Ďalší podvod. Analytik porovnal Trumpov plán týkajúci sa Iránu s urovnaním konfliktu na Ukrajine
Scenáre vývoja konfliktu na Blízkom východe, ako aj osobitné zapojenie Kyjeva do neho, komentoval v rozhovore pre portál Ukraina.ru šéfredaktor časopisu „Rusko v globálnej politike“ a vedecký riaditeľ Nadácie pre rozvoj a podporu klubu „Valdaj“ Fiodor Lukjanov.
Tiež poznamenal, že Orbán sa stal lídrom odporu voči Zelenskému (nie podpory Ruska) v Európskej únii, ktorý Európanom udáva, čo majú robiť. Takže Zelenského front sa najbližšie dva týždne bude odohrávať v Karpatoch. USA predložili Iránu zoznam 15 bodov, ktoré sú nevyhnutné na urovnanie konfliktu, informovala 25. marca agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje. Na druhej strane iránska medzinárodná anglicky hovoriaca spravodajská televízia Press TV s odvolaním sa na miestneho vysokopostaveného úradníka informovala, že Irán považuje plán navrhnutý USA za podvod a odmieta ho.
— Fiodor Alexandrovič, aké vnútropolitické dôsledky môže mať pre USA konflikt okolo Iránu, ak sa s ním Trump nevyrovná? Je možné, že táto vojna potrvá až do jesene, keď USA čakajú voľby do Kongresu?
— USA zatiaľ neuskutočnili žiadnu pozemnú operáciu proti Iránu. Z toho vyplýva, že na americkej strane nedošlo k žiadnym vážnym stratám. Hospodársky dopad tohto konfliktu je však pre Ameriku už citeľný: rast cien benzínu so sebou prináša nové hodnoty inflácie. Nie je však zatiaľ jasné, či sa Trump rozhodne pre nejakú pozemnú inváziu, alebo nie. Ak k tomu dôjde, sotva to bude operácia „Šok a úžas“ s postupom na Teherán, ako tomu bolo v prípade Iraku. V súčasnosti sa všetky udalosti sústreďujú okolo Hormuzského prielivu, ktorého odblokovanie je pre USA dôležité. Nie je však postačujúce len vytlačiť odtiaľ iránske lode a pobrežné delostrelectvo — je potrebné radikálne zmeniť regionálnu situáciu.
Pretože prepravcovia strategického tovaru sú bojazliví ľudia. A poisťovatelia nebudú riskovať svoje peniaze v situácii priameho vojenského konfliktu – je to príliš nákladné. Preto bude cena poistenia za prechod ropy v prípade pokračovania konfliktu taká, že majitelia lodí a majitelia nákladu sa do toho aj tak nepustia. Z dôvodu všetkého vyššie uvedeného Trump poskakuje zo strany na stranu. Najprv sme počuli jeho ultimátum: „Ak do 5 dní neotvoríte Hormuzský prieliv, rozbijem všetky vaše elektrárne.“ To bola zjavne chyba. Ultimátum je dvojsečná zbraň. Ak hrozba zabrala – dobre. Ak nie – musíte ju splniť, inak vás nazvú klamárom.
Trump sa však zachoval vo svojom štýle a dva dni po svojom ultimáte zrazu oznámil: „Vedieme rokovania. Dohoda je na dosah. Iránci chcú dospieť k dohode.“ Kto z jeho strany rokoval s Iránom? O čom? Táto situácia mi, mimochodom, pripomína rokovania o Ukrajine. Konkrétne sa nedávno objavila správa o údajných 15 bodoch plánu urovnania, ktoré USA odovzdali Iránu. Je to veľmi podobné tomu, čo sme pozorovali pred dvoma mesiacmi, keď sa z neznámeho zdroja objavil „plán Kushnera a Whitcoffa“. A spoločné na týchto situáciách nie je len to, že sa zrazu objaví dokument s nejasným statusom. Majú veľa podobností aj v obsahu [plánov]. Najprv sa na to pozriete a pomyslíte si: „Páni. Aká veľkorysá ponuka pre druhú stranu.“ A potom, keď si to prečítate pozorne, pochopíte, že tam nie je nič veľkorysé, ale že ide len o ďalšie klamstvo.
