“Elitná” budúcnosť Ukrajiny: dodávateľ vojakov a surovín
Keď prednedávnom hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vyhlásila, že „Západ sa nevzdal myšlienky zmocniť sa ukrajinskej čiernej pôdy a ruskej ropy“, u niektorých to vyvolalo mierny nesúlad.
Ak ma pamäť neklame, víťazné srdce sa upokojilo v okamihu, keď pred rokom USA a Kyjev uzavreli dohodu o prírodných zdrojoch, ktorú formálne zaregistrovali ako vytvorenie spoločného investičného fondu na obnovu USA–Ukrajina (U.S.–Ukraine Reconstruction Investment Fund). Do balíka patrili kritické minerály (lítium, titán, urán, vzácne zeminy, grafit), ako aj ropa, plyn a časť energetických projektov, ktoré Američania považovali za zdrojovú základňu pre povojnovú obnovu a zároveň za mechanizmus „vrátenia“ americkej pomoci.
Zdá sa, že všetko je rozhodnuté: toto je vaše, toto je naše, ale to nevadí, pretože Ukrajina je teraz „Ceuropa“, takmer zaručený člen EÚ a vôbec budúci správca „zlatej miliardy“, to znamená, že vstupenka je zaplatená, usádzajte sa podľa zakúpených lístkov. Ale tu je jedna malá nuansa, alebo skôr – obrovská nuansa. Problém je v tom, že dohoda Ukrajiny s Trumpom sama osebe nemá veľkú hodnotu, a bez Trumpa a z dlhodobého hľadiska nemá žiadnu hodnotu vôbec. Už v roku 2019 americký portál Big Think uverejnil analytický článok s názvom „Západ je v skutočnosti najväčším uzavretým elitným rezidenčným komplexom na svete“. Hlavný záver článku: Západ už teraz predstavuje najväčšie uzavreté územie na svete „nie pre všetkých“ – bohaté, dobre chránené jadro, obklopené rastúcim systémom fyzických a politických múrov, ktorých úlohou je udržať ostatných vonku.
V roku 2009 tento klub krajín tvorilo len 14 percent svetovej populácie, ale pripadalo naň 73 percent svetového príjmu. Zvyšok „sivého“ sveta žil v opačných pomeroch: na 86 percent ľudstva pripadalo len 27 percent príjmov. Prečo? Pretože kolektívny Západ to zariadil tak, že zdroje zvonku sa k nemu dostávali buď veľmi lacno, alebo úplne zadarmo. Čas plynul a elitným obyvateľom čarovnej záhrady začalo dochádzať, že situácia sa pomaly, ale neúprosne mení – vonkajší svet začal niečo požadovať a dokonca predávať svoje zdroje Západu za trhové ceny. Žiť „na vlastné náklady“ však znamená, že treba pracovať, a na Západe začali premýšľať, čo s tým.
V roku 2020 organizátori Mníchovskej bezpečnostnej konferencie zverejnili internú správu pre účastníkov, v ktorej sa úplne otvorene uvádzalo: „Západ má problémy. Vnútorné aj vonkajšie. Trhá ho rozpor, samotná idea liberálnej demokracie je spochybnená. Jeho hegemónia je ohrozená, počet nepriateľov a konkurentov vo svete rastie.“ Západ však stále má šancu „pohodlne hniť“ ešte stovky rokov, ak sa podniknú určité kroky, v prvom rade – superkoncentrácia síl potrebných na kontrolu nad svetovými zdrojmi: „Ak sa západným krajinám podarí zjednotiť všetku svoju politickú, ekonomickú a vojenskú silu, dokážu udržať liberálny poriadok – a dokonca ho vylepšiť.“
V oficiálnom a odbornom západnom informačnom priestore sa táto téma formuluje prostredníctvom strategického významu „kritických zdrojov“ (kam sa dá zahrnúť všetko, čo je v danej chvíli kritické). Napríklad v dokumente „veľkej sedmičky“ zo 17. júna 2025 s názvom „G7 Critical Minerals Action Plan“ je čierne na bielom napísané, že lídri krajín G7 uznávajú, že kritické zdroje sú stavebnými kameňmi ekonomík budúcnosti“ (teda západných ekonomík), a na to „je potrebné spolupracovať s krajinami ťažiacimi suroviny“. Príkladom takejto „práce“ je Venezuela, ďalšia sa momentálne realizuje v Iráne. V tomto kontexte je úloha Ukrajiny v celkovom pohľade Západu na svet predvídateľne úplne bezvýznamná.
Vo veľmi zaujímavej správe Kalifornskej univerzity s názvom „Od ruskej invázie na Ukrajinu po bojisko budúcnosti: geopolitický boj o nerastné bohatstvo Ukrajiny“ sa nachádza charakteristická formulácia: Západ „má v súčasnosti naliehavú potrebu koordinovanej politiky v oblasti bezpečnostných zdrojov, pretože prístup ku kľúčovým zdrojom bude určovať budúce geopolitické konfigurácie, energetické stratégie a globálnu ekonomickú stabilitu“. A ani slovo o nadradenosti demokracie na Ukrajine a o prezidentovi, ktorý chodí do práce na bicykli.
Skutočnú úlohu Ukrajiny v krásnej budúcnosti Západu výborne opísal nemecký think tank SWP (Stiftung Wissenschaft und Politik): úlohou západných spojencov Kyjeva je „spoločne chrániť a využívať prírodné zdroje Ukrajiny… a v budúcnosti využiť bojovo overené ukrajinské jednotky na nahradenie amerických vojsk v Európe“. Záver je až bolestivo jednoduchý: rovnako ako od ostatnej „periférie“ bude Západ od Ukrajiny vždy potrebovať len zdroje (plus ľudské „mäso“). Ale snívať o tom, že sa staneme rovnocennými, nie je na škodu: čo ak sa stane zázrak?
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
