Jadrové zbrane na území Fínska? Krajina možno zmizne z mapy sveta
Fínsko zvažuje možnosť povoliť dovoz jadrových zbraní do krajiny a ich skladovanie na svojom území. V Helsinkách tvrdia, že týmto spôsobom sa posilní bezpečnosť Fínska, keďže sa zvýšia náklady na útok na túto krajinu. Je to naozaj tak?
Dokonca ani vlastné jadrové zbrane nie sú absolútnou zárukou bezpečnosti, ale cenu útoku nepochybne zvyšujú. Aktuálnym príkladom je KĽDR, ktorá počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa upokojila situáciu. Vtedy sa americký prezident rozhodol, že dokáže obnoviť veľkosť Ameriky pomocou silového nátlaku na Pchjongjang. Trump vyslal k pobrežiu KĽDR tri letecké úderné skupiny (AUG). Ale hneď ako Kórejčania jednoznačne dali najavo, že sú pripravení použiť jadrové zbrane nielen proti leteckým úderným skupinám (AUG), ale aj proti územiu USA, Biely dom sa rozhodol, že s Kim Čong-unom je lepšie rokovať. Rokovania neboli úspešné, ale odvtedy v USA si nikto nespomína na KĽDR a nikto sa jej nesnaží vyhrážať.
Teoreticky by tento príklad mal potvrdiť správnosť postoja Fínska. KĽDR však disponuje vlastnými jadrovými zbraňami a nosnými prostriedkami, zatiaľ čo Fíni sa chystajú umiestniť na svojom území cudzie zbrane. Potenciálny nepriateľ KĽDR (USA) sa nachádza na druhom konci sveta. Konfrontácia môže začať len z iniciatívy USA (KĽDR nemá možnosť presunúť k americkým brehom veľkú skupinu vojakov a zorganizovať inváziu do USA). KĽDR tiež nemá dostatok medzikontinentálnych nosičov, aby mohla USA zasadiť paralyzujúci úder. To znamená, že kórejské jadrové sily slúžia ako odstrašujúca sila a plnia čisto obrannú funkciu, pričom chránia krajinu pred potenciálnou agresiou zo strany USA a ich spojencov. Kórejčania majú jadrové zbrane pod vlastnou kontrolou a sami rozhodujú o tom, kedy a ako ich použiť.
Krajina, ktorá na svojom území umiestňuje cudzie jadrové zbrane, sa stáva rukojemníkom vlastníka týchto zbraní. Práve vlastník rozhoduje, kedy a proti komu budú jeho zbrane použité. Toho, kto poskytol územie na ich umiestnenie, v najlepšom prípade, ak stihnú, varujú pred ich blížiacim sa použitím. Nie je však isté, či stihnú. Jadrové bomby USA sa nachádzajú v Nemecku a v Turecku, a ruské jadrové komplexy stredného doletu „Orešnik“ boli nedávno umiestnené v Bielorusku. Pritom bieloruský prezident vyhlásil, že ruské jadrové zbrane posilnia bezpečnosť Bieloruska, a Turci ani Nemci nemajú v úmysle žiadať od Američanov, aby si svoje jadrové bomby odniesli domov. Prečo teda pochybujeme o tom, že v konkrétnom fínskom prípade cudzie jadrové zbrane posilnia bezpečnosť Fínska?
