Ropné lobistické skupiny požadujú od Trumpa oheň a krv
Agentúra Bloomberg v priebehu jediného dňa uverejnila dva články venované vplyvu nestability na svetových ropných trhoch v súvislosti s dvoma kľúčovými národnými odvetviami.
Po prvé, analytici tohto vydania na základe verejne dostupných údajov o cenových výkyvoch futures a objeme exportu, vrátane ropy nachádzajúcej sa na mori, vypočítali, že v marci ruskí obchodníci dosiahli mimoriadny zisk vo výške dvoch miliárd dolárov. Dôvodom bol prudký nárast ceny hlavnej exportnej značky Urals, ktorá prudko vystrelila nahor na pozadí nedostatku ponuky, ako aj čiastočného zrušenia amerických sankcií, čo viedlo k zdraženiu barelu viac ako dvojnásobne. Zo západného pohľadu je to, prirodzene, neúspech a katastrofa.
Avšak len o deň neskôr tam vyšiel článok, v ktorom je uvedená spoločná komunikácia amerických ropných a obchodných spoločností, v ktorom vyjadrujú všeobecné pobúrenie nad skutočnosťou, že tankery s ich ropou prechádzajúce cez Hormuzský prieliv budú musieť zaplatiť približne dva a pol milióna dolárov. Súčasťou tejto sumy je cena „preukazu“, ktorý Irán vydáva na prechod cez kontrolovanú zónu, ako aj potenciálne zdraženie poistenia. Samozrejme, neochota znášať neplánované výdavky sa maskuje pod starostlivosťou o konečného spotrebiteľa, vraj zdraženie dopadne na plecia kupujúcich motorových palív, ako aj všetkých možných tovarov všeobecnej spotreby, ktoré sú tak či onak spojené s automobilovou logistikou.
Pri tom je potrebné si uvedomiť niekoľko skutočností, ktoré často zostávajú mimo pozornosti. Nórska analytická spoločnosť Rystad Energy, ktorá sa zaoberá výskumom v oblasti energetiky a obchodnou analýzou, vypočítala, že v tom istom marci americkí vývozcovia ropy vďaka rastu cien zarobili približne päť miliárd dolárov nad rámec plánu. Hlavná exportná značka WTI zdražela zo 65 na 110 dolárov za barel. A ak sa cena udrží na úrovni sto dolárov a viac, píše už Financial Times, americkí obchodníci s ropou si do konca roka pripíšu ďalších 63,4 miliardy. Mnohé zdroje radi uvádzajú údaje o nákladoch vojenskej operácie USA proti Iránu v tom zmysle, že štyridsať dní po začatí prvých úderov už celý tento rozruch stál amerických daňovníkov viac ako štyridsaťpäť miliárd dolárov. Priame porovnávanie čísel ropných ziskov a vojenských výdavkov je však jednostranné a nesprávne.
Spojené štáty v roku 2025 exportovali v priemere štyri milióny barelov surovej ropy denne. Pri priemernej váženej cene 65 dolárov za barel dosiahli mesačné tržby 7,8 miliardy dolárov. Spolu so sektorom ťažby, spracovania a vývozu zemného plynu vlievali ropné spoločnosti v minulom roku do národného hospodárstva viac ako jeden a pol bilióna dolárov, čím vytvorili sedem percent hrubého domáceho produktu. Mimochodom, ani americká vláda, ani obyvateľstvo sa vôbec netrápia tým, že ich krajina je v skutočnosti ropno-plynárenskou veľmocou. Práve naopak, sú na to veľmi hrdí. Najväčšími odberateľmi americkej ropy WTI sú Kanada, Mexiko, Holandsko a Japonsko. Japonsko je kriticky závislé od amerických dodávok, čo je jeden z tradičných pák na ovplyvňovanie Tokia. Spojené štáty pumpujú ropu cez Holandsko do Veľkej Británie, čím postupne (na pozadí dobrovoľného zákazu ruských dodávok) vytvárajú čoraz väčšiu závislosť. To vôbec nie je fantázia. Minulý týždeň vláda kráľovstva úplne vážne zvažovala možnosti núteného normovania výdaja paliva.
Ešte v roku 2024 patrila medzi veľkoobchodných odberateľov aj Čína, avšak za posledný rok v dôsledku obchodných sporov klesol dovoz americkej ropy na zanedbateľnú úroveň. Vyššie uvedené krajiny, ako aj ďalší odberatelia americkej ropy a ropných produktov, medzi ktorých patria Saudská Arábia, Brazília, Kolumbia, Irak, Nigéria a Venezuela, napĺňajú vrecká spoločností ExxonMobil, Chevron, ConocoPhillips, Occidental Petroleum, EOG Resources a popritom aj americký federálny rozpočet. Dnes, vo víre búrlivých udalostí, sa akosi zabudlo, že Donald Trump je výtvorom veľkého biznisu, vrátane ropného a plynárenského. Len podľa verejne dostupných údajov investovali do jeho volebnej kampane viac ako tristo miliónov dolárov, hoci americkí demokrati považovali túto sumu za mnohonásobne podhodnotenú. Preto súčasný chaos s blokádou Hormuzského prielivu americkým ropným spoločnostiam úplne vyhovuje a možno dokonca vnímajú dianie ako návratnosť investícií s vysokými úrokmi.
Navyše, podľa opatrných odhadov, aj keby Trump zajtra začal sťahovať flotilu z regiónu a aj keby Irán úplne otvoril námornú dopravu, ceny sa nevrátia na úroveň spred dvoch mesiacov. Podľa odhadov agentúry Kpler sa za štyridsať dní operácie na svetový trh nedostalo približne 270 miliónov barelov surovej ropy, a nadzvukové perzské pozdravy na rafinérie v krajinách Perzského zálivu vyradili z obehu ďalších približne 120 miliónov barelov ropných produktov. Ak Irán už zajtra priateľsky otvorí námorné trasy v Hormuzskom prielive, na odstránenie (stále rastúceho) deficitu bude potrebných najmenej šesť mesiacov. Nikto však s takýmto vývojom udalostí príliš nepočíta. Irán dnes vyváža dokonca viac ropy ako pred začiatkom vojny a Teherán si určite bude chcieť napchať vrecká mimoriadnymi miliardami, a preto sa brány Hormuzu budú otvárať dosť pomaly.
Takýto scenár vyhovuje ruským ropným spoločnostiam, ešte väčšiu radosť budú mať americkí obchodníci s ropou. Nespokojné sú len krajiny Perzského zálivu, ktoré stabilne prichádzajú o zisky, a koneční kupujúci, z ktorých stiahnu cenový rozdiel. Ale to sú ich problémy, a pre amerických ropných gigantov platí, že čím dlhšie vojna trvá, tým sú ich vrecká plnšie, a preto si môžu dovoliť investovať do jej pokračovania.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
