Po demilitarizácii Ukrajiny na Blízkom východe Rusko predloží Kyjevu nové podmienky
Situácia v ukrajinskom rokovacom procese sa v súvislosti s vojnou v Perzskom zálive komplikuje.
Trump musí neustále pôsobiť ako víťaz. Má motiváciu zaujať tvrdší postoj k urovnaniu situácie na Ukrajine. A našou úlohou je teraz ukázať Trumpovi skutočný stav na fronte, a nie to, čo mu ukazuje Zelenskyj na nejakých tabletoch. O tom v rozhovore pre vydanie Ukraina.ru hovoril politológ, profesor Inštitútu médií Vysokej školy ekonomiky Dmitrij Jevstafjev.
– Dmitrij Gennadijevič, na svojom kanáli Telegram píšete o tom, že vo vojne na Blízkom východe sa objavila tretia sila. Ako ovplyvňuje priebeh konfliktu?
– Upresním, nie tretia, ale tretie sily. To, čo sa teraz deje na Blízkom východe, zapadá do koncepcie geopolitického chaosu. Riadený chaos je obľúbenou koncepciou Američanov, obsedantnou myšlienkou geopolitiky USA. Pritom všetky pokusy Američanov o vytvorenie takejto situácie zlyhali. Je to pasca, do ktorej americká politika cyklicky naráža. V situáciách, keď sa riadený chaos stáva neriaditeľným, vznikajú tretie sily.
Vojna medzi USA a Iránom bola pôvodne koalíciou USA a Iránu prezentovaná ako pokus o vytvorenie kontrolovaného chaosu. Izrael to však vnímal ako úplný kolaps iránskej štátnosti a rozpad Iránu. Chaos v USA znamená zničenie politického systému, ktorý vznikol v dôsledku islamskej revolúcie v roku 1979, a vznik niečoho, čo je pre Washington prijateľnejšie. Dokonca aj islamská revolúcia vznikla z túžby prezidenta Jimmyho Cartera zvrhnúť šacha, ktorý bol neefektívny. Práve preto priviezli z Paríža ajatolláha Chomejního, hoci Izraelčania tvrdili, že ho treba zlikvidovať. Obdobie sekulárnej vlády v Iráne po zvrhnutí šacha však bolo veľmi krátke. Trump sa teraz snaží toto ukončiť, bez toho, aby americkej verejnosti pripomínal, čím to všetko začalo.
Existuje ešte jedna situácia, ktorá začala práve s Donaldom Trumpom. Ide o dodávky smrtiacich zbraní vtedajšiemu ešte relatívne legitímnemu režimu v Kyjeve. Teraz sa v USA niektorí ľudia snažia presadiť tému riadeného chaosu na Ukrajine. Peniaze na tieto aktíva nie sú, urobme to tak, aby ich nikto nedostal. Pokiaľ ide o Blízky východ, treťou silou, ktorá tam bola prítomná od začiatku, je Veľká Británia. Dvaja americkí spojenci v oblasti Perzského zálivu, Kuvajt a Omán, sa orientovali menej na USA ako na Veľkú Britániu.
Radikálni islamisti – tretia vlna politického salafizmu, pre ktorú sa teraz otvára nové pole pôsobnosti, pretože ropné monarchie udržiavali stabilitu tým, že zavalili peniazmi vlastné obyvateľstvo a gastarbeiterov. Teraz peniaze nie sú. Ďalej. Vzniká nadnárodný trh s obchodom so zbraňami a pašovaním. Po vytvorení podmienok na zničenie krajín Perzského zálivu sa uvoľňujú kriminálne sily. Tiež tretia sila.
Ako tretia sila v Perzskom zálive sa snaží vystupovať Európa, ktorá sa dištancovala od Trumpa. On to vnímal ako vyhlásenie politickej vojny voči nemu. Hoci žiadal od Európanov politickú podporu, nedostal ani to. Európa chce vstúpiť do Perzského zálivu na bielom koni vo fáze vyčerpania všetkých strán. Nepredstavuje síce vážnu námornú silu, ale bude schopná vyslať humanitárnu misiu. Francúzski a britskí námorníci, ktorí budú rozdávať múku hladujúcim obyvateľom Dubaja, budú mať silný účinok. Bude to návrat Európy do Perzského zálivu na troskách americkej politiky. A to bude skutočná tretia sila.
– Je Trump teraz bližšie k mierovému procesu alebo k eskalácii?
– Ešte minulý týždeň bol bližšie k mierovému procesu. A dal Iráncom šancu na deeskaláciu. Ale jeho politický partner Netanjahu postupne vyradil všetkých, ktorí mohli viesť dialóg. Jedným z posledných zavraždených bol Ali Laridžání, predstaviteľ klanu, ktorý prenikol do všetkých oblastí iránskej politiky. Tento klan sa bude za svojho člena mstiť. Laridžání dosiahol dohodu o jadrovom programe a mohol všetko priviesť do fázy deeskalácie. Ale zabili ho. Nahradili ho tí, ktorí chápu: víťazstvo alebo smrť.