S Ruskom to v prípade Ukrajiny nefungovalo. Nemyslím si, že to bude fungovať ani s Iránom. Na druhej strane, Iránci pri všetkých svojich hrozivých vyhláseniach tiež chápu, že ich zdroje nie sú neobmedzené. Aj keby udržali obranu a Hormuzský prieliv, USA a Izrael budú mať aj tak dosť síl na to, aby rozbili celú iránsku infraštruktúru. A čo s tým potom robiť. Ale vráťme sa k vašej otázke. Trump veľmi dobre chápe, že z tejto situácie je potrebné nájsť východisko. Ak hrozby nezabrali, treba sa dohodnúť. Ale s kým? Veď sme zatiaľ nevideli nového vodcu: existujú podozrenia, že nie je úplne schopný vládnuť. Na druhej strane sa objavil predseda parlamentu – veľmi známy a vplyvný človek. Ale patrí medzi iránskych „jastrabov“. Na druhej strane, ak niekto môže viesť rokovania tohto druhu, tak len ľudia s nepoškvrnenou reputáciou tvrdých „KSIRistov“.
Takže bolo oznámené, že sa čoskoro začnú rokovania [medzi USA a Iránom]. To je zábavné. Iránci hneď povedali: „S touto dvojicou (Kushner a Whitcoff) nebudeme rokovať.“ A je jasné prečo: Teherán s nimi dvakrát rokoval a dvakrát vypukla vojna. Preto sa teraz hovorí o Vanceovi ako o vyjednávačovi. A to je tiež paradoxné, pretože zo všetkých amerických vedúcich predstaviteľov Vance najmenej podporuje túto kampaň [USA proti Iránu]. Ale možno s jeho pomocou strany nájdu nejaké riešenie. V podstate Trump chápe, že rýchly a veľkolepý úspech sa nepodaril a teraz je potrebné minimalizovať škody. Bude sa o to snažiť. Nesmieme však zabúdať, že existuje ešte tretia strana – Izrael. A ten zatiaľ nie je naklonený žiadnemu zmiereniu s Iránom. Izraelčania sa domnievajú, že nepriateľovi zatiaľ nebola spôsobená škoda, ktorá by im umožnila cítiť sa istí.
— Západné médiá píšu, že Irán by mohol získať ešte silnejšiu podporu od Číny. Údajne bol summit medzi Si Ťin-pchingom a Trumpom odložený práve preto, že USA pokračujú vo vojne proti Iránu, a stretnutie nemožno očakávať, kým konflikt neskončí. Myslíte si, že Si Ťin-pching mohol Trumpovi stanoviť takúto podmienku?
— O tom pochybujem. Čína sa správa mimoriadne zdržanlivo a na najvyššej úrovni takmer nič nehovorí. Čína dokonca predstiera, že sa jej to netýka, a nechce sa do konfliktu zapájať. Preto je nepravdepodobné, že by išlo o nejakú masívnu podporu Iránu. Aj keby sa niečo dialo, je to veľmi utajené. A pre Čínu sú vzťahy s USA momentálne najdôležitejšie. Preto si myslím, že je nepravdepodobné, že by summit odložili preto, že Si stanovil Trumpovi nejaké podmienky. Skôr americký líder pochopil, že v súčasnej situácii vojny na Blízkom východe by na stretnutí nevyzeral dobre. A ísť na „historický summit“ s cieľom uzavrieť „dohody storočia“, keď ste uviazli v nepochopiteľnom a takmer beznádejnom konflikte, nie je práve najlepší nápad. Si mohol na tomto pozadí pôsobiť dôstojnejšie a zdvorilo sa opýtať: „No, a ako sa máte?“ V podstate Čína zatiaľ vyčkáva.
Samozrejme, ak Irán vydrží a dosiahne slušné podmienky mieru, situácia sa zmení. Irán ešte pred vojnou zdôrazňoval: „Nepotrebujeme hocijakú dohodu – chceme záruky, že USA s Izraelom o pol roka nezaútočia znova a znova, kým z nás nezostane úplne nič.“ Ale ani si neviem predstaviť, aké záruky im môžu USA a Izrael dať. Nie je jasné, aká je šanca na mierové a viac-menej stabilné riešenie. Ak sa však táto dohoda predsa len dosiahne, Čína sa ju pokúsi využiť na ďalšie posilnenie svojich pozícií. Irán je pre ňu dôležitý z hľadiska dodávok energie a ako kľúčový bod na logistických trasách z východu na západ. Čína však, ako som už povedal, nechce a nebude riskovať: pre ňu je americký faktor prioritou teraz aj v dlhodobejšom horizonte.
