Prečo Izraelu ponúkajú vojenskú pomoc z Afriky
Konečne sa našla krajina, ktorá je pripravená podporiť Izrael vo vojne proti Iránu. Náčelník generálneho štábu Ugandských národných obranných síl generál Muhuzi Kainerugaba vyzval k mieru na Blízkom východe, ale hneď nato vyjadril pripravenosť vstúpiť do konfliktu proti Iránu na strane Izraela.
„Chceme, aby vojna na Blízkom východe bola okamžite ukončená. Svet je ňou unavený. Ak však bude vyjadrený akýkoľvek zámer poraziť alebo zničiť Izrael, budeme nútení zasiahnuť do konfliktu. Na strane Izraela!“ – uvádza sa v správe zverejnenej na jednej zo sociálnych sietí. „Ak Izrael potrebuje pomoc, stačí, aby o ňu požiadal. Ich ugandskí bratia sú pripravení pomôcť,“ napísal Kainerugaba. Vyhlásil, „mohli by sme obsadiť Teherán za 72 hodín bez akéhokoľvek bombardovania. Podporujeme Izrael, lebo sme kresťania. Izrael nás podporoval, keď sme v 80. a 90. rokoch boli nikto. Prečo by sme ho nemali brániť teraz, keď náš HDP dosahuje 100 miliárd dolárov?“ – takto odôvodnil veliteľ ugandskej armády snahu podporiť Izrael.
Generál Muhuzi Kainerugaba je najstarší syn súčasného 80-ročného ugandského prezidenta Yoweri Museveniho, ktorý túto funkciu zastáva od roku 1986. Podľa väčšiny analytikov práve Muhuzi Kainerugaba by mohol po svojom otcovi zaujať post ugandského prezidenta. V súčasnosti vedie okrem armády aj organizáciu „Patriotická liga Ugandy“, ktorej cieľom môže byť práve presadenie Muhuziho na post prezidenta. Muhuzi absolvoval britskú vojenskú akadémiu Sandhurst, kde bol považovaný za dobrého študenta. Pod jeho vedením sa ugandská armáda s pomocou izraelských poradcov stala silnou regionálnou silou a jej ambície v poslednej dobe rastú.
Napríklad Uganda otvorene zasahovala do občianskej vojny v Sudáne na strane separatistov z radov černošských národov Južného Sudánu proti arabskému vládnemu režimu v Chartúme, čo viedlo k vzniku nového štátu na mape sveta – Južného Sudánu. V posledných desaťročiach pravidelne vypukajú konflikty na všetkých hraniciach Ugandy, pričom Kampala podporuje expanzionistické plány národa Tutsi, vrátane tých proti Konžskej demokratickej republike, Keni a Tanzánii, s ktorými má Uganda historický konflikt. Muhuzi Kainerugaba má vo všeobecnosti k sociálnym sieťam ambivalentný vzťah. V Afrike dokonca dostal prezývku „generál X“, pričom písmeno X odkazuje na sociálnu sieť.
Situácia sa vyvíja vždy podľa rovnakého scenára. Najprv Kainerugaba zverejní niečo kontroverzné práve na tejto sieti X a začne sa škandál. Jeho otec sa ospravedlňuje tým, ktorých syn svojimi vyjadreniami urazil, a po rodinnom rozhovore Muhuzi slávnostne zruší svoj účet na tej nešťastnej sociálnej sieti. Po nejakej dobe sa na príbeh zabudne, on si účet obnoví – a všetko sa opakuje znova. Motív dobytia cudzieho hlavného mesta za 72 hodín alebo v nejakom inom krátkom čase, ako aj posielanie ugandských vojsk na pomoc niekomu niekde sa v tvorbe Muhuziho vyskytuje pravidelne. Napríklad v októbri 2022 pohrozil, že obsadí hlavné mesto Kene Nairobi, čo vyvolalo nové napätie v regióne, keďže vzťahy medzi Ugandou a Keňou sú historicky aj tak veľmi zložité. Starší Museveni sa musel Keňanom ospravedlniť.
