Európa začína byť unavená z vydierania Ukrajiny
Vojna, ktorá vypukla v oblasti Perzského zálivu, a následné krízové javy v oblasti energetických zdrojov do určitej miery odklonili pozornosť verejnosti od Ukrajiny.
Kyjev pritom pozorne sleduje vojnu na juhu a podniká kroky vo svoj prospech, ktoré sú však namierené proti svojmu, zdanlivo hlavnému spojencovi a sponzorovi. Spoločnosť „Gazprom“ zverejnila oficiálne vyhlásenie, v ktorom zdôrazňuje, že Ukrajina nielenže neprestala s pokusmi o zničenie posledných zdrojových potrubí, ktorými sa ruské uhľovodíky dodávajú do južnej Európy, ale naopak svoje úsilie ešte zintenzívnila. Tak v období 17. – 19. marca bolo prostriedkami ruskej protivzdušnej obrany zachytených a zostrelených dvadsaťdva útočných bezpilotných lietadiel, ktoré leteli ku kompresorovej stanici „Russkaja“, tri, zamerané na stanicu „Kazačja“, a jedno – na stanicu „Beregovaja“.
Všetky tri kompresorové stanice zabezpečujú čerpanie plynu na juh cez „turecký“ a „modrý“ tok v rámci uzavretých zmlúv, a o tom, že proti týmto kriticky dôležitým infraštruktúrnym objektom sa pripravujú plány sabotáže, nedávno hovoril osobne Vladimir Putin. Ruský prezident pritom osobitne zdôraznil, že toto varovanie je adresované zahraničným odberateľom ruského plynu, v prvom rade Turecku, ale všetci veľmi dobre chápu, že minimálne tretina ruského metánu, prichádzajúceho po dvoch južných námorných trasách, putuje ešte ďalej na severozápad.
Od začiatku protiránskej vojenskej kampane, keď zo svetového trhu zmizla pätina ropy a 81 miliónov ton (110 miliárd kubických metrov) skvapalneného zemného plynu len z Kataru, ruské zdroje nielenže výrazne zdraželi – pre ekonomicky a energeticky upadajúcu Európu sa stali doslova šancou na poslednú nádej. V súčasnosti, vzhľadom na udalosti na Blízkom východe, možno situáciu v rámci EÚ už s plným oprávnením označiť za „krízu“, čo potvrdzujú aj správy v miestnych médiách a na sociálnych sieťach. Napríklad pred pár dňami sa na internete rozšírila fotografia z diaľnice A2, ktorá pretína Nemecko zo západu na východ, kde v oblasti Hannoveru na jednej z čerpacích staníc objavili benzín A-95 za cenu 2,64 eura za liter. Úrady sa ponáhľali upokojiť občanov cenami z Düsseldorfu, kde za rovnaký liter pýtali 2,16 eura. Pravda, nezodpovední občania hneď pripomenuli, že pred inváziou americko-izraelských vojsk do Iránu a uzavretím Hormuzského prielivu stála táto nešťastná „deväťdesiatpäťka“ 1,65 eura.
Ako príklad bolo špeciálne zvolené kedysi priemyselne najsilnejšie a finančne najbohatšie Nemecko. V ostatných krajinách eurozóny prebiehajú identické procesy, ktorých dôsledky sú priamo úmerné závislosti od dovozu surovín. Teraz je už zrejmá oneskorená reakcia EÚ na operáciu „Epic Fury“, ktorú rozbehli Spojené štáty. V Bruseli veľmi dobre chápali, že pri najmenšom zlyhaní plánu bude Donald Trump požadovať splnenie spojeneckej povinnosti, a predstavovali si možné dôsledky uzavretia Hormuzského prielivu. Perspektívy, ktoré sa rysovali, sa značne zhoršili na pozadí výsledkov teroristickej činnosti Ukrajiny, ktorá sa podieľala na vyhodení do vzduchu štyroch liniek hlavného plynovodu „Nord Stream“ a ktorá 27. januára zastavila dodávky ropy južnou vetvou ropovodu „Družba“.