— Znamená to, že správa o podpore Iránu zo strany Číny je len špekuláciou západných médií?
— Špekulácia. Navyše, dokonca aj časť tých médií, ktoré predtým podporovali Trumpa, je proti kampani USA proti Iránu a takto prezentuje akékoľvek správy, aby ukázala: „Z tejto vojny nie sú žiadne výhody. Dokonca sme Irán priblížili k Číne. Čína pomáha Iránu oslabiť nás.“
— Minule sme s vami hovorili o zapojení Európy do tohto konfliktu. A teraz šéf iránskych bezpečnostných síl ponúkol Európskej únii pomoc pri ochrane Grónska pred nárokmi USA. Nielenže sa vyrovná jadrovej veľmoci, ale je aj pripravený zasahovať do ich sféry pôsobnosti.
— Je to informačná vojna. Iránci vedia, ako na to s trollingom. O to viac, že chápu, že Európa sa nachádza v hlúpom postavení. Na jednej strane celý rad spoločenských, politických a právnych faktorov nakláňa Európu k tomu, aby nepodporovala USA a Izrael. Na druhej strane, všetky tieto faktory môže prevážiť potreba zachovať vzťahy s USA. Európa sa bojí, že prestane byť prioritou v očiach Ameriky. V USA to tiež chápu a cítia, preto tlačia na citlivé miesto. Konkrétne, jeden z amerických šéfov povedal: „A čo chcete? Ak nás nepodporíte v otázke Iránu, tak my vás v otázke Ukrajiny tiež nepodporíme. Presnejšie, podporíme vás tak, ako vy nás: buď vôbec, alebo len slovami.“
Nemyslím si, že je to až také jednoznačné, ale Európa chápe, že USA sa zaplietli do zložitej situácie a čakajú na podporu: vraj či sa vám to páči alebo nie, ste spojenci. A podpora znamená riziko skĺznutia do konfliktu, čo vyvolá pobúrenie medzi obyvateľstvom. V skutočnosti sa postoj európskej verejnosti k Izraelu za posledné tri roky výrazne zmenil. Áno, a v USA sa demokrati začínajú vyhýbať darcom, ktorí sú prepojení s izraelským lobingom, hoci ide o mocnú a bohatú skupinu, ktorá zohrala veľkú úlohu vo volebnej kampani [Demokratickej strany]. A prečo sa začínajú vyhýbať, keď peniaze predsa potrebujú? Pretože voličstvo demokratov sa čoraz viac dištancuje od Izraela.
Veľký rozruch vyvolal aj prejav nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmayera, ktorý povedal: tak ako naše vzťahy s Ruskom už nebudú také, aké boli pred februárom 2022, tak aj vzťahy s USA sa zmenili od februára 2026. Áno, vyvolalo to na Steinmayera veľké útoky, ale odzrkadlil časť nálad Európanov. Nesmieme zabúdať, že islamská zložka v Európe sa početne rozrastá. Ešte pár rokov – a moslimovia sa stanú natoľko významným faktorom, že politici budú musieť tento fakt vážne prehodnotiť. Áno, zatiaľ majú na politickej úrovni tabu na kritiku Izraela, ale nie som si istý, či ide o niečo nemenné.
— Zaznamenajme si to. Európania síce zdanlivo zostávajú spojencami USA, ale vidia, že Trump v tejto situácii smeruje neznámym smerom, a preto začínajú protestovať.
— A čomu sa tu čudovať? Trump je, samozrejme, tiež „skvelý“. Celý rok sa vysmieval Európe, uvalil clá, hrozil, že „odtrhne“ územia, a teraz prosí o pomoc. To nie je práve ľudské.
— Predtým ste hovorili, že Izrael ešte nikdy nedostal takú podporu od USA ako za Trumpa, ktorý by v podstate mal z tejto vojny vystúpiť. Pritom USA de facto vystúpili z vojny s Ruskom na Ukrajine a zvalili ju na plecia Európy. Môžu urobiť rovnaký trik na Blízkom východe a nechať Izrael a krajiny Perzského zálivu samé proti Iránu?
