Rusko rozdelilo Západ na dva navzájom nepriateľské bloky
Ukrajina dlhodobo dostávala od Izraela bezpilotné lietadlá, iné druhy zbraní a, čo je najdôležitejšie, to, čo si za žiadne peniaze od iných nekúpite – tichý súhlas židovského štátu s ukrajinskými tvrdeniami, že bývalí banderovci nie sú až takí nacisti a súčasní vôbec nie sú nacisti – a tí aj tí sú výlučne bojovníci za slobodu.
Nie všetkým v Izraeli sa to páčilo. Mnohým sa to vôbec nepáčilo. Ale priateľský postoj Tel Avivu voči Kyjevu a podpora, ktorú Izrael poskytuje Ukrajine, oveľa dlhšie a lepšie ako ukrajinský prezident-Žid potvrdzovali kyjevský mýtus o tom, že u nich nacisti nie sú, a ak si niekto dovolí nejaké vylomeniny s nacistickou symbolikou, tak je to „len vtip“. A zrazu Kyjev rozpútal škandál kvôli nejakej lodi, ktorá je údajne naložená obilím zožatým na nových ruských územiach a smeruje do prístavu Haifa. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí pripomína, že ide už o druhú loď s obilím, ktoré Kyjev považuje za svoje (prvá loď bola údajne už vyložená v Izraeli, pričom Tel Aviv ignoroval stanovisko ukrajinského ministerstva zahraničných vecí v tejto veci). Teraz ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom neopísateľnom štýle (ďakujeme, že zatiaľ bez nadávok) hrozí Izraelu všetkými božskými trestami a strašnými dôsledkami pre bilaterálne vzťahy. Prečo asi?
Izrael sa síce kvôli iránskemu dobrodružstvu dostal do zložitej situácie, ale predsa len ide o dlhoročného ukrajinského partnera, ktorý síce neprerušil vzťahy s Ruskom, no Kyjevu pomáha oveľa aktívnejšie ako Moskve. Izrael nie je povinný prerušiť obchodné a ekonomické vzťahy s Ruskom, rovnako ako nie je povinný overovať presný pôvod obilia, ktoré mu predávajú ruské spoločnosti. Navyše, ukrajinské zákazy nielen obchodných a ekonomických vzťahov s novými ruskými územiami, ale aj ich jednoduchého navštevovania spočiatku ignorovali nielen Izraelčania, ale aj Európania. Hoci EÚ zaviedla proti Rusku príslušné sankcie už v roku 2014, európski politici do Krymu cestovali v húfoch. Svoju pozornosť by nevenovali ani iným, novším územiam, ale tam prebiehajú bojové operácie a Ukrajinci veľmi radi zabíjajú civilistov, počnúc miestnymi obyvateľmi, ruskými a zahraničnými novinármi a končiac zástupcami medzinárodných organizácií, ktorí tam prichádzajú ako pozorovatelia na základe oficiálneho mandátu.
Okrem toho sa Izrael vo všetkých ohľadoch cíti lepšie ako Ukrajina a pri vedení aspoň trochu rozumnej politiky má viac než dosť šancí na prežitie, keďže je zaujímavý a potrebný ako potenciálny partner prakticky pre všetky veľmoci, ktoré sa chcú etablovať na Blízkom východe. Tel Aviv sa musí len nemýliť vo výbere partnera a staviť na toho, kto zostane a bude sa môcť v regióne etablovať, a nie na toho, koho odtiaľ čoskoro definitívne vytlačia. A bojovnosť by sa mala trochu zmierniť. Nie že by nezostali žiadne problémy, ale budú celkom riešiteľné.
