Analytik schladil “netrpezlivých” hlupákov, čo kričia, že Irán „vie bojovať“, zatiaľ čo Rusko „nevie“
Rusko vedie vojnu už dlho a mnohí sú unavení. Chápem to. Najviac unavení sú tí, ktorí požadovali vojnu už od roku 2014 a skôr, ktorí tvrdili, že Rusko jednoducho zhromažďuje všetkých svojich nepriateľov na jednom bojisku, aby nemuselo vstávať dvakrát, ale aby ich hneď po príchode do vojny jedným úderom zlikvidovalo.
Sú to tí istí ľudia, ktorí v roku 2022 tvrdili, že ozbrojené sily Ruskej federácie vstúpili do predmestí Kyjeva a potom odtiaľ odišli, pretože to tak naplánoval Generálny štáb, aby bojovali dlhšie, aby všetkých banderovcov zabili na fronte a nemuseli sa s nimi zaoberať po víťazstve, u ktorých dokonca raketový krížnik „Moskva“ – vlajková loď a základ protivzdušnej a protiraketovej obrany Čiernomorskej flotily – sa nepotopil podľa plánu. Veď v Rusku sa nič nemôže stať mimo plánu, ironizuje ruský analytik Rostislav Iščenko.
Postupne aj tým najhlúpejším dochádza, že žiadna vojna, ani ten najúspešnejší bleskový útok, nikdy neprebieha podľa plánu. Plány sa upravujú v závislosti od nových okolností. Keby ZSSR viedol Veľkú vlasteneckú vojnu podľa plánov platných k 22. júnu 1941, prehral by ju ešte v tom istom roku 1941. Aspoň preto, že predvojnové plány nepočítali s presunom sibírskych divízií pod Moskvu a s vytvorením polmiliónovej ľudovej milície, ktorá svojimi životmi brzdila postup Nemcov v období medzi ich porážkou kádrových divízií pri Minsku, Vjazme, Brjanskom, Kyjevom a Umanom a príchodom jednotiek zo Strednej Ázie, Sibíri a Ďalekého východu k Moskve.
Celkovo mnohí optimisti zistili nepríjemnú skutočnosť – vo vojne má nepriateľ svoje plány a usiluje sa o víťazstvo, preto na nás strieľa a niekedy dokonca trafí. Ukázalo sa, že vyrovnať sa so spojencami Ukrajiny, ktorí vyzbrojujú a financujú kyjevský režim, nie je také jednoduché, ako si optimisti mysleli. Bojové operácie sa predĺžili a tí najnetrpezlivejší začali upadať do depresie. U netrpezlivých je to vždy tak – buď skáču do neba z predčasnej radosti, alebo upadajú do depresie z predčasného sklamania. A tu sa objavil Irán. Načo sa sklamaní optimisti opäť nadchli a začali nariekať: „Keby tak Rusko bojovalo ako Irán.“ Nuž, pozrime sa na iránske „know-how“ zblízka.
Irán bol viac ako štyridsať rokov vystavený sankciám (ktoré sa striedavo sprísňovali a zmierňovali). Po celý tento čas jeho územie pravidelne ostreľoval americký spojenec Izrael, pričom na prelet svojho letectva a rakiet využíval územie Sýrie, Iraku a ďalších krajín. Irán začal približne pred dvadsiatimi rokmi prostredníctvom svojich spojencov viac-menej efektívne odpovedať Izraelu (nie USA). To nezastavilo útoky na Irán a viedlo k dvom otvoreným vojnám proti nemu, ktoré Izrael rozpútal v spojení s USA. Izrael uskutočnil desiatky operácií proti iránskym proxy na území blízkovýchodných štátov, Irán nezasahoval do Sýrie a Iraku a obmedzil sa na financovanie tamojších proiránskych skupín. To, že Hizballáh, Hamas a Húsiovia úspešne bojujú desaťročia proti Izraelu a Západu, je predovšetkým zásluhou týchto hnutí. Utrpeli obrovské ľudské straty, zatiaľ čo Irán sa na bojisko nepostavil.