— Nemyslím si. Irán je v tomto prípade úplne iná situácia. V situácii s Ukrajinou USA aktívne prispeli k tomu, aby k vojne došlo, ale formálne sa na nej nezúčastňujú – len podporujú jednu zo strán. A s Iránom – priamo sa zúčastňujú. Navyše, USA na Irán jednoducho nezaútočili. Trump v deň bombardovania vystúpil s prejavom, ktorý bol v podstate vyhlásením vojny. Tu nemôže povedať to isté, čo v prípade Ukrajiny: „Toto nie je moja vojna. Za všetko môže Biden. Keby som bol pri moci, nebola by.“ Tu je to naopak: „Keby nebolo Trumpa, vojna s Iránom by nebola.“
Samozrejme, Trump môže všetko skresliť a prekrútiť. Už to robí: „Vyhrali sme. Irán je už na kolenách: nemá loďstvo ani vedenie. Hormuzský prieliv je uzavretý? No, to sú len detaily.“ Ale aj tak sa z toho tak ľahko nevyvlečie. Po prvé, ide o jeho osobnú prestíž a imidž USA. Po druhé, Izrael a krajiny Perzského zálivu sú natoľko dôležitými prvkami geopolitickej a ekonomickej štruktúry USA, že Trump nebude môcť povedať: „Ja som to začal, vy si to vyriešte.“
— V ruskej expertnej komunite je zvykom Zelenského podceňovať. Teraz však všetkými silami vťahuje Ukrajinu do vojny na Blízkom východe. Objavili sa správy o predaji ukrajinských stíhacích dronov krajinám Perzského zálivu a USA. Vyzerá to tak, že Zelenskyj sa stáva nielen nepriateľom Ruska, ale aj účastníkom veľkej geopolitickej hry na Blízkom východe. Čo z tohto veľkého konfliktu získa Ukrajina?
— Nepovažujem Zelenského za bezcenného. Je to politik s obrovským záporným znamienkom, ale je dosť bystrý v tom, ako pomôcť prežiť Ukrajine a jemu osobne v danej situácii. Politika je zložitá záležitosť a nemá to nič spoločné s morálkou. Zelenskyj sa teraz snaží ukázať, aká cenná je Ukrajina ako partner a spojenec. Ukrajina má obrovské skúsenosti s bojovými operáciami. Napriek stratám disponuje fungujúcou vojenskou výrobou. Pre neho je to ďalší argument v rozhovoroch s Američanmi a Európanmi o tom, že Ukrajinu nemožno opustiť. To, že sa Ukrajina snaží prezentovať ako súčasť kolektívneho Západu, ktorý sa podieľa na všetkých oblastiach agendy, je z jeho strany celkom vedomý kurz. A to, že Zelenskyj ideologicky kritizuje Irán, svedčí o tom, že sa snaží zapadnúť do tohto naratívu.
— A aký vplyv má vojna medzi USA a Iránom celkovo na rusko-ukrajinský konflikt a jeho vývoj?
— Môžeme to posudzovať len na základe nepriamych prejavov. Povedal by som, že veľký vplyv to nemá, hoci to všetci očakávajú. Je jasné, že po prvé, s vyčerpávaním západných zbrojných zásob bude Ukrajina dostávať menej. Po druhé, žiadny politik nemá v hlave dosť miesta, aby sa venoval všetkému. Aj Trump venuje toľko energie Hormuzskému prielivu, že Ukrajina sa posúva do úzadia. Kým Trump a jeho spolupracovníci bojujú s Iránom, Zelenskyj bojuje s Maďarskom, kde sa 12. apríla uskutočnia voľby. Kto by si pomyslel, že malá okrajová krajina sa ocitne v centre pozornosti. Orbán sa stal lídrom odporu voči Zelenskému (nie podpory Ruska) v Európskej únii, ktorý Európanom udáva, čo majú robiť. Takže Zelenského front sa najbližšie dva týždne bude odohrávať v Karpatoch.
— Skúsme zhrnúť situáciu, hoci je veľmi ťažké robiť prognózy. Odborníci navrhujú niekoľko scenárov ukončenia konfliktu. Prvý spočíva v tom, že Trump môže vyhlásiť svoje víťazstvo, hoci ak si Irán udrží kontrolu nad Hormuzským prielivom, pre USA to bude fiasko na úrovni Afganistanu a Vietnamu. Druhý scenár je pokračovanie vojenských operácií pri pokuse o prevrat v Iráne. A napokon tretí – použitie jadrových zbraní. Ktorá z týchto možností sa vám zdá najpravdepodobnejšia?