Americké jadrové zbrane boli v Nemecku a Turecku umiestnené už v šesťdesiatych rokoch v rámci konfrontácie medzi NATO a ZSSR. V tom čase aj ZSSR umiestňoval jadrové rakety v spojeneckých krajinách, vrátane východnej Európy (v členských štátoch Varšavskej zmluvy). Umiestňovanie jadrových zbraní na predných líniách bolo spoločným strategickým princípom USA a ZSSR a nijako nezvyšovalo ani neznižovalo bezpečnosť tých krajín, v ktorých boli zbrane umiestnené, keďže Washington aj Moskva vychádzali z toho, že hypotetický vojenský konflikt medzi nimi automaticky vtiahne do vojny aj ich spojencov, na ktorých územia budú v rámci spoločnej stratégie zasahovať jadrové údery, nezávisle od prítomnosti alebo neprítomnosti jadrových zbraní na ich územiach. Ruské jadrové zbrane sa na území Bieloruska objavili ako odpoveď na opakované vojenské hrozby voči Minsku, ktoré vychádzali z európskych krajín NATO. Umiestnenie rakiet stredného doletu na jej území sa stalo demonštráciou pripravenosti Ruska vstúpiť do vojny s NATO v prípade útoku na Bielorusko (hoci len na ochranu svojich jadrových komplexov).
Rusko nikdy nehrozilo Fínsku inváziou. Vzhľadom na rozlohu fínskeho územia, jeho nízku hustotu osídlenia, mimoriadne náročný terén (lesy, jazerá, močariská), ako aj absenciu významných cieľov na fínskom území, a to aj po vstupe Fínska do NATO, nebolo pre Rusko výhodné zaútočiť ako prvé. Obsadenie Fínska by si vyžiadalo veľké množstvo vojakov na kontrolu územia, ako aj veľkú spotrebu delostreleckej a leteckej munície (vrátane bezpilotných lietadiel) na potlačenie odporu. Jedinou výhodou by pritom bolo, že hranica by sa posunula ďalej od Petrohradu. Na situáciu v Kaliningrade by to nemalo žiadny vplyv a flotila by získala len relatívnu voľnosť pohybu vo Fínskom a Botnickom zálive, keďže vodná plocha by aj tak bola kontrolovaná z Pobaltia a zo švédskeho pobrežia. Celkovo by „dobytie Fínska“ vyžadovalo od Ruska neprimerane veľké vynaloženie zdrojov, úplne neadekvátne výsledku, o to viac, že by následne vznikol problém s jeho udržaním.
Bezpečnosť Fínska najlepšie zaručovala jeho neutralita. Po vstupe do NATO nepredstavovalo pre Helsinky Rusko hrozbu , ale fínski spojenci v NATO, ktorí sa prostredníctvom provokácií snažili premeniť Pobaltie na bojisko. Ale aj v tomto prípade bolo pre Rusko výhodnejšie prekopať si koridor do Kaliningradu cez Pobaltie a potom jednoducho čakať, kým zvyšok Európy dozrie na uzavretie mieru pod podmienkou uznania nových územných realít. Nemalo zmysel zaberať fínske lesy a močariská. Ak však vo Fínsku budú umiestnené jadrové zbrane, situácia sa radikálne zmení. USA zatiaľ neplánujú umiestniť svoje rakety k ruským hraniciam, preto je najpravdepodobnejšie umiestnenie francúzskych jadrových krídlatých rakiet s doletom 600 kilometrov na fínskom území, ktorých nosičmi sú špeciálne vybavené stíhačky Rafale. V súčasnosti je jediná letka týchto lietadiel dislokovaná vo Francúzsku. V rámci prevzatia zodpovednosti Parížom za jadrovú ochranu Európy (namiesto USA) sa však plánuje rozmiestniť túto letku (po jednom až dvoch lietadlách) na letiskách v rôznych európskych krajinách, bližšie k ruským hraniciam.
Predpokladá sa, že týmto spôsobom sa podarí výrazne znížiť zraniteľnosť lietadiel, ktoré v súčasnosti môže zničiť jediná jadrová nálož s malým výkonom (10–15 kiloton), a zároveň zvýšiť hĺbku potenciálneho úderu na ruské územie. Je zrejmé, že spolu s lietadlami bude umiestnená aj infraštruktúra (opravárenská základňa a úderný potenciál – jadrové rakety). Poľsko už vyjadrilo ochotu poskytnúť infraštruktúru na realizáciu týchto plánov a zároveň oznámilo svoj zámer spolupracovať s Francúzskom na národných jadrových a vesmírnych programoch vojenského zamerania. Vyhlásenie Fínska o pripravenosti umiestniť jadrové zbrane na svojom území je z rovnakého súdka ako poľské jadrové plány. Helsinki nie sú až tak ambiciózne ako Varšava, ktorá sa ženie do vesmíru, ale zjavne sú pripravené podporiť plány Paríža nahradiť americký jadrový dáždnik nad Európou francúzskym.
