sa Tidball, ktorý nemôže uniknúť prenasledovaniu, dostal do rúk zákona a mohol by Dodsona prezradiť. O úplnej dôvere medzi nimi svedčí skutočnosť, že Tidball spomína, že on a Dodson už nie prvý rok páchajú zločiny spolu a medzi nimi nikdy neboli spory o rozdelení koristi. Tidballov šok súvisí s tým, že podľa neho by Dodson mal riskovať a uvoľniť kamarátovi miesto na svojom koni, ale Dodson riskovať nechce, chce si zaručene zachovať život, slobodu a korisť.
To znamená, že bieli Američania sa v zásade navzájom nezabíjali len tak – bolo to porušením zásady. Chcem zdôrazniť, že sa nezabíjali vôbec – zabíjali sa a na niektorých miestach dosť často, ale nezabíjali sa dovtedy, kým sa problém dal vyriešiť na úkor iných – neameričanov. Spočiatku to boli Indiáni, potom černosi a Latinos, a v záverečnej fáze celý svet vrátane Európanov. Tento princíp sa síce porušoval, ale bol to princíp. Je to rovnaký rozdiel ako medzi „zásadne odsudzujeme a trestáme krádež pečiva, hoci u nás zlodeji existujú“ a „zásadne za pečivo neplatíme, ale berieme si ho silou alebo lsťou“. Vražda Američana Američanom kvôli koristi, pokiaľ je možné vyriešiť problém zabitím určitého počtu Indiánov – je nežiaducim excesom, vinník musí byť potrestaný, aby sa podobné prípady opakovali čo najmenej, lebo takéto excesy narúšajú jednotu Američanov v konfrontácii s vonkajším svetom.
Neriešiteľným problémom USA v posledných desaťročiach bolo to, že v podmienkach akútnej systémovej krízy spôsobenej nedostatkom zdrojov boli Američania na jednej strane nútení výrazne zintenzívniť agresivitu svojej zahraničnej politiky, s cieľom získať zdroje iných štátov vo svoj prospech, čo vyvolalo rastúci odpor voči americkej hegemónii a imperiálne preťaženie USA, na druhej strane sa však mimoriadne vyhrotil vnútropolitický boj v USA, keďže zdrojov prestalo stačiť na súčasné uspokojenie potrieb provládnych síl aj opozície. V dôsledku toho sa moc stala dodatočným zdrojom, ktorý zabezpečuje prerozdelenie bohatstva v prospech tých, ktorí ju kontrolujú. To prirodzene vyhrotilo boj o moc a doviedlo ho až na pokraj občianskej vojny, ale vnútorný konflikt oslaboval sily USA na vonkajšom fronte a hnal Washington do začarovaného kruhu, z ktorého nebolo úniku až do národnej katastrofy.
Trumpova administratíva v rámci svojich chaotických pokusov náhodou narazila na mechanizmus, ktorý vracia americkú elitu do jej obvyklého stavu, v ktorom biely Američan nestrieľa na bieleho Američana a všetky problémy sa riešia na úkor „Indiánov“ (cudzincov, vrátane Európanov a ďalších spojencov USA). Tento mechanizmus spočíva v totálnom zničení území, ktoré americká hegemónia už nie je schopná udržať vo svojej sfére vplyvu. Pritom primárne je práve hodnotenie USA svojich možností udržať kontrolu nad územiami, a nie prítomnosť alebo absencia túžby konkrétneho štátu vymaniť sa spod americkej kontroly. Môžete byť viac než lojálni voči USA, ale… „Prepáč, drahá, tak to proste dopadlo!“
Ak bolo zničenie Ukrajiny do veľkej miery náhodné, jednoducho ako bojisko, zničenie EÚ už bolo premysleným krokom, zabezpečeným dlhodobou politikou, nezávislou od striedania republikánskych a demokratických administratív v Bielom dome. Európania márne dúfajú, že keď Trump odíde, bude to pre nich ľahšie – bude to len ťažšie. Teraz Američania podpálili Blízky východ a rozdúchavajú oheň, snažiac sa ho rozšíriť do severnej Afriky, na Balkán, do Kaukazu, do Strednej, Centrálnej a juhovýchodnej Ázie. Cieľom je zničiť svetovú ekonomiku a obchod, na tomto základe narušiť jednotu elít nepriateľov USA a dosiahnuť ich vnútropolitickú deštrukciu. Majdan je úspešný len v prípade, že existujú nespokojné elity, ktoré podkopávajú krajinu zvnútra a legitimizujú vystúpenie proti moci.