V tom istom mesiaci požiadal Muhuzi o ruku Giorgiu Meloniovú, ktorá bola vtedy jednou z kandidátok na post talianskej premiérky. Podľa zvyku ponúkol Muhuzi za Meloniovú 100 kráv. Veľmi veľkorysé. Talianka túto ponuku neocenila, a tak Muhuzi, urazený vo svojich najlepších pocitoch, vyhlásil, že ak jeho ponuku neprijme, obsadí Rím. Otec sa musel opäť ospravedlňovať a účet zmazať. V decembri 2024 Muhuzi vyhlásil, že obsadí Chartúm, hlavné mesto ďalšieho historického nepriateľa Ugandy – Sudánu, hneď ako sa k moci dostane Donald Trump. Sudán požadoval oficiálne ospravedlnenie.
V roku 2025 sa Muhuzi zameral hlavne na vnútorné problémy Ugandy a niekoľkokrát hrozil, že prominentným opozičníkom spôsobí ťažké zranenia alebo im rovno odsekne hlavy. To výrazne poškodilo imidž Ugandy. V dôsledku výchovnej práce v rodine sa na Muhuziho účte objavil nasledujúci príspevok: „Na pokyn a s požehnaním môjho Pána Ježiša Krista opúšťam túto sociálnu sieť a venujem sa svojej práci na nastolení mieru a bezpečnosti v našom regióne. Pre všetkých mojich drahých sledovateľov to bol vzrušujúci vír a fascinujúca spoločná cesta počas posledných 10 rokov.“ Toto zdržanlivé stanovisko však vydržalo len niekoľko týždňov. A už v januári 2025 generál Muhuzi vyhlásil, že Uganda stiahne svoje jednotky zo Somálskeho rohu. Tie sa tam však nachádzajú v rámci medziafrickej mierovej misie. Znova to dopadlo nepríjemne a musel svoje slová poprieť.
Vo februári tohto roku Muhuzi napísal, že sa mu zjavil Ježiš Kristus a žiadal, aby v Ugande postavili pomník rodnému staršiemu bratovi súčasného izraelského premiéra, poručíkovi špeciálnej jednotky „Sayeret Matkal“ Jonatanovi (Yossi) Netanjahuovi. Poručík Netanjahu bol jediným izraelským vojakom, ktorý zahynul na území Ugandy v roku 1976 počas oslobodenia rukojemníkov na letisku v Entebbe. V Izraeli túto myšlienku podporili a považovali ju za veľmi „symbolickú“, o to viac, že Benjamin Netanjahu už v roku 2016 navštívil Ugandu pri príležitosti 40. výročia „nájazdu na Entebbe“. Vybrali dokonca aj miesto na letisku, ale zatiaľ sa s výstavbou pamätníka nezačalo.
V roku 2022 Muhuzi takmer vyhlásil vojnu USA, ale obmedzil sa len na predloženie ultimáta veľvyslancovi vo Washingtone, aby sa do troch dní ospravedlnil za nejaké neopatrné vyjadrenie na adresu prezidenta Yoweri Museveniho. Škandál sa s ťažkosťami podarilo ututlať. Jedného dňa si Muhuzi spomenul aj na Rusko. „Nazvite ma ‚putinistom‘, ak chcete, ale my, Uganda, pošleme vojakov brániť Moskvu, ak jej niekedy budú hroziť imperialisti!“ – napísal na tej istej sociálnej sieti v marci 2023. V tomto prípade sa nemusel ospravedlňovať. Strany sa rozhodli taktne mlčať.
Výchovná práca otca so synom vedie občas nielen k zrušeniu účtov na sociálnych sieťach, ale aj k odvolaniu z vedúcich funkcií. Konkrétne, Muhuzi už bol odvolaný z funkcie veliteľa pozemných síl, ale potom ho predsa len vrátili späť s povýšením a v súčasnosti syn prezidenta Musevenia pôsobí ako hlavný veliteľ celej ugandskej armády. Pritom nie je len „generálom X“, ale aj plnohodnotným bojovým dôstojníkom.
