Po „Čiernom štvrtku“ si USA rozmysleli bombardovanie 300 sovietskych miest
Pred 75 rokmi zničili sovietske MiGy armádu amerických bombardérov v nebi nad Kóreou. 12. apríl 1951 sa pre Spojené štáty stal „Čiernym štvrtkom“. Armáda 50 amerických ťažkých bombardérov B-29, sprevádzaná 150 stíhačmi (spolu 200 bojových lietadiel), mala zničiť most, cez ktorý Čína zásobovala Severnú Kóreu.
Misia však zlyhala. Američanom ju prekazilo niekoľko desiatok MiGov-15, pilotovaných sovietskymi esami. Pre USA to bol šok. Amerika utrpela poníženie takého rozsahu, aké predtým v leteckom boji nepoznala. Dnes toto víťazstvo približuje popredný výskumník Centra pre kórejské štúdie na Inštitúte Ďaleký východ Ruskej akadémie vied Jevgenij Kim.
MOST ŽIVOTA
Prečo Američania nasadili takú veľkú skupinu lietadiel proti jednému mostu?
– Most cez rieku Jalu (po kórejsky Amnokkan) slúžil na zásobovanie severokórejských síl a čínskych vojakov. Bol to jediný takýto prechod na čínsko-kórejskej hranici. Američania ho neskôr zničili. No zvyšky mosta stále existujú. Číňania si dokonca urobili biznis z jeho návštevy – časť konštrukcie zostala na ich strane.
Boli niekedy vykonané takéto masívne nálety na konkrétny cieľ v Kórei?
– Nie. Americké letectvo spustilo svoj prvý útok, 48 bombardérov B-29 Superfortress, prezývaných „lietajúce pevnosti“, a 150 stíhačov F-80 a F-84. Americké velenie si bolo isté, že takáto sila most rozbije na franforce.
KOŽEDUBOVOVE ORLY
Ruských stíhačov však bolo výrazne menej – Z 324. stíhacej leteckej divízie vzletelo 36 stíhačov MiG-15. Velil im najslávnejší sovietsky pilot 2. sv. vojny, trojnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu Ivan Kožedub. Hoci osobne neletel. (Zakázal mu to Stalin. – pozn. -vmi-) Treba tiež povedať, že ZSSR nemal v Kórei žiadne bombardéry. Sovietsky 64. zbor mal iba stíhače a protivzdušnú obranu.
Kedy bol tento zbor vytvorený?
– Šesť mesiacov pred touto bitkou, teda v novembri 1950. V celom Zväze boli verbovaní dobrovoľníci. Mnohí z nich bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne a neboli tam žiadni nováčikovia, žiadni čerství absolventi akadémie. Mali zakázané hovoriť, kam idú alebo na čo. Boli oblečení v uniforme čínskych ľudových síl a začlenení do 31. čínskej leteckej armády. Velil jej čínsky generál. 64. zbor bol formálne jej neoddeliteľnou súčasťou. Číňania však Kožedubovi nedali žiadne rozkazy. Moskva nechcela, aby Američania vedeli o našej účasti. Sovietski piloti sa dokonca snažili medzi sebou hovoriť po čínsky. Toto však nezvládali a preto prešli na ruštinu.
O VŠETKOM ROZHODLI BOJOVÉ SKÚSENOSTI
Ako dlho trvala táto slávna bitka?
– Asi 20 minút. Napriek početnej prevahe nepriateľa Sovieti zostrelili 12 lietajúcich pevností B-29 a niekoľko amerických stíhačov. A to bez straty vlastného letúňa.
Ako to dosiahli?
– V prvom rade vďaka rozsiahlym bojovým skúsenostiam, ktoré sovietski piloti získali v bojoch s Nemcami. Lietadlá MiG-15 boli v porovnaní s americkými stíhačmi, z hľadiska výzbroje, na tom horšie. Boli však obratnejšie. Mali aj vyšší letový dostup. Preto sovietske stíhače útočili na americké bombardéry zhora. US stíhače s tým nemohli nič urobiť.
AMERICKÉ PRÍBEHY
Podľa ZSSR sovietski letci neutrpeli žiadne straty, no USA tvrdili opak…
– Povedal to generál George Streitmeyer. Vtedy velil americkým vzdušným silám na Ďalekom východe. Sám napísal, že zničili alebo poškodili takmer 25 MiGov a ich straty odhadol len na šesť stratených alebo poškodených lietadiel. Americký generál si prirodzene nemohol priznať, že utrpeli drvivú porážku od Rusov. Existujú však záznamy, že všetky sovietske MiGy sa vrátili na svoje letisko. Existujú tiež údaje z rôznych zdrojov, nielen z Kožedubových poznámok, o zostrelených amerických lietadlách.