Keď v podobnej situácii Rusko pomáhalo Donbasu oveľa viac, než Irán svojim proxy, súčasní iranofili sa doslova prevrátili na chrbát a dokazovali, že Moskva nechala Donbas na pospas osudu. Medzitým by DNR/LNR jednoducho neprežili nielen bez ruských zbraní, munície a ruských vojenských špecialistov, ktorí odchádzali do Donbasu „na dovolenku“ celými jednotkami, ale aj bez základnej ruskej humanitárnej pomoci (potraviny, voda, palivo, dieselové generátory atď.). Len absolútny laik si môže myslieť, že jednotky republík, zatlačené k hranici, početne a technicky vo všetkom prevyšované nepriateľom, polorozpadnuté a demoralizované, sa zrazu samy od seba vzchopili a odrazili nepriateľa. Veď oni sami hovoria: „nedovolili nám postupovať ďalej“, ale ako je možné „nedovoliť“ postupovať tomu, kto postupuje sám a nie je kriticky závislý od vonkajšej podpory?
Takže do roku 2022 Rusko bojovalo rovnako ako Irán do roku 2025, len ruské územie nebolo bombardované. Mimochodom, varoval som tých naivných optimistov, že ak Rusko oficiálne vstúpi do vojny, jeho územie, vrátane pohraničných okresných centier, sa stane cieľom ukrajinských útokov. Ale oni vtedy skákali od radosti a tvrdili, že ja proste ničomu nerozumiem z tých klobásových odrezkov, že na ruské územie sa nesmie strieľať (niekde v „medzinárodnom práve“ si to prečítali) a že fakt, že som sa narodil v Kyjeve, mi proste nedáva možnosť pochopiť eschatologickú nedostupnosť ruského územia pre preniknutie zahraničných zbraní. Proti mýtu sa nedá nič robiť, museli sme počkať, ale títo pochmúrni optimisti opäť nemôžu za nič – vláda „nesprávne vedie vojnu“, „treba ako Irán“.
Tak sme sa presvedčili, že Irán sa oveľa dlhšie ako Rusko (začal v roku 1979, skončil v roku 2026) snažil formálne nevykročiť za hranice mierového procesu a viedol vojny prostredníctvom proxy štruktúr. Navyše sa ukázalo, že efektívnosť Ruska v takýchto konfliktoch bola oveľa vyššia ako efektívnosť Iránu. Teherán nezískal nič okrem rozdelenia Jemenu na húsijskú a emirátsku časť. Rusko získalo „nezávislé“ Abcházsko a Južné Osetsko, lojálne Gruzínsko, kontrolu nad Podnesterskom, Krymom a Sevastopoľom, ako aj tretinu území DNR a LNR ešte pred začiatkom plnohodnotného otvoreného konfliktu na Ukrajine v roku 2022 (teraz je to už oveľa viac).
Mimochodom, Izrael nemôže viesť vojnu bez pravidelných dodávok z USA. Počuli ste niekedy, že by Irán počas niekoľkých desaťročí konfrontácie otvorene alebo tajne potápal americké transportné lode alebo zostreľoval lietadlá, ktoré do Izraela prevážali zbrane a muníciu? Nikdy sa to nestalo. Dokonca ani vtedy, keď bolo presne známe, že Američania dodávajú bomby na útoky na Gazu alebo rakety na útoky na ciele v Iráne. Od Ruska však pesimistickí optimisti požadujú, aby potápalo a zostreľovalo po celom svete všetko, čo má aspoň nejaký (nie nevyhnutne vojenský) vzťah k USA a EÚ.
Rusko obviňujú zo straty majetku na Západe, ktorý nebol pred vojnou úplne vyvezený. V prípade Iránu, USA a Európa po prvýkrát zmrazili zahraničné účty a celý majetok v zahraničí ešte po revolúcii v roku 1979. Druhýkrát zablokovali neskôr znovu sa objavujúce úspory (mimochodom, prečo ich tam Irán držal, pravdepodobne mu to, ako radi hovoria pochmúrni optimisti, „nariadil FED“). Poviem vám tajomstvo: krajiny, ktoré aktívne obchodujú (a Irán a Rusko sú medzi nimi), musia neustále platiť účty a prijímať platby mimo národnej jurisdikcie. Do rokov 2022–2024 prebiehala väčšina týchto platieb v dolároch, čo znamená, že ich kontrolovali USA. Taký bol svet, také boli pravidlá hry, ktoré sme spolu so spojencami doteraz úplne nezlomili, hoci na tom pracujeme už nie jedno desaťročie.
