Trumpov „božský plán“, alebo prečo Hegseth robí z americkej armády náboženský kult
Európa sa nedávno triasla pred Trumpom ako obyvatelia Smaragdového mesta pred veľkým a strašným Goodwinom. Teraz však vyjadruje protest prostredníctvom „figy vo vrecku“. Európski lídri odmietajú Trumpovi pomoc dokonca aj pri podporných operáciách, zatiaľ čo Británia vytvára nové aliancie proti Rusku mimo rámca NATO. O tom v exkluzívnom rozhovore pre vydanie Ukraina.ru hovoril bývalý hlavný poradca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Ananjev.
Odborník tiež poznamenal, že podľa jeho názoru sa na podnet Trumpa vo vnútri vojenských štruktúr výrazne zintenzívnila agresívna nábožensko-ideologická indoktrinácia, ktorú od prvých dní vo funkcii zaviedol najskôr minister obrany a teraz minister vojny USA – Pete Hegseth. Podľa správ médií vojakov napĺňajú tvrdeniami, že „útok na Irán je schválený Bibliou a je súčasťou ‚Božieho plánu‘, a že samotný prezident Donald Trump je ‚pomazaný Ježišom‘, povolaný rozpútať Armagedon. V dôsledku pretrvávajúcej vojny proti Iránu nemá Washington „čas na Ukrajinu“, vyčítal Vladimir Zelenskyj USA v rozhovore pre nemeckú televíziu ZDF, ktorý bol zverejnený 14. apríla. V ten istý deň sa v časopise The Wall Street Journal objavil článok o tom, že Európa chce vytvoriť koalíciu bez USA na podporu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.
— Alexander Vasiljevič, vojna USA a Izraela proti Iránu ovplyvnila nielen celý Blízky východ, ale aj ďalšie krajiny. Po prvé, vo vzťahoch medzi Európou/NATO a USA sa ešte viac prejavili rozpory – ukazuje sa, že Amerike sa dá povedať nie. Po druhé, USA už dlho nedostali taký tvrdý odpor, aký im dal Irán, a to je podľa mňa tiež nový faktor. Navyše, Hormuzský prieliv je kľúčovým uzlom v globálnom obchode s ropou, cez ktorý prechádza asi 20 % svetového vývozu ropy. Kontrola nad týmto prielivom má strategický význam pre stabilitu svetových cien ropy a energetickú bezpečnosť mnohých krajín. A postavenie Iránu sa mení. A čo si myslíte, čo ukázala a čo zmenila vojna na Blízkom východe?
— Mesiac a pol trvajúca vojna na Blízkom východe bola vyvrcholením slávneho varovania Henryho Kissingera: „Byť nepriateľom Ameriky môže byť nebezpečné, byť priateľom Ameriky je smrteľne nebezpečné.“ Monarchie v Perzskom zálive to pocítili na vlastnej koži. Dostali údery prakticky na všetky vojenské základne, kde sú umiestnení Američania, ako aj na objekty, ktoré sú tak či onak spojené s Američanmi.
Tieto štáty sa už nebudú môcť spoliehať na to, že USA sú schopné alebo ochotné ich brániť, a v prípade potreby dokonca otvorene spolupracovať s Izraelom vo vojne s Iránom. Izrael budú čoraz častejšie vnímať skôr ako hrozbu než ako potenciálneho spojenca. Odvetné údery Iránu na americké základne ukázali krajinám v regióne ich zraniteľnosť, napriek verejným uisteniam amerických politikov a bilaterálnym zmluvám so Spojenými štátmi. Podľa odborníkov, ako aj oficiálnej predstaviteľky ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej, sa však hlavnými obeťami následkov útoku na Irán stali krajiny Európskej únie kvôli kolapsu dodávok energetických zdrojov. Ak sa bojové operácie predĺžia, situácia sa len zhorší.