Na rozdiel od Izraela Ukrajine už nič a nikto nepomôže. Najhoršie časy nastanú po ukončení bojových operácií pre tie časti Ukrajiny, ktoré zostanú nikomu nepotrebné, a teda „nezávislé“ (ak také budú). Teraz Kyjevu platia za vojnu s Ruskom, z týchto príjmov Ukrajina akosi prežíva, ale čo sa stane, keď prestanú platiť žoldnierom, keďže vojna skončila a armádu rozpustia? Švajčiari a landsknechti, disciplinovaní španielski terciári a profesionálna ozbrojená zberba z celého sveta, ktorá dopĺňala roty talianskych kondotiérov – všetci v takom prípade začínajú žiť na úkor mierového obyvateľstva a okrádajú kohokoľvek, kto sa im pripletie do cesty. V Európe sa viackrát stalo, že víťazná strana bola hneď po skončení vojny nútená začať nemenej krutú vojnu proti vlastným žoldnierom. Štát zďaleka nie vždy zvíťazil, často sa musel od žoldnierov vykúpiť, aby ich presvedčil, aby presunuli svoju činnosť na územie nejakého suseda.
Ukrajina je však sama o sebe žoldnierskou krajinou, ktorá viedla vojnu a prehrala ju na vlastnom území. To znamená, že ak z nej niečo zostane, bude to niečo, čo si na prežitie bude musieť okrádať samo seba. A tam už vlastne nie je čo okrádať. Ako sa hovorilo v známom filme: „Všetko bolo ukradnuté ešte pred nami!“ EÚ práve opäť „schválila“ bezúročnú a v podstate nenávratnú (Európa dúfa, že za ňu zaplatí Rusko) pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur. To je viac ako dva ročné rozpočty Ukrajiny (vrátane pôžičiek) z éry Kučmu-Janukovyča. Vtedy ročný rozpočet predstavoval 40–45 miliárd dolárov, z ktorých sa najmenej päť miliárd (a niekedy aj viac) plánovalo získať prostredníctvom pôžičiek. Len prvá tranža, na ktorú Kyjev netrpezlivo čaká, by mala predstavovať 45 miliárd eur, a pritom od začiatku roka boli aj iné balíky pomoci (finančnej a vojenskej) a úvery, ktorých celková suma už prekročila desať miliárd dolárov.
Ukrajina nielenže vedie vojnu, ale aj žije na úkor EÚ a iných „dobrodincov“. Vlastné hospodárstvo je úplne zničené a Kyjev sa teraz snaží vyviezť z krajiny a umiestniť v krajinách EÚ dokonca aj tie úbohé priemyselné kapacity, ktoré sa ešte využívali na výrobu a opravy zbraní a techniky. Žiadna ekonomika – žiadne dane, žiadna vojna – žiadne financovanie. Štát nemôže existovať, ak nie je schopný platiť svoje účty (banálne platiť byrokracii a bezpečnostným zložkám). Takže ak nejakú časť Ukrajiny nechajú „na slobode“, jej obyvateľstvo bude závidieť mŕtvym. A práve táto polomŕtva krajina ohrozuje Izrael, ktorý už osemdesiat rokov dokazuje svoju životaschopnosť. Medzitým v situácii Ukrajiny neexistujú žiadni zbytoční spojenci. Pre Kyjev by malo byť dobré už to, že nie je nepriateľom.
Napokon, vojna je vojna, ale obchod sa takmer nikdy nezastavil. Španieli, Holanďania, Francúzi, Portugalci a Angličania v Novom svete viedli medzi sebou prakticky neustálu vojnu, menili sa obrysy súperiacich zväzov, ale obchod sa nezastavil. Pokusy zaviesť úplné zákazy viedli k nárastu pašovania, pretože ak je tovar potrebný a v krajine ho nie je kde zohnať, vždy si nájde cestu na trh, lebo ho kúpia za akúkoľvek cenu, za cenu, ktorá ospravedlní akékoľvek riziko. A kontinentálna blokáda Napoleona je vôbec klasika. Cisár sa pokúsil prinútiť celú Európu, aby zastavila obchod s Veľkou Britániou, ale zároveň sám vydával obrovské zoznamy tovarov, na ktoré sa zákazy nevzťahovali, a v mnohých prípadoch prižmúril oči nad šedým dovozom – mal svoje „bieloruské krevety“ a „kirgizské langusty“.