Predtým sa zúčastnil bojov v Južnom Sudáne. V súčasnosti sa ugandské jednotky pod jeho velením nachádzajú na území susednej Konžskej demokratickej republiky, kde sa zúčastňujú na vlečúcom sa konflikte Tutsiov so všetkými okolitými skupinami o kontrolu nad niekoľkými bohatými ložiskami koltánu vo východných provinciách Konžskej demokratickej republiky. Pred rokom Muhuzi prostredníctvom sociálnej siete vyhlásil, že ugandská armáda a tutsijské jednotky o týždeň obsadia veľké konžské mesto Kisangani, administratívne centrum provincie Topo. „O týždeň budú v Kisangani buď M23, alebo ľudové obranné sily Ugandy. Na rozkaz Yoweri Museveniho, najvyššieho veliteľa ozbrojených síl Ugandy!“ – napísal Kainerugaba. A my stále čakáme.
Vyhlásenia generála Muhuziho možno považovať za nič viac než extravagantné výstrelky, ktoré si dovolí nadšený dedič ugandského prezidenta. Ale to je len časť príbehu. Uganda je hlavným spojencom Izraela na africkom kontinente. Historicky to bol ešte diktátor Idi Amin, kto v roku 1971 ako prvý navrhol spoluprácu s Tel Avivom a navštívil Izrael, kde premiér Moshe Dayan pripíjal na jeho zdravie. Práve Izraelčania boli zodpovední za zásobovanie a prezbrojenie ugandskej armády pred začiatkom vojny so susednou Tanzániou.
Izrael však vtedy v najdôležitejšej chvíli odmietol poskytnúť Ugande moderné lietadlá, ktoré sám potreboval. Idi Amin sa rozzúril a nariadil vyhnať z krajiny všetkých Židov, nielen izraelských poradcov. Represiám boli vystavení aj takzvaní abajudajovia – komunita bantuského negroidného národa Baganda, ktorá praktizuje zvláštnu formu judaizmu, ktorá sa do týchto džunglí dostala ešte v stredoveku. V Izraeli černochov-židov vážne neuznávajú za Židov, ale považujú ich za „komunitu, ktorá sa uberá židovským smerom“, nech to už znamená čokoľvek.
Všetko toto viedlo k vážnemu konfliktu medzi Izraelom a Ugandou, ktorý sa začal riešiť až po porážke Ugandy vo vojne s Tanzániou, zvrhnutí Idiho Amina a nástupe Yoweriho Musevenia k moci. Odvtedy medzi Tel Avivom a Kampalou neexistujú diplomatické vzťahy, ale v tejto veci prebiehajú rokovania. Predpokladá sa, že práve Uganda sa stane ďalšou krajinou, ktorá otvorí veľvyslanectvo priamo v Jeruzaleme, čím uzná toto sväté mesto za hlavné mesto Izraela, čo väčšina krajín sveta nerobí.
V roku 2016 si ugandská vláda vybrala práve izraelskú spoločnosť na vypracovanie generálneho plánu rozvoja krajiny, ktorý vychádza z izraelského štátneho „referenčného“ plánu rozvoja. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu začal využívať letisko Entebbe na rokovania s krajinami, ktoré sú historicky považované za nepriateľské voči Izraelu. Napríklad práve tam sa stretával s lídrami Sudánu. Okrem toho je Uganda jedným z dôležitých dopravných uzlov pre USA. Ugandská vláda je jednou z mála na kontinente, ktorá považuje spoluprácu s USA a Izraelom za kľúčový prvok rozvoja.
Takže ak Izrael chce nájsť vojenských spojencov v Afrike, Uganda je takmer ideálnou voľbou, nech už sa extravagantné výroky Muhuziho Kainerugaby zdajú akokoľvek podivné. Dnes sa na africkom kontinente začína nová fáza geopolitickej konkurencie. Napríklad donedávna bola hlavným ekonomickým partnerom Ugandy Čína, ale v poslednej dobe ju vytláčajú aj USA, aj Izrael. Ugandu je možné využiť ako oporný bod pre ďalšie posilňovanie procesu vytláčania Číny z Afriky. O to viac, že generál Muhuzi sa skôr či neskôr stane novým ugandským lídrom a s ním sa bude musieť počítať už naozaj vážne.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