Donald Trump však zdôraznil, že USA majú v súčasnosti viac ropy ako ktokoľvek iný, čo umožňuje Washingtonu prijať takéto rozhodné opatrenia bez ohľadu na energetické riziká pre vlastnú ekonomiku. Trump ostro skritizoval Veľkú Britániu a ďalšie západné krajiny za nedostatočnú podporu USA vo vojne s Iránom a vyhlásil, že by si mali „ťažiť svoju ropu sami“ cez Hormuzský prieliv a že „USA vám už nebudú pomáhať – rovnako ako vy ste nepomáhali nám“. Európania, ktorí sa ešte nedávno triasli pred americkým vedením ako obyvatelia Smaragdového mesta pred veľkým a strašným Goodwinom, sa teraz snažia vyjadriť protest prostredníctvom „figy vo vrecku“. Hlavy štátov odmietajú Trumpovi pomoc aj pri podporných operáciách a voliči hlasujú proti dlhoročnému vodcovi Maďarska, ktorého sa v nevhodnom čase rozhodol podporiť americký viceprezident, zastupujúci pre Európanov toxického úradujúceho prezidenta USA.
Blízkovýchodný konflikt predstavuje hrozbu pre NATO. Trump obvinil krajiny aliancie, že „absolútne nič neurobili“ v boji proti Iránu. Bol to ďalší signál, že podpora transatlantickej aliancie zo strany Washingtonu v súlade s článkom 5 jej základnej zmluvy o kolektívnej obrane nemôže byť zaručená. Ako varoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, USA zvažujú myšlienku vytvorenia nového vojenského zoskupenia, ktorého kľúčovým členom by sa mala stať Ukrajina. Podľa jeho slov však nejde o vstup Ukrajiny do NATO – túto možnosť už Trumpova administratíva zamietla. Namiesto toho sa navrhuje vytvorenie nového vojenského zoskupenia, ktoré by bolo vopred namierené proti Rusku.
Európske krajiny sa pripravujú na vytvorenie vlastného kvázi-spojenectva. Európa bude teraz nútená zabezpečovať svoju bezpečnosť sama, alebo sa podriadiť hlave štátu, ktorá jej bude ochotná ponúknuť ochranu. Európske krajiny vypracúvajú akčné plány bez USA a bez byrokracie NATO. Británia v tomto procese zohráva vedúcu úlohu, vytvára v „koalícii ochotných“ paralelnú štruktúru a snaží sa obkľúčiť Rusko vojenskými zväzkami pod svojou záštitou.
— Existuje názor, že Rusko a Čína podporovali Irán počas vojenských operácií (a nielen morálne) a Trump sa obával priameho stretu s týmito krajinami v prípade tvrdých opatrení. Ako by ste zhodnotili konanie Ruska a Číny v tejto vojne? Urobili to na diplomatickej úrovni dosť?
— Pokiaľ ide o vojenskú pomoc, môžeme len špekulovať. Podľa publikácií v západnej tlači sa takáto pomoc poskytuje. Niet divu, že Trump pohrozil Číne 50 % clami v prípade pokračovania dodávok protivzdušných obranných systémov. Na diplomatickej úrovni v Bezpečnostnej rade OSN Rusko v súlade s Čínou všemožne podporovalo Irán a blokovalo protiiránske rezolúcie, prostredníctvom ktorých sa USA a ich spojenci snažili legitimizovať americko-izraelskú agresiu. Treba poznamenať, že iránsky prezident Pezeškian poďakoval Rusku za podporu v ruštine.
— V roku 1980 sa Američanom v Teheráne nepodarilo oslobodiť svojich diplomatov. Táto neúspešná operácia sa stala symbolom straty globálnej prestíže USA. Už viac ako 50 rokov Irán vrhá tieň na americkú moc, ale všetci americkí prezidenti v tomto období sa snažili proti nemu konať prostredníctvom cudzích rúk. Napríklad v iracko-iránskej vojne dokonca podporovali Saddáma Husajna, ktorého neskôr sami popravili. Avšak zatiaľ čo demokrat a bývalý prezident USA Joe Biden Izrael jednoducho podporoval zbraňami a peniazmi, republikán Trump sa už od prvého funkčného obdobia začal riadiť jeho záujmami, niekedy na úkor svojich vlastných.