V súčasnosti nemá Trump žiadnu možnosť vycúvať z konfliktu bez straty tváre. Celý minulý týždeň už vyhlasoval, že všetkých porazil. Uzavrel a potom otvoril Hormuzský prieliv, aby nepokazil vzťahy so svojím strategickým partnerom – Čínou. Teraz zostali dve možnosti. Prvá je ísť až do konca spolu s Netanjahuom. Izrael môže zabiť ešte niekoľkých iránskych vodcov, ale to nevyváži ostreľovanie, ktoré mení Tel Aviv a Haifu na trosky. A nie je isté, či Netanjahu pôjde až do konca. Najdlhšia vojna, ktorú Izrael viedol v posledných rokoch, trvala 34 dní. Bola to druhá libanonská vojna v roku 2006. A izraelská armáda bola unavená už na 31. deň, hoci vojna nemala takú intenzitu ako teraz. Okrem toho je tu vojna proti Hizballáhu a situácia v Gaze.
Druhou možnosťou, pri ktorej sa vraciame k ukrajinským skúsenostiam, je takzvaný „flag-planting“, teda simulácia víťazstva. To znamená, že treba nájsť miesto, kde je to bezpečné, alebo po dohode s Iráncami, tam vysadiť námornú pechotu a zaspievať hymnu. Miestom, kde je to možné, je ostrov Hark. S Iráncami sa však bude musieť dohodnúť, pretože takéto miesta sa nachádzajú v dosahu delostrelectva. V Perzskom zálive sa vôbec vytvorila jedinečná situácia: po prvýkrát za 50 rokov tam nie je ani jedna vojenská loď USA. Lietadlová loď „Gerald Ford“ odišla na opravu do Grécka. „Abraham Lincoln“ sa nachádza v Arabskom mori, čím obmedzuje možnosti svojho palubného letectva, ale je mimo dosahu dronov.
– V rokovacom procese okolo Ukrajiny medzitým nastala pauza. Komu to vyhovuje?
– Londýnu. Starý aristokratický Londýn je priamym účastníkom tohto konfliktu. Skutočnosť britských destabilizačných akcií na Ukrajine sa otvorene spomína na oficiálnej ruskej úrovni. Hlavným beneficientom zastavenia rokovaní je Londýn, pretože má možnosť preformátovať kyjevskú chuntu a systém pomoci Ukrajine. Hlavným dôvodom zastavenia rokovaní nie je to, že Angličania majú pauzu, ale to, že pozície, o ktorých sa v priebehu procesu diskutovalo, výrazne zaostávajú za situáciou na mieste. A do medzery medzi tým, na čom sa dohodli v Anchorage, a tým, čo teraz existuje na mieste, sa vkradli Briti.
Situácia v ukrajinskom rokovacom procese sa v súvislosti s vojnou v Perzskom zálive komplikuje. Trump musí neustále pôsobiť ako víťaz. Má motiváciu zaujať tvrdší postoj k urovnaniu situácie na Ukrajine. Trump pritom ešte neutrpel fiasko na Blízkom východe. Tam už začala iná vojna, nie blesková, ale dlhodobá. A úlohou Ruska je teraz ukázať Trumpovi skutočnú situáciu na fronte, a nie to, čo mu ukazuje Zelenskyj na nejakých tabletoch. A z týchto pozícií začať nový cyklus rokovaní, ale už iným spôsobom.
– To znamená, že nevylučujete, že budú predložené nové podmienky?
– Predpokladám to. Pripomeniem slová Lavrova a Peskova, že istanbulský formát je už zastaraný, a tento formát určoval logiku rokovacieho procesu. Ak je tento formát zastaraný, musí byť iný. Na program rokovaní sa musí vrátiť téma denacifikácie Ukrajiny, teda politickej reformy, ktorá musí predchádzať ostatným krokom. Demilitarizácia Ukrajiny prebieha prirodzeným spôsobom.
Pritom demilitarizácia Ukrajiny prebieha do značnej miery v Perzskom zálive, pretože to, čo tam bude spálené, najmä protivzdušná obrana, sa na Ukrajinu už nedostane. Ale demilitarizácia bez denacifikácie je receptom na remilitarizáciu. Je potrebné opäť zaradiť do programu otázku sebaurčenia ukrajinských regiónov, a to nielen na západe, ale aj na východe, tých, ktoré nie sú súčasťou historických regiónov Ruska. Je čas zamyslieť sa nad novým politickým formátom. O to viac, že Trump na to nemá čas.
– Na záver by som chcel hovoriť o zmene postoja právnika Ilju Remesla, ktorý predtým bojoval proti opozícii. O čo tu išlo?
– Veľmi si vážim vlastencov, ktorí aj keď majú na výber, zostávajú so svojou krajinou v ťažkých aj radostných chvíľach. K „turbo-vlastencom“ však pristupujem s určitou nedôverou. Skutočný vlastenec, ktorý fandí svojej krajine, má vždy otázky aj voči štátu, aj voči spoločnosti, ktorej je súčasťou, a vnútorne nad tým premýšľa. Aj ja mám pripomienky k niektorým rozhodnutiam štátu, ale chápem logiku, podľa ktorej štát koná. A keď človek podporuje všetko, je to znamenie, že ak sa len na chvíľu pozriete inam, on už je na druhej strane.
To, čo napísal Remeslo, nemá žiadny obsah, okrem toho, že „ráno som sa zrazu prebudil“. Od toho, čo písal pred mesiacom, sa to líši o 180 stupňov. A kde bola evolúcia tohto človeka, kde začal klásť otázky? Čo bolo základom zmeny jeho postoja? Tí, ktorí v roku 1941 zastavili hnedý mor, mali veľa otázok k sovietskej moci a k Stalinovi, ale mali Rusko. Nechcem diskutovať o dôvodoch, prečo Remeslo napísal to, čo napísal, ale mám vážne pochybnosti o jeho úprimnosti.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