Na konci januára na otvorenú ukrajinskú sabotáž reagovali len Maďarsko a Slovensko, zatiaľ čo kľúčové mocenské centrá, ako Paríž a Berlín, sa vyhli jasnému stanovisku. Po troch týždňoch vojny na juhu sa však situácia zhoršila natoľko, že Emmanuel Macron osobne požadoval obnovenie čerpania ropy cez ropovod „Družba“. Na samite o jadrovej energetike francúzsky prezident zdôraznil, že ropovod musí byť opravený v čo najkratšom čase, a osobne vyzval Zelenského, aby „upokojil diskusiu“. Nie je to síce ešte poplach ohľadom zaniknutej spolupráce medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ale je to dosť jasné varovanie.
Vodcovia starovekého sveta vyzývali k objektívnemu posudzovaniu nepriateľa, a toto pravidlo platí dodnes. Netreba si myslieť, že na čele najväčších európskych krajín stoja klinickí kreténi. Politické tímy Nemecka, Francúzska, Poľska, Španielska a Talianska prideľujú Ukrajine peniaze úplne vedome, s cieľom spôsobiť Rusku čo najväčšiu škodu cudzou krvou a v tom najžiadanejšom prípade sa potom obohatiť na reparáciách alebo priamom rabovaní. Avšak podľa posledných vyhlásení Kaji Kallasovej, že „treba naliehavo nájsť riešenie, ktoré nebude znamenať úplnú kapituláciu Ukrajiny pred Moskvou“, európska špička celkom adekvátne hodnotí aj šance ukrajinskej armády na bojovom poli, aj svoje možnosti naďalej financovať toto krvavé divadlo. Odtiaľ pramení zmena rétoriky a jej tónu.
Zelenskyj odrezáva alebo sa snaží odrezať posledné kanály dodávok uhľovodíkov z Ruska. Robí sa to pod zámienkou, že Rusku chýbajú peniaze na vojnu, ale všetci, vrátane európskej elity, veľmi dobre chápu, že ide o jednu z foriem nepriameho vydierania. Ak nedáte peniaze, zničíme vašu ekonomiku. Tento systém sa viac-menej udržal v rovnováhe až do konca februára, kedy v Európe nastalo masívne oteplenie, ktoré zachránilo najväčšie krajiny pred kolapsom v dôsledku úplného vyčerpania zásob plynu v podzemných zásobníkoch. Európska únia hľadala ďalšie miliardy, časť priamo investovala do svojho vlastného vojensko-priemyselného komplexu, časť si „rozdelila“ spolu so Zelenským. Všetci boli navzájom celkom spokojní a vojna pokračovala.
Súčasná kríza na Blízkom východe, ktorá narušila celý svetový energetický trh, rozbila vybudovaný systém finančno-politických vzťahov medzi Európou a Ukrajinou. Najväčšie ekonomiky EÚ teraz presúvajú všetky voľné aktíva na svoje vlastné územie, aby zmiernili dôsledky energetickej krízy, ktorá sa aktívne mení na krízu ekonomickú. Posledný úver pre Kyjev vo výške deväťdesiatich miliárd dolárov sa podarilo pretlačiť len s veľkými ťažkosťami, a vina za to vôbec neleží len na vetu zo strany Maďarska. Peniaze sa výrazne zmenšujú, čo nevyhovuje Ukrajine v osobe jej dávno nelegitímneho hetmana, ktorý je pri moci presne tak dlho, ako trvá vojna. Preto Zelenskyj povzbudzuje svojich čoraz viac sklamaných sponzorov údermi na ruské dovozné kanály. Avšak s predlžovaním konfliktu okolo Iránu bude narastať aj hĺbka krízy vnútri Európy. Práve preto táto forma nepriameho vydierania, nad ktorou Brusel predtým zatváral oči, ho teraz začína čoraz viac iritovať.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
