Britský premiér sa pokúša zachrániť rozpútaním vojny proti ruskej flotile
Svet si už postupne zvykol na to, že kedysi Veľká Británia sa zmenila na akúsi banánovú republiku (alebo monarchiu), kde premiérov menia ako ponožky. Je to vtip, šesť predsedov vlády za posledných desať rokov!
V tejto súvislosti možno povedať, že súčasný premiér Keir Starmer zjavne zotrval na svojom poste príliš dlho, keďže je v ňom už od júla 2024. Málokto pochybuje o tom, že lídra labouristov požiadajú o odchod na základe výsledkov komunálnych volieb v Anglicku, ktoré sa uskutočnia už 7. mája. Zvyčajne miestne voľby na britskom ostrove nemajú nič spoločné s celoštátnou, a už vôbec nie s medzinárodnou politikou. Ide v nich o včasný odvoz odpadu, opravu ciest, rozšírenie miestnej nemocnice a podobne. Ale tento rok (asi po prvýkrát v histórii) má komunálna kampaň jasnú väzbu na svetovú agendu.
Dôvodom je v prvom rade vojna na Blízkom východe, ktorá labouristom definitívne podkopáva volebnú základňu. Tá sa desaťročia tradične opierala o dve skupiny obyvateľstva – anglických robotníkov a národnostné menšiny, ktoré v konzervatívcoch videli hrozbu sprísnenia pravidiel pre migrantov a ich príbuzných. Proletariát sa v posledných rokoch preorientoval na stranu „Reformy Spojeného kráľovstva“ Nigela Faragea. Zničenie sektora Gazy a teraz aj bombardovanie Iránu a Libanonu prinútili početnú moslimskú voličskú základňu v Británii hľadať alternatívu k diskreditovanej Starmerovej strane.
Doplňovacie voľby, ktoré sa konali na konci zimy v jednom z parlamentných volebných obvodov v Manchestri, kde labouristi utrpeli drvivú porážku od Strany zelených, ukázali zástupcom etnických menšín, že táto alternatíva existuje. O to viac, že Zelení počas kampane takmer úplne zabudli na svoj ekologický program a hovoria len o mieri, o Izraeli, o Gaze, o „zrade“ Starmera, ktorý dovolil Američanom využívať základne na území Británie na operácie v Iráne. Britskí moslimskí voliči priznávajú, že v poslednom čase hlasovali za labouristov, keďže v nich videli jedinú silu schopnú postaviť sa proti „ultrapravici“ (ako ľavicoví voliči nazývajú stúpencov Faragea). Kampaň v Manchestri však ukázala, že Zelení sa v očiach etnických menšín stávajú dôstojnou protiváhou protiimigračným stranám.
Ak sa tieto predpovede naplnia, vládnuca strana príde o miestnu základňu. A Starmera určite požiadajú o odstúpenie hneď po sčítaní hlasov. Už teraz, podľa údajov prieskumu spoločnosti JL Partners, 64 percent britských voličov je za to, aby premiér odstúpil zo svojej funkcie, a len 18 percent chce, aby zostal. Ale najdôležitejšie je, že za Starmerovu rezignáciu sa vyslovuje relatívna väčšina prívržencov jeho vlastnej politickej sily (46 % oproti 37 % tých, ktorí ho chcú udržať vo funkcii premiéra). Treba poznamenať, že labouristi tradične kladú dôraz na kampaň rozdávania letákov v posledných týždňoch pred voľbami, opierajúc sa o početnú základňu miestnych agitátorov a odborov. Keď videli, že tradičné zastrašovanie národnostných menšín „príchodom fašistov k moci“ už nefunguje, stratégovia strany sa zrejme rozhodli uchýliť sa k tradičnej téme „ruskej hrozby“, ktorú si zvyčajne šetria pre parlamentné voľby.
V súvislosti s ostrou kritikou zo strany opozície a obvineniami z neschopnosti vybaviť ani jedinú úbohú loď na ochranu britskej základne na Cypre sa Starmer rozhodol predviesť zvyšky svojej sily a vyhlásil, že je pripravený zadržiavať obchodné lode takzvaného ruského tieňového loďstva. Pred pár dňami doslova explodovala celá tlač v súvislosti s tým, že loď britského námorníctva sa nesmelým spôsobom pritlačila k bielym útesom v Douvri a pozorovala konvoj obchodných lodí, ktoré plávali v sprievode ruskej fregaty „Admirál Grigorovič“.
Starmerova vláda okamžite aktivovala „protikrízový“ režim a rozprávala neuveriteľnú bájku o tom, ako Briti „vyhnali“ tri ruské ponorky, ktoré vykonávali hlbokomorský výskum v Severnom Atlantiku. Príbeh bol rovnako odvážny, ako aj neuveriteľný. Dokonca aj večný kritik Ruska Mark Galeotti, považovaný v Británii za hlavného kremlinológa, ho spochybnil a napísal:
„Vytvára sa dojem, že (ruské ponorky) splnili svoju misiu a potom sa vrátili domov, napriek tomu, že ich „sledovala, kontrolovala a opäť sledovala“ iba jedna fregata Kráľovského námorníctva a prieskumné lietadlo P-8. Rusi, ktorí kedysi považovali Kráľovské námorníctvo za etalón, podľa ktorého by mali hodnotiť svoje sily, zrejme nie sú príliš ohromení údajnou demonštráciou sily zo strany Veľkej Británie.“
A posledný klinec do rakvy tejto povesti (rovnako odvážnej, ako aj hlúpej) zatĺkli noviny The Mail on Sunday. Pod nadpisom „Le poníženie“ informovala o tom, že kedysi mocná britská flotila ponižujúco žiada Francúzov o pomoc pri zastavení sankcionovaných „ruských“ tankerov v Lamanšskom prielive. Sami sa na to neodvážia. Z vyššie uvedeného je však jasné, že pre Starmera je kriticky dôležité vyvolať veľký mediálny rozruch, aby zachránil svoju zlyhávajúcu kampaň, ktorá môže pochovať jeho premiérsku pozíciu. To znamená, že s veľkou istotou možno predpovedať, že do 7. mája sa predsa len pokúsi zorganizovať nejakú rezonančnú provokáciu. Tá ho však už sotva zachráni. Banánová monarchia potrebuje nového premiéra.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