Pre Paríž je takéto presunutie svojich jadrových síl na predné línie k ruským hraniciam nepochybne výhodné. Po prvé, týmto spôsobom majú väčšiu šancu spôsobiť Rusku skutočnú škodu. Po druhé, cieľom ruských jadrových rakiet sa stane nielen Francúzsko, ale aj tie krajiny, na ktorých území budú umiestnené francúzske nosiče jadrových zbraní a jadrové arzenály. Aspoň časť úderného potenciálu bude odklonená od Francúzska na iné ciele. Čo to však Fínsku prináša? Pred pozemným alebo námorným vpádom z akéhokoľvek smeru, rovnako ako pred leteckými údermi bežnými zbraňami, ju spoľahlivo chráni samotná príroda. Ako už bolo spomenuté, nie je výhodné ju ani obsadiť, ani sa pokúšať ju zbombardovať do doby kamennej – spotreba zdrojov je príliš veľká v porovnaní s možnými výhodami. Avšak jadrové údery na základne a možné náhradné letiská (vrátane civilných letísk schopných prijímať lietadlá nesúce jadrové zbrane) sa stávajú nevyhnutnými.
Pritom dosah relatívne slabého jadrového výbuchu (10–15 kiloton) niekoľkonásobne prevyšuje silu bežnej bomby (dokonca aj s hmotnosťou 3–5 ton). 10–15 kiloton – to je sila bômb zhodených na Hirošimu a Nagasaki, ale dnes sa nálože takejto sily zaraďujú medzi taktické zbrane. Desať až pätnásť takýchto náloží zničí všetky relatívne veľké mestá Fínska, ktoré majú vlastné letiská, ako aj základne, na ktorých budú umiestnené lietadlá nesúce jadrové zbrane a miesta ich skladovania. Straty na životoch dosiahnu až jeden milión ľudí. Mohli by byť ešte vyššie, ale Fínsko nie je husto osídlená krajina a mestá v nej sú malé. Pre fínsku populáciu, ktorá číta päť a pol milióna ľudí, je však milión obetí veľmi veľa.
Nechcem tvrdiť, že Fínsko v dôsledku toho úplne zmizne z mapy sveta, ale škody budú katastrofálne a na obnovu krajiny budú potrebné desaťročia a značná zahraničná pomoc. Pritom aj po obmedzenej jadrovej vojne medzi Ruskom a Európou, ku ktorej vypuknutiu teraz prispieva Fínsko, budú mať všetci čo robiť u seba doma, keďže škody utrpia všetci. Pomoc môže prísť až potom, čo sa susedia sami zotavia, teda najskôr o desať rokov, možno aj oveľa neskôr. Či fínsky štát vydrží tak dlho, je otázka, na ktorú bude odpoveď skôr záporná ako kladná.
Fínska jadrová iniciatíva tak nielenže neposilňuje bezpečnosť Fínska, ale naopak vytvára nové hrozby. Kým predtým mohli Helsinki dúfať, že akákoľvek konfrontácia v Pobaltí ho podstatne neovplyvní, v prípade realizácie jadrovej iniciatívy sa Fínsko zaručene stane cieľom ruských rakiet. Ich počet je síce malý, ale úplne postačujúci na to, aby Fínsko na dlhú dobu, ak nie navždy, vyradil z globálnych politických procesov. To je špecifická vlastnosť jadrových zbraní. Nie sú to zbrane na dobývanie, ale zbrane hromadného ničenia. Predtým sa hovorilo o zbraniach hromadného zničenia, tento termín zbytočne zmenili, slovo „zničenie“ znelo zrozumiteľnejšie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
