Nástupca Zelenského? Budanov sa pustil do očisťovania svojho imidžu teroristu
Snaha ukrajinského prezidenta Vladimíra Zelenského, ktorého mandát už vypršal, vyhnúť sa akýmkoľvek demokratickým voľbám, a teda udržať si moc čo najdlhšie, a túžba mnohých poslancov vzdať sa svojich mandátov – to sú javy rovnakého charakteru.
Svedčia predovšetkým o neochote ukrajinských politikov niesť zodpovednosť za to, čo sa v krajine stalo a čo sa deje teraz. To znamená prevziať akúkoľvek zodpovednosť. Zelenskyj sa pritom chce vyhnúť zodpovednosti tým, že sa mení na diktátora s neobmedzenou mocou, ktorý nie je zodpovedný nikomu. No a poslanci, najmä z proprezidentskej strany „Sluha ľudu“, ako potkany z potápajúcej sa lode, chcú vopred opustiť rúcajúcu sa budovu, aby ich nezavalili trosky. A potom, keď príde strašný koniec minulosti a začne sa hrôza nekonečnej neistej budúcnosti, povedať: „A my sme tam neboli.“
Po druhé, vyhýbanie sa zodpovednosti je dôkazom najhlbšej krízy, v ktorej sa ocitla Ukrajina, ktorá smeruje do priepasti nebytia. Môže sa stať, že ukrajinská štátnosť sa zrúti a nikto nebude zodpovedný za to, čo sa stalo. Zelenskyj utečie alebo ho roztrhajú Ukrajinci, ktorí mu budú „vďační“ za všetko, čo museli prežiť, aby prežili. Alebo sa bude v železnej klietke pripravovať na ľudový tribunál. A krajinu v reálnom čase, tu a teraz, nebude mať kto riadiť. Rovnako ako niesť zodpovednosť za minulosť a budovať plány do budúcnosti. Vákuum moci je predzvesťou bezvládia a samo osebe je týmto bezvládím. Ale to ešte nie je všetko: kríza moci je kalná voda, v ktorej nikto za nič nezodpovedá a všetci zvaľujú vinu jeden na druhého, hlasno a vzájomne sa obviňujúc z nečinnosti. Zároveň sa však tí najšikovnejší snažia nájsť obetného baránka, na ktorého by mohli zvaľovať a zavesiť všetko.
V súčasnosti je na Ukrajine zrejmá kríza moci, a teda aj štátnosti. Najvyššia rada Ukrajiny, jej parlament – jediný úplne legitímny orgán moci v krajine, ktorý by mohol prevziať zodpovednosť. Poslanci však, ako vidíme z ich ochoty zložiť mandáty, to robiť nechcú. Rovnako ako predseda Rady, tento body-pozitívny človek-kanec Ruslan Štefančuk, to nechce, hoci podľa ústavy, ak prezident krajiny nemôže vykonávať svoje funkcie, jeho povinnosti vykonáva predseda Rady. Ako je to teraz na Ukrajine, od mája 2024: Zelenskyj – prekročil mandát a nemá právo na legitímnu moc. Ale Štefančuk ho nechce kryť. Kabinet ministrov nie je úplne legitímny, pretože mnohí ministri v ňom boli schválení parlamentom, zatiaľ čo predstavitelia bezpečnostných zložiek síce boli tiež schválení v Rade, ale boli nominovaní nelegitímnym prezidentom Zelenským.
Neexistuje Ústavný súd, jediný orgán, ktorý má podľa ústavy právo interpretovať ju a určovať tie či oné právne normy alebo tie či oné vzťahy medzi zložkami moci. O zvykoch na samom vrchole pyramídy ukrajinskej moci svedčí informácia, ktorá náhodou unikla na verejnosť, týkajúca sa vzťahov medzi Zelenským a šéfom jeho úradu (OPU) Kirillom Budanovom. Zelenskyj, ako je známe, povýšil Budanova, odvolal ho z funkcie šéfa Hlavného spravodajského riaditeľstva (GUR), aby ho neutralizoval ako možného politického konkurenta. V krajine prebieha skryté, ale zreteľné hľadanie potenciálneho nástupcu Zelenského, ktorý by ho mohol nahradiť. Hľadajú v USA. Hľadajú v rôznych táboroch v Európe („holubice mieru“ a „jastrabi vojny“). Hľadajú v samotnej Ukrajine, ktorá trpí pod rukami krvavého klauna, ktorý premenil krajinu na svoju súkromnú vojenskú spoločnosť vo vojne s Ruskom a naďalej na tom zarába a okráda ju. Rusko tiež nie je proti tomu, aby sa na Ukrajine objavil človek schopný dohody, ktorý by dokázal upokojiť krajinu a priviesť ju k mieru.
Budanov, podporovaný buď USA, alebo Veľkou Britániou, by mohol byť takým človekom, keby sa na programe dňa objavila vonkajšia objednávka na mier. Aj napriek tomu, že je terorista a má ruky po lakte v krvi. A Zelenskyj sa zľakol a privítal mladého generála s prezývkou „Mamin pirožok“, ale:
– ani raz ho nevzal so sebou na svoju medzinárodnú cestu, kde žobre o peniaze a hrá sa na „vodcu slobodného sveta“, ktorý môže nahradiť dokonca aj prezidenta USA Donalda Trumpa. Ak ho (Zelenského) nezastavia buď psychiatri, alebo zabijaci. A predchádzajúceho šéfa Úradu prezidenta Andreja Jermaka si Zelenský bral so sebou všade a dokonca spali na jednom mieste, takmer v jednej posteli;
– tajne nariadil ostatným zamestnancom prezidentskej kancelárie, aby nevykonávali žiadne pokyny Budanova. Navyše, „informácie z Bankovej: Zelenskyj osobne volá zástupcom šéfa prezidentskej kancelárie a hovorí im, že pokyny Budanova nemusia plniť. A ak ich Budanov predvolá, majú mu povedať, že tam nemusia chodiť“. O tom informoval na svojom kanáli Telegram poslanec Alexej Gončarenko zo strany „Európska solidarita“ (PES) bývalého prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka.