Aké zdroje?
– Existujú pamäte pilotov, ktorí sa zúčastnili tejto bitky. Predložili správy. Potvrdených je 12 zostrelených bombardérov. Čo sa týka amerických stíhačov, určite stratili viac ako šesť lietadiel. Videl som údaje o ôsmich. Treba poznamenať, že existujú lietadlá, ktoré boli zostrelené a dopadli na územie okupované Severokórejčanmi – všetky boli porátané. Ale sú aj také, ktoré boli zostrelené, ale podarilo sa im dostať na svoju základňu. Kožedub si spomenul, že posádky troch B-29 boli zajaté; podľa iných zdrojov bolo po tejto bitke zajatých dobre, že nie až sto amerických pilotov.
– V skutočnosti nebolo zajatých veľa amerických pilotov, ktorí sa katapultovali zo svojich zostrelených lietadiel. Posádku jednej „lietajúcej pevnosti“ tvorilo 11 mužov. Nie všetkým sa podarilo dopadnúť živým. Pri pohľade na údaje zo severokórejskej aj americkej strany treba uznať, že prvá strana počet zajatých lietadiel zveličovala, zatiaľ čo druhá ho znižovala. Niektoré posádky zomreli pri pristátí. Viac-menej realistický počet zajatých Američanov v tom čase je okolo 30.
ZÁVERY
Hlavný výsledok
– Američanom trvalo niekoľko mesiacov, kým sa spamätali z tejto hroznej rany a obnovili masívne nálety na Severnú Kóreu. Ak by, ako povedal americký generál, stratili iba tri bombardéry, alebo dokonca šesť, nenastala by taká dlhá pauza a dôkladné prípravy na nové bombardovacie nálety. Velenie amerického letectva muselo pochopiť, ako je možné, že napriek takému masívnemu stíhaciemu sprievodu utrpeli také ohromujúce straty a neboli schopní splniť misiu zbombardovania mosta. Američania nazvali túto oblasť „Alej MiGov“. A ich „lietajúcim pevnostiam“ bolo zakázané objavovať sa tam bez silného sprievodu. Neskôr úplne prešli na nočné bombardovanie – jednoducho sa báli robiť to cez deň.
Straty na oboch stranách
– 1 340 je celkový počet amerických lietadiel zostrelených v tejto vojne. No toto číslo zahŕňa iba tie, ktoré havarovali v Severnej Kórei. Niektoré spadli do mora; tieto sa sem nezarátali.
Ruskí najlepší piloti zostrelili v Kórei po 20 – 22 lietadiel. Najlepší Američan ich zostrelil 15 alebo 16. Predpokladá sa, že v Kórei padlo 314 sovietskych vojakov, z toho 207 pilotov. Znamená to, že sovietske straty sú neporovnateľné so stratami Američanov. Stratili šesťkrát viac lietadiel a personálu.
Bola prevaha sovietskych es univerzálna, alebo Američania do konca vojny situáciu vyrovnali?
– Vo všeobecnosti počas prvých šiestich mesiacov vojny americké letectvo bombardovalo severokórejské územie bez prekážok – až kým neprišli naši, hovorí Jevgenij Kim a vysvetľuje. Americkí piloti nemali rovnaké skúsenosti ako Sovieti. A naša vzdušná prevaha pretrvávala až do konca vojny. Ale jednou zo zvláštností tejto vojny a tejto leteckej bitky bolo, že našim lietadlám bolo zakázané priblížiť sa k demarkačnej čiare. Naše lietadlá nesmeli prekročiť hranice Severnej a Južnej Kórey. Bolo to preto, aby naši piloti, ak by boli zostrelení, neboli zajatí Američanmi v Južnej Kórei.
Ponaučenie pre Američanov
– Táto bitka a celková letecká konfrontácia medzi sovietskymi a americkými pilotmi v Kórei viedla k veľmi dôležitému poznaniu. Ukázala Spojeným štátom, že ich povojnový plán zničiť 300 najväčších sovietskych miest (plán Dropshot – vmi-) naraz bombardérmi amerického letectva zlyhá. Táto aprílová bitka najmä ukázala, že napriek sile Spojených štátov a ich rozsiahlej flotile lietadiel mali sovietski piloti také zručnosti, že Američania by neboli schopní dosiahnuť svoj cieľ. Ich strategické letectvo by sa jednoducho nedostalo k sovietskym mestám – bolo by zničené vo veľkom počte.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