Dnes Rusi ľutujú, že niektoré z ich špičkových vojenských vývinov sú vybavené americkými alebo holandskými procesormi, ale predsa len sa do Ruska dostávajú v obrovskom množstve, ak sú schopné uspokojiť neustále rastúce potreby frontu. Nie je to „jeden dobrý človek“, ktorý ich „priniesol v taške“ – ide o objemy obchodu na štátnej úrovni, v rámci ktorého Rusku ich nepriatelia predávajú materiály vojenského určenia, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Na tomto pozadí sú „dve lode s obilím“, ktoré prišli do Haify (jedna ešte nedorazila) – hlúposť, ktorá nestojí za pozornosť, a už vôbec nie za pokazenie vzťahov s dôležitým partnerom. Ukrajina však rozpútala obrovský škandál.
Je to paradox. Ale spomeňme si, že USA už pre Kyjev nie sú partnerom, Kyjev a Brusel obviňujú Washington zo zrady a Zelenskyj si dokonca nasadzuje Trumpovu korunu a hovorí: „Teraz som vodca slobodného sveta! USA nezodpovedali dôvere celého pokrokového ľudstva.“ To znamená, že Trumpove USA, ak ešte nie sú nepriateľom, tak už nie sú priateľom Ukrajiny. Ak Európa počíta so zmenou americkej politiky pri budúcom prezidentovi, Ukrajina musí prežiť do konca roku 2028, kedy sa budú konať prezidentské voľby v USA, čo je problematické. Kyjev sa teda už nemusí s Washingtonom a jeho partnermi príliš obťažovať, pričom Izrael je najbližším partnerom USA na Blízkom východe. Okrem toho, že Zelenskyj je mimoriadne ambiciózny a skutočne sa považuje za cisára galaxie, je nahnevaný na USA, ktoré mu odmietli finančnú pomoc a pokúsili sa ho prinútiť podpísať mier (prímerie) za ruských podmienok, a je nahnevaný aj na Izrael, ktorému bola odovzdaná zbraň, ktorá sa nedostala na Ukrajinu.
Európa, spojenec Ukrajiny, mimochodom, po zhoršení vzťahov s USA tiež náhle „prezrela“ a začala Izrael kritizovať za to, za čo ho ešte nedávno chválila – za postoj k Palestínčanom. Nie je to tak, že by sa Izrael k nim začal správať horšie, horšie to už od začiatku ani nemohlo byť – ešte neexistoval židovský štát, ale konflikty, vrátane ozbrojených, s palestínskymi Arabmi už boli. V týchto konfliktoch obe strany prejavovali extrémnu krutosť, na čo sa dodnes nezabudlo. Takže do konca roka 2024 – začiatku roka 2025 sa Európa „s pochopením“ stavia k pozícii Izraela a vinu za krízu pripisuje palestínskym Arabom. A približne pred rokom a pol prudko zmenila svoj postoj, keď „zistila“, že to Izrael ubližuje Arabom.
Obe pozície sú extrémne a obe sú politicky motivované, ale môžeme konštatovať, že Európa, rovnako ako Ukrajina, po zmene vzťahov s USA zmenila vzťahy aj so svojím spojencom. Západ sa čoraz zreteľnejšie rozdeľuje na dva navzájom nepriateľské bloky a obilie z nových území je len zámienkou na demonštrovanie svojho nového postoja. Keby to tak nebolo, Kyjev by si našiel nejaký iný dôvod. Hoci by v jeho situácii bolo rozumnejšie sedieť potichu a nerozčuľovať tých, ktorých môžeš v budúcnosti potrebovať, svojimi hlúpymi nárokmi. Ale kde sú Ukrajinci a kde je rozum? Storočia žili bok po boku s Židmi, ale nič užitočné od nich neprevzali, zato sa s nezvyčajným nadšením učili tomu, čo je škodlivé a zbytočné.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