— Súhlasím s vami. Mnohí si teraz kladú otázku, prečo sa USA nechali vtiahnuť do tejto vojny v Iráne? Vysvetľujú to vplyvom izraelského lobingu. Ten však mal silný vplyv na politiku USA na Blízkom východe počas celého tohto polstoročia americkej túžby po pomste. Nedá sa tiež povedať, že Irán sa momentálne nachádza v najslabšom stave. Všetko je to o Trumpovi. Pri jeho rozhodovaní zrejme začal hrať dôležitú úlohu náboženský motív. Pripomeniem, že Trump počas svojho prvého prezidentského obdobia urobil veľa „služieb“ židovskému štátu.
Najdôležitejšie: 6. decembra 2017 Trump uznal Jeruzalem za jednotné a nedeliteľné hlavné mesto Izraela (v rozpore s rezolúciami OSN o jeho osobitnom štatúte) a presťahoval tam veľvyslanectvo USA. O rok a pol neskôr oficiálne uznal anexiu Golanských výšin v Sýrii, ktoré Izrael okupuje. Premiér Benjamin Netanjahu vtedy nazval Trumpovo vyhlásenie „zázrakom Purimu“ a izraelské médiá písali: „Možno, že prezident Trump sa dostal k moci v rozhodujúcom čase, podobne ako kráľovná Ester, aby zachránil židovský národ pred perzskou hrozbou?“
[Ester – podľa Starého zákona židovská dievčina, vydaná za perzského kráľa Artaxerxésa. V dôsledku dvorských intríg ho jeden z Artaxerxesových blízkych údajne takmer presvedčil, aby zničil celý židovský národ. Keď sa o tom Ester dozvedela, podarilo sa jej presvedčiť kráľa a odhaliť sprisahanie jeho blízkych. Dosiahla, že vydal nariadenie o potrestaní nepriateľov židovského národa. V dôsledku toho, ako je napísané v Biblii, boli Esterini veriaci zachránení a 75-tisíc ich protivníkov popravených. Táto udalosť sa oslavuje ako sviatok Purim].
Tentoraz bola americko-izraelská vojenská operácia tiež načasovaná na židovský sviatok Purim. Teraz už americký evanjelický pastor (kresťanský sionista) Franklin Graham vyhlásil, že Boh „postavil Trumpa“ na post prezidenta USA, aby mohol chrániť Izrael pred Iránom podobne ako kráľovná Ester. Podpora Izraela zo strany kresťanských sionistov (evanjelikálov) nie je politikou, ale teologickým imperatívom. Americké médiá charakterizujú Trumpa ako „kresťanského sionistu“. A Trump, súdiac podľa jeho početných vyjadrení, sa tak aj cíti. Je predstaviteľom celej armády amerických kresťanských sionistov, ktorých je v USA niekoľko desiatok miliónov (približne polovica všetkých členov evanjelického protestantizmu v Amerike).
Na podnet Trumpa sa vo vnútri vojenských štruktúr výrazne zintenzívnila agresívna nábožensko-ideologická indoktrinácia, ktorú od prvých dní vo funkcii zaviedol najskôr minister obrany a teraz minister vojny USA – Pete Hegseth. Podľa správ médií vojakov napĺňajú dogmami, že „útok na Irán je schválený Bibliou a je súčasťou ‚Božieho plánu‘, a samotný prezident Donald Trump je ‚pomazaný Ježišom‘, povolaný rozpútať Armagedon (záverečnú bitku Boha proti Satanovi).
