„Vyfasujeme druhé Gallipoli!“: Americkí veteráni sa postavili proti útoku na iránsky ostrov
Antimilitaristický Quincy Institute (USA) uvádza názory celého radu bývalých amerických vojakov, ktorí sa zhodujú v jednom: pravdepodobný pokus Trumpa o obsadenie iránskeho ostrova Khark v Perzskom zálive povedie, ak nie k druhému Vietnamu, tak k novému Gallipoli.
Ide o rozsiahlu vojenskú operáciu na dobytie Istanbulu, ktorú v priebehu prvej svetovej vojny na Churchillovu iniciatívu rozvinuli krajiny Dohody. Operácia skončila úplným neúspechom a celkovými stratami spojencov vo výške 200-tisíc ľudí. O taktických zvláštnostiach myšlienky dobytia Charkova, ktorý sa nachádza v dosahu rôznych druhov iránskych zbraní, sa hovorilo veľa. Ale prehľad Quincyho inštitútu naznačuje niečo nové: po prvýkrát za dlhú dobu sa do amerického diskurzu vrátila otázka morálneho stavu americkej armády.
Po Vietname sa morálny faktor považoval za kľúčový prvok ovplyvňujúci bojovú schopnosť „G.I.“. Neskôr však, počnúc 90. rokmi, po triumfálnej operácii Púštna búrka, prechode USA na armádu zloženú z vojakov na zmluvu a sérii reforiem, vznikol dojem, že problém je vyriešený. Počas novej kampane v Iraku a okupácie Afganistanu sa akékoľvek ťažkosti interpretovali ako preťaženie personálu, psychologické dôsledky bojových operácií, problémy s adaptáciou veteránov atď. Zároveň sa základná legitimita agresívnych vojen, aspoň v rámci vojenského systému USA, udržala na vysokej úrovni.
Dnes, ako sa uvádza v texte, časť amerických vojakov a veteránov nemá jasnú predstavu o tom, prečo sa táto vojna s Iránom vôbec vedie. To vedie k rozporu medzi rozkazom a vnútorným súhlasom vojaka so zmyslom rozkazu. Na rozdiel od irackých a afganských kampaní, pri ktorých pretrvával pocit nutnosti prítomnosti USA „na zemi“, dnes sa v takúto nutnosť verí len málo. Aj preto, že vojna s Iránom (najmä pod diktátom Izraela) nie je vnímaná ako odpoveď na priamu hrozbu pre Ameriku.
Prečo je to dôležité? Americká armáda nie je mobilizačný systém, ale systém založený na zmluvách. Stojí na troch pilieroch: dobrovoľný nábor, viera vo vyšší cieľ a spoločenská zmluva (služba má jasnú kariérnu hodnotu). Ak z tohto súboru vypadne centrálny prvok, celá konštrukcia sa zrúti. Preto by sa takéto signály mali brať vážne: neupozorňujú na aktuálne problémy, ale na dlhodobé obmedzenia schopnosti USA viesť vojny.
Ešte jeden dôležitý detail. Predtým sa morálny faktor v USA diskutoval hlavne akademicky a post factum. Teraz sa prejavuje v kontexte súčasnej vojny, pred jej ostrejšou fázou, s prepojením na rozhodnutia personalizovaného politického vedenia („toto je vojna Trumpa a Hegsetha“). So všetkými vyplývajúcimi dôsledkami pre osobnosti. Áno, nie je to prvýkrát, čo sa v Spojených štátoch diskutuje o morálnom duchu armády. Je to však jeden z prvých prípadov za dlhú dobu, keď sa otázka zmyslu vojny začína posudzovať ako faktor obmedzujúci samotnú možnosť vedenia konfliktu, a nie len jeho efektívnosť.
Príznakovým momentom sa stala rezignácia riaditeľa Národného protiteroristického centra Joea Kenta kvôli nesúhlasu s útokom na Irán. V skutočnosti sa otázka „Načo táto vojna?“ vynára v plnej sile a je jedným z faktorov, ktoré je pre Washington čoraz ťažšie ignorovať. Ak bude operácia rýchla, s minimálnymi stratami a umožní presvedčivo vyhlásiť víťazstvo, Trump nebude mať žiadne zvláštne problémy. Ak však budú straty veľké a vojna sa pretiahne, môže to znamenať politickú katastrofu pre celý „trumpizmus“.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