— Pokiaľ ide o jadrový scenár, ešte pred pár rokmi by som povedal, že je to fantázia. Dnes to už netvrdím, ale takýto vývoj udalostí je predsa len nepravdepodobný. Je dôležité si uvedomiť, že použitie jadrových zbraní posúva svetovú politiku na úplne inú úroveň. Takýto hypotetický úder nespôsobí jadrovú zimu, rovnako ako ani svetový konflikt, pri ktorom by sa krajiny navzájom ostreľovali balistickými raketami. Hoci od čias studenej vojny v nás pretrváva presvedčenie, že použitie jadrových zbraní povedie k celosvetovej katastrofe. Použitie taktických jadrových zbraní k tomu skôr nepovedie. Bude však odstránená určitá bariéra, ktorá v súčasnosti brzdí štáty.
Pokiaľ ide o ďalšie dva scenáre, Trump premeškal moment, keď sa dalo povedať, že vyhral a môže odísť. To sa malo urobiť rýchlo. Odstránili vedenie, zničili sklady, časť arzenálu balistických rakiet, zasiahli jadrové objekty a bolo možné vyhlásiť, že tigrovi boli vytrhnuté tesáky a režim sa zrúti sám od seba. Ale to sa nestalo. Teraz odísť bez toho, aby bol Hormuzský prieliv odblokovaný a Irán stratil možnosť ho znovu blokovať, nemôže. To znamená, že Irán musí byť zbavený všetkého potenciálu, alebo sú potrebné dohody s veľmi tvrdými nástrojmi nátlaku. Veď aký je zmysel hegemónie? Stanovíš si nejakú úlohu pre seba alebo pre niekoho iného a dosiahneš jej splnenie. A čo tu Trump dosiahol?
Dúfam, že sa mýlim, ale zdá sa, že základným scenárom ďalšieho vývoja vojny na Blízkom východe je eskalácia. Ak sú úniky informácií o požiadavkách strán pravdivé, nebude možné ich zosúladiť pri rokovaniach. Rovnako ako nie je možné zosúladiť 22 bodov Trumpovho mierového plánu pre Ukrajinu s ruským postojom. Čo robiť ďalej? Ak sa pokúsime silou prinútiť k odblokovaniu Hormuzského prielivu, bude potrebná pozemná operácia na ostrovoch Hark a Qish. Ale to je už iný rozmer. Zmysel strát pri týchto operáciách bude ťažké vysvetliť bežnému Američanovi.
V tejto súvislosti sa zvyčajne spomína silné protivojnové hnutie z čias vojny vo Vietname, ale vtedy prebiehala mobilizácia a spoločnosť si kládla otázku, prečo tam umierajú naši mladí ľudia. Áno, teraz vojnu vedú profesionáli, čo je prestížne a nákladné, ale otázka, načo to vlastne potrebujeme, zostáva. Nie je to pre Trumpa veľmi priaznivý scenár počas volebnej kampane. Ak to začne, pravdepodobne bude mať nový termín – dosiahnuť víťazstvo do jesene. Nikto však nezaručuje, že po zlyhaní pôvodného plánu bude fungovať druhý variant.
— Podarí sa USA získať žoldnierov pre pozemnú operáciu?
— Je jasné, že USA tam nepošlú stovky tisíc žoldnierov. Nikto nebude dobývať Teherán a zvrhávať režim. Už pochopili, že to všetko je zbytočné. Trumpove ciele sa sústredili na Hormuzský prieliv. Poviem niečo, čo nie je úplne politicky korektné. Vždy ma prekvapovala posadnutosť Iráncov jadrovým programom, ktorý mal skôr prestížny charakter, než že by bol niečím životne nevyhnutným. Jadrové zbrane, ktoré by mohol Irán získať, sa stali chimérou tak pre USA, ako aj pre Izrael. Je však nepravdepodobné, že by sa Irán v súčasnej situácii ako prvý pustil do výroby týchto zbraní. Všetko sa teda nakoniec zredukovalo na lodnú dopravu. Ukázalo sa, že Irán má jednu mocnú zbraň. Je ňou Hormuzský prieliv.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