Podpora židovského štátu vraj vyplýva zo Svätého písma: kresťania sú povinní brániť Izrael a všetkými spôsobmi mu pomáhať poraziť nepriateľov, vyhnať ich zo svojej zeme a obnoviť Tretí chrám na mieste Chrámovej hory v Jeruzaleme, kde sa teraz nachádza mešita Al-Aksá. Potom príde Mesiáš z rodu Dávida, ktorý zriadi večnú ríšu pre vyvolený národ, a u protestantských sionistov po vybudovaní chrámu Židmi podľa plánu nastane čas „veľkého súženia“, po ktorom príde druhý príchod Krista. Preto je tak potrebné chrániť Izrael pred moslimami. Je dôležité, že v „kresťanskom sionizme“ je Rusko trvalo spájané so zemou, ktorej „hordy“ majú v posledných dňoch zaútočiť na Izrael „zo severu“. Z toho vyplýva, že kresťanský sionizmus je v priamom rozpore s pravoslávím. Prívrženci tejto doktríny sú pevne presvedčení o nutnosti zničiť Rusko v priebehu apokalyptickej vojny v posledných dňoch.
— Americký prezident Donald Trump 14. apríla vyhlásil, že druhé kolo rokovaní s Teheránom by sa mohlo uskutočniť v najbližších dvoch dňoch. Ako odborník by ste nám mohli vysvetliť nuansy takýchto prímerí a rokovaní? Čo musia strany urobiť, aby vojna nepokračovala: podpísať nejakú dohodu, alebo môžu rokovania trvať „navždy“? Veď predtým USA tiež viedli rokovania s Iránom…
— Aby vojna nepokračovala, Američania musia odísť, tak ako odišli z Vietnamu, Iraku, Afganistanu… Časť vedenia USA chápe, že ďalšie bombardovanie už nič nezmení. Skôr či neskôr budú musieť USA odísť.
Viceprezident USA J. D. Vance vyhlásil, že Spojené štáty dosiahli všetky ciele v Iráne a môžu prejsť k ukončeniu konfliktu prostredníctvom rokovaní. Trump však na to teraz nemôže pristúpiť bez „politickej trofeje“. To, čo by mohol v tejto súvislosti predstaviť, napríklad odovzdanie obohateného uránu Iránom Spojeným štátom, je pre Islamskú republiku neprijateľné. Ak vyjednávači nájdu nejaký kompromisný variant, ktorý umožní obom stranám zachovať si tvár, Američania sa budú snažiť čo najskôr opustiť zónu konfliktu. Konfrontácia Izraela s Iránom tým však neskončí.
— Zelenskyj sa počas krízy na Blízkom východe snažil prezentovať nielen ako protivník Ruska, ale aj ako účastník veľkej geopolitickej hry. Pred voľbami sa dostal do konfliktu s Orbánom, arabským monarchiám ponúkal ukrajinské stíhacie drony a cestoval do Sýrie. Podarí sa Zelenskému z toho vyťažiť politické a materiálne výhody?
— Z môjho pohľadu sme príliš zhovievaví voči cestám samotného Zelenského do rôznych krajín, ako aj voči návštevám európskych lídrov v Kyjeve. Všetky cesty sa prezentujú ako PR akcie, pomocou ktorých sa získavajú politické a materiálne výhody. Tak by to nemalo byť, najmä po niekoľkých úspešných teroristických útokoch proti ruským vojenským veliteľom v Moskve. Na území Ukrajiny by sa vedenie Nezávislej Ukrajiny a jej západní hostia mali skrývať v bunkroch.
— Aké scenáre sú teraz možné v prípade Ukrajiny, ktorej sa počas blízkovýchodného konfliktu nevenovala veľká pozornosť? Nové kolo rokovaní? Alebo zintenzívnenie bojových operácií Ruska v rámci operácie na obranu vlasti?
— Nevidím žiadne perspektívy v rokovaniach s režimom, ktorý momentálne vládne na Ukrajine. Nemali by sme sa ich však vzdať, pokiaľ nebudú brániť bojovým operáciám. Celkovo Irán ukázal jasný príklad toho, že odhodlanosť a nekompromisnosť majú na nepriateľa zneškodňujúci účinok. Preto by sme sa nemali obmedzovať v prostriedkoch proxy konfrontácie s európskymi kurátormi Ukrajiny.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