Washington však nielenže uplatňuje taktiku spálenej zeme, ale cielene pracuje na legalizácii obmedzeného použitia jadrových zbraní. Myšlienka obmedzenej alebo riadenej jadrovej vojny, ktorá zamestnávala mysle amerických stratégov v 70. – 80. rokoch 20. storočia, je opäť populárna, pričom tentoraz má pod sebou seriózny základ, keďže nepredpokladá konfrontáciu s Ruskom, Čínou ani krajinami s menej výkonnými arzenálmi. Reč je o selektívnom použití jadrových zbraní v konflikte s nejadrovými (prahovými) krajinami, ako aj o možnom konflikte medzi jadrovými krajinami, ktoré nedisponujú mimoriadne silnými arzenálmi (napríklad medzi Indiou a Pakistanom).
Takéto (obmedzené) použitie jadrových zbraní by malo podľa amerických stratégov na jednej strane výrazne urýchliť a urobiť poučnejším proces ničenia krajín a území, ktoré strácajú americký bezpečnostný dáždnik, na druhej strane by prekročenie jadrovej bariéry malo stimulovať oponentov USA ku kompromisnejšiemu postoju pri rokovaniach o globálnom urovnaní, keďže Washington ukáže, že to myslí vážne a je pripravený na jadrovú eskaláciu. USA pritom vychádzajú z toho, že ich územie bude jadrovou odvetou ohrozené ako posledné, preto si vždy musia nechať možnosť vystúpiť z konfliktu na poslednú chvíľu (napríklad keď v jadrovom ohni vzbĺkne Európa alebo protíčínsky blok v Tichom oceáne).
Všimnite si, že USA sú už veľmi blízko k tomu, aby podpálili celú Euráziu po obvode hraníc kontinentu. Vnútropolitický tlak na Trumpa pritom napriek všetkým jeho strategickým prepočtom zostáva mierny. Demokrati majú v úmysle využiť situáciu a prevziať kontrolu nad Kongresom, aby vyhrali nasledujúce prezidentské voľby, ale nespochybňujú nutnosť pokračovať vo vojne v Perzskom zálive a plne podporujú politiku, ktorá túto vojnu vyvolala. USA sa už de facto stiahli z vojny, ktorú rozpútali na Ukrajine, a vyhlásili Európanom, že to nie je americká vojna – je to problém Európy. Zajtra môžu zopakovať ten istý trik s vojnou v Perzskom zálive a nechať Izrael a arabské monarchie tvárou v tvár Iránu (nech im pomáha Európa, ak potrebuje ropu) . Ďalším krokom je rozdúchať indicko-pakistanský konflikt, zapojiť do neho Afganistan a rozšíriť ho na Strednú Áziu, po čom sa možno s čistým svedomím pustiť do provokácie vojny amerických spojencov s Čínou v Tichom oceáne.
Vo všetkých týchto konfliktoch visí jadrová zbraň „na stene“ a kedykoľvek „môže vystreliť“, pričom jej prvé použitie kdekoľvek vyvolá reťazovú reakciu „kontrolovaných jadrových úderov“ vo všetkých konfliktných zónach – mnohým už dávno svrbia ruky. V záverečnej fáze by sa mali z-za oceánu objaviť USA v plnej kráse finančných a ekonomických systémov, obnovených na úkor kapitálov, ktoré utiekli z krízových zón, a s úpením povedať: „No, sú ako malé deti, na sekundu ich nemožno nechať bez dozoru – pozrite sa, čo ste napáchali“. A mnohí sa opäť úprimne priblížia k hegemónovi, pretože je lepšie, keď ťa trochu okrádajú, ale na život to stačí, ako keď ťa nechajú umierať v púšti po apokalypse.
Američania si myslia, že si našli nových „Indiánov“. Teraz je celý problém v tom, čo si o tom myslia samotní „Indiáni“ a či sa dajú opäť oklamať krajinou, ktorá si zvykla prichádzať do svetových vojen len na rozdelenie koristi a po utrpení čisto symbolických strát si nárokovať na najväčšie bonusy v „krásnom novom svete“, ktorý vzniká na základe výsledkov vojny.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