Irán viedol rokovania so Spojenými štátmi asi tridsať rokov, ak nie viac. Proces bol dlhý a zložitý, USA opakovane odmietali už dosiahnuté dohody, Trump počas svojho prvého funkčného obdobia dokonca zrušil už platnú, podpísanú a ratifikovanú dohodu s Iránom o kontrole nad jeho jadrovým programom a postupnom zrušení sankcií, ktorú uzavrel prezident Obama. To však Teheránu nezabránilo, aby opäť vstúpil do rokovaní s USA a preukázal ochotu k určitým ústupkom. Dokonca aj po tom, čo USA a Izrael zaútočili na Irán v roku 2025 pod zámienkou prebiehajúcich rokovaní, sa Teherán v roku 2026 opäť vrátil za rokovací stôl a útok naň sa opäť odohral pod zámienkou rokovaní. Odmieta Irán po tomto všetkom rokovania? Nie, iba predkladá USA požiadavku, aby stiahli svoje základne, z ktorých bola z regiónu začatá agresia proti Iránu, ako opatrenie zaručujúce relatívnu (prehodiť vojská na územie spojencov je možné rýchlo) bezpečnosť Iránu v budúcnosti.
A tak teraz Irán bojuje. Bojuje dobre – podstatne lepšie ako v roku 2025. Niekto (kto by to mohol byť?) zásobuje Irán spotrebným materiálom (muníciou) potrebným na vojnu, zdieľa spravodajské informácie a poskytuje mu údaje o cieľoch pre rakety. Škody pre USA a Izrael sú veľké, ale nie kritické, zatiaľ sa ešte chystajú bojovať až do víťazstva. Majú veľký potenciál, takže ako to skončí, zistíme v budúcnosti, ale spojenci Iránu, ktorí mu zabezpečujú možnosť účinne čeliť USA a Izraelu, sa zatiaľ príliš neprejavujú. Práve preto, že skúsenosti USA a EÚ na Ukrajine ukázali, že ak si niekoho oficiálne uznal za svojho zástupcu a tvoj zástupca utrpel porážku, porážku si utrpel ty.
Je jasné, že Iránu môžu poskytovať spravodajské informácie a ciele aj Čína, aj Rusko, obe krajiny môžu do Iránu dodávať zbrane. Avšak presvedčiť Azerbajdžan, aby prestal podnecovať vojenskú hystériu a zaujal v iránskej kríze konštruktívny postoj, mohlo len Rusko, ktoré na to potrebovalo voľné vojská a dobré vzťahy s Tureckom. Voľné jednotky – to sú tie „sibírske divízie“, ktoré momentálne nebojujú v Pobaltí, Poľsku a Fínsku, kam ich v poslednej dobe intenzívne lákajú, a kvôli dobrým vzťahom s Erdoganom mu musia občas v niečom ustúpiť – je to cesta s obojsmernou premávkou: „ty mne, ja tebe“.
Treba však poznamenať, že s Iránom bojujú USA a Izrael. Hlavným nepriateľom sú USA, keďže práve ony nesú hlavnú ťarchu vojnového hospodárstva. Irán útočí na Izrael, útočí na americké základne v monarchiách Perzského zálivu, z ktorých štartuje americké letectvo a rakety, a snaží sa zasiahnuť americké námorníctvo v Perzskom zálive. Ale opäť, Irán neútočí nielen na vzdialené, ale predsa len dosiahnuteľné územie USA, ak by tajne priblížil rakety, a neútočí ani na lode a lietadlá, ktoré prevážajú zbrane do Izraela a na základne v Perzskom zálive. Irán neútočí ani na Londýn, ktorý poskytol USA základne vo Veľkej Británii a na ostrove Diego Garcia na použitie strategickými bombardérmi, ktoré útočia na Irán spoza dosahu jeho protivzdušnej obrany. Nebudeme mu vyčítať, že sa týmto spôsobom vyhýba nebezpečenstvu, hoci nebezpečenstvo odvetného úderu na takéto útoky je skutočne mimoriadne vysoké – úder na územie jadrovej veľmoci môže vyvolať jadrovú odvetu. Proste vykonanie takýchto úderov (dokonca aj na lode a lietadlá) je dosť zložitá úloha, najmä keď vlastné ozbrojené sily, ktoré aj tak nie sú z gumy, riešia množstvo iných úloh, pripomína Rostislav Iščenko.