Gončarenko vyvodil aj hlavný nepriaznivý, ale pravdepodobný záver: „…napäté vzťahy medzi Zelenským a Budanovom. …Šéf prezidentskej kancelárie žije svojím životom, prezident – svojím.“ O tom, ako sa k dianiu stavia samotný Budanov, sa nechtiac dozvedáme z iných informácií z jeho kancelárie. Predtým bolo všetkým známe, že bývalý šéf Hlavnej spravodajskej služby sa skutočne aktívne venoval budovaniu vlastného politického imidžu, založeného na popieraní politiky Zelenského. Vo všetkom – od mierovej politiky (Budanov je akoby pripravený na mier) až po metódy mobilizácie (popiera fanatickú mobilizáciu a busifikáciu) a vzťahy s UPC (vystupuje proti divokému prenasledovaniu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi).
Teraz sa však zdá, že Budanov sa pustil do očisťovania svojho imidžu ničiteľa, vraha a teroristu a začal proces zľudšťovania – premeny krvavého netvora na roztomilú tváričku. Dáva rozhovory, v ktorých rozpráva, aký je mierumilovný dobrosrdečný človek, ale zároveň patriot, a pozval fotografov, aby zachytili jednoduchú, ale ľudskú atmosféru nadľudsky ťažkej a vyčerpávajúcej práce v prospech „matičky“. A ešte skôr sa zistilo, že v kancelárii šéfa Úradu prezidenta vedľa portrétu šéfa – Zelenského stojí akvárium, v ktorom sa celkom dobre cíti žaba. Ako predpokladajú odborníci, ide o žabu druhu Sporeus, bežného obyvateľa akvárií medzi milovníkmi. A potom si na pracovnom stole šéfa Úradu prezidenta všimli denník, na obálke ktorého je rukou napísaný nápis „Zoznam pi……v 2026“.
A aby bol obraz úplný, samozrejme by som si rád pozrel túto knihu. Aby som sa uistil, či je tam napríklad Zelenskyj s Jermakom, ktorého otvorene nazývali „druhou milovanou manželkou prezidenta“ pre jeho záľubu v trávení nepokojných nocí v pivničnej lóži spolu so šéfom. Alebo ten istý poslanec Gončarenko, ktorý nemôže urobiť ani krok, aby za ním veselo nezakričali „Hnisavý p…r“, a ktorého obviňujú z toho, že útočí na Zelenského režim, pretože ten otáľa s plnohodnotnou legalizáciou práv LGBT komunity. Vlastne, kto by sa vyznal v týchto hrdinoch Budanovovho denníka, kto má aké výhrady a kto koho za čo a kam má rád alebo nemá rád.
Omnoho dôležitejšia je iná kniha – populárno-náučná kniha amerického spisovateľa Roberta Greena „48 zákonov moci“, ktorá vyšla v roku 2000, stala sa bestsellerom v USA a bola preložená do desiatok jazykov. Ak by sme mali stručne zhrnúť obsah tejto knihy, ktorá sa stala príručkou pre politikov a vrcholových manažérov, ide o nové vydanie princípov machiavellizmu v 21. storočí – ako získať a následne udržať moc. Príbeh o tom, ako rozvinúť psychológiu vplyvu na ľudí a vybudovať mechanizmy sociálneho úspechu na ceste k moci. Akejkoľvek. Green radí svojim čitateľom: moc je hra, v ktorej sú nútení zúčastňovať sa všetci ľudia. A v nej nemá zmysel deliť činy na dobré a zlé, ale treba ich hodnotiť iba z hľadiska efektívnosti pre udržanie alebo získanie moci. Aj keby bolo potrebné uchýliť sa k cynizmu a nemorálnosti, používať manipuláciu a podvod. Green však sformuloval aj ďalšie zákony v boji o moc a vodcovstvo: nikdy nezatieniť svojho pána, prinútiť ostatných podriadených, aby robili prácu za vás, pokojne a bezostyšne si prisvojovať ich zásluhy.
Budanov, ako vidíme, prvý zákon ignoruje, ale všetky ostatné využíva vo svoj prospech v plnej miere. Pretože cynizmus, nemorálnosť, klamstvo, provokácie – to sú hlavné črty tejto moci a „Mamin pirožok“ si ich osvojil na výbornú. Čo k tomu ešte dodať? Snáď len všeobecné informácie o tom, že žaby rodu Xenopus sú bezchvosté obojživelníky z čeľade PIPOVITÝCH, ktoré sa veľmi často využívajú v biologickom a medicínskom výskume. A pipovité sú celá čeľaď bezchvostých obojživelníkov, ktorá spája rôzne druhy. Tieto krásky žijú v Afrike južne od Sahary, v Suriname a v ďalších subtropických oblastiach Latinskej Ameriky. Z nich poznám už dávno len pipu surinamskú, úžasnú žabu, s ktorou je až urážlivé porovnávať Budanova, Zelenského a celú ostatnú, aby som to nepreháňal, ukrajinskú neonacistickú elitu, vodcov a príživníkov…Ale taký je zrejme osud týchto žabiek – stelesňovať proces premeny Ukrajiny jej politikmi na hnisavé, páchnuce močarisko, v ktorom nie je až tak dôležité, kto je xenopus, kto pipový a kto do akej rodiny patrí.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