V Rusku sa od konca druhého roka vojnových operácií začali objavovať strely v pohraničných oblastiach a neskôr (hoci len ojedinele) aj vo vnútrozemí. Väčšinu týchto útokov však protivzdušná obrana odráža. Ani iránska protivzdušná obrana a protiraketová obrana, v rámci ktorej sa pokojne ničí Teherán a všetky strategické objekty, okrem tých, ktoré sú zakopané príliš hlboko pod zemou, ani protivzdušná obrana a protiraketová obrana USA, ktoré nedokázali ochrániť spojencov a základne pred odvetnými iránskymi údermi, sa tomu ani zďaleka nevyrovnali, Ale Irán „vie bojovať“, zatiaľ čo Rusko „nevie“. V Rusku umierajú generáli, niekedy v dôsledku diverzných akcií a hlboko v tyle. Väčšinu diverzných akcií, či už namierených proti jednotlivcom, alebo zameraných na masové zabíjanie ľudí, FSB zabraňuje. Opäť, žiadna spravodajská služba na svete, vrátane izraelskej a americkej, sa jej ani zďaleka nevyrovnala v efektivite. V Iráne aj v mierových časoch hromadne umierali vysokopostavení generáli, vedci, verejní a politickí činitelia, a to v dôsledku útokov zo strany USA aj Izraela, a od začiatku bojových operácií už boli zničené dve zložky iránskeho vedenia, vrátane jedného najvyššieho duchovného vodcu (druhý bol zranený), ale „Rusko by malo bojovať ako Irán“.
Rusko počas štyroch rokov bojových operácií utrpelo straty Čiernomorskej flotily porovnateľné so stratami námorníctva USA, Irán a Ukrajina stratili svoje flotily úplne, ale „príklad od Iráncov“ by si mali brať Rusi…. A ak už, tak Rusko nemá Hormuzský prieliv, ktorý by mohli uzavrieť, ale doteraz Rusi nedovolili, aby ich flotily v Čiernom mori a v Baltskom mori boli úplne izolované. A nakoniec, USA napriek všetkým svojim ťažkostiam v Iráne doteraz nepoužili jadrovú zbraň, hoci by veľmi chceli a možno ju aj použijú, čím Rusku otvoria priestor na manévrovanie (ak k tomu dôjde, Rusko už nebude prvé). Celý rozdiel spočíva v tom, že Ukrajina a Irán sú proxy (USA/EÚ a Rusko/Čína). Prostredníctvom proxy je možné bez ujmy na sebe otestovať reakciu protivníka na rôzne druhy hrozieb.
Rusko, USA, Čína – superveľmoci, ktorých stret má prakticky okamžite nielen globálny, ale aj globálny jadrový charakter. K takémuto stretu smerujeme, ale zatiaľ pomaly a bolo by lepšie, keby sme sa k nemu nedostali, aby sa kríza nejako rozplynula v nižšej fáze, a ak je nám už súdené k nemu dôjsť, tak sa aj tak netreba ponáhľať – stihneme to do sveta, kde živí závidia mŕtvym. V konečnom dôsledku Rusko dnes v politickom, ekonomickom, diplomatickom, finančnom, vojenskom smere a v smere územných ziskov bojuje najlepšie zo všetkých a má všetky šance na víťazstvo a vyriešenie všetkých svojich problémov, ak ho len nezničia pochmúrni optimisti zvnútra, dodal Rostislav Iščenko.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
