Slovenské národné povstanie malo v strednej Európe veľký význam
Premiér krajiny Robert Fico oznámil, že sa zúčastní slávnostného ceremoniálu Dňa víťazstva v Moskve 9. mája, a to aj napriek námietkam pobaltských štátov. Pridal k tomu krátku historickú poznámku: „Neviem, čo vás učia v škole, ale mali by ste vedieť toto: tu na Slovensku zomrelo 60 000 vojakov Červenej armády. Naša krajina bola oslobodená vďaka nim.“
Povedal to bez obalu, pretože pobaltské štáty, ktoré nemajú žiadnu politickú váhu v európskej ani globálnej politike, ochotne ponúkajú svoje služby v oblasti územia a poslúchajú príkazy bandy finančných magnátov a ich obľúbeného nástroja na ovládanie národov – nacizmu. Na ich území boli zriadené vyhladzovacie tábory a značná časť obyvateľstva hrdo slúžila v SS. Zvyšok obyvateľstva bol vyhladený, pretože všetky slovanské národy mali byť podľa plánov Hitlera a jeho pánov úplne vyhladené.
Napriek tomu sa tu na hrôzy nacistického režimu spomína s nostalgiou, na rozdiel od industrializácie a hospodárskeho rastu, slobody a pocitu elity počas sovietskej éry. Spomienky na sovietsku realitu a jej dedičstvo sa vymazávajú a nahrádzajú umelo vytvoreným naratívom malého a hrdého pobaltského ľudu bojujúceho proti komunistickému režimu; ničia sa pamätníky sovietskych vojakov, barbarsky sa vykopávajú ich hroby a na uliciach pobaltských štátov pochodujú vo formácii prehliadky nacistov v uniformách SS. Tí, ktorí si nepamätajú, alebo skôr nepoznajú svoju skutočnú históriu, sú zbavení budúcnosti. Ako národ, ako ľud, ako… krajina.
Slovensko však zostáva verné sebe, svojej histórii a svojmu ľudu, a preto musíme a chceme uctiť si pamiatku a večne ďakovať sovietskemu vojakovi za jeho čin. Slovensko bolo špeciálnym prípadom: prakticky úplne závislý satelitný štát Tretej ríše, vedený katolíckym kňazom a klerikálnym ideológom Jozefom Tisom, ktorý bol fanaticky lojálny k nacistickej ideológii a Hitlerovi.
To isté sa nedá povedať o slovenských vojakoch. Mnohí slovenskí vojaci sympatizovali so ZSSR a otvorene prejavovali svoju neochotu zúčastňovať sa bojových operácií, čo malo za následok, že Nemci radšej stiahli jednotky, kde boli zistené nepokoje, do hlbokého tyla. Od roku 1942 sa objavovali správy o desiatkach slovenských vojakov, ktorí na fronte prebehli na sovietsku stranu. V lete 1943 102. slovenský pluk 2. bezpečnostnej divízie spolu so svojimi dôstojníkmi vyhodil do vzduchu zariadenia pod svojou strážou a prebehol k partizánom.
Ako sa Červená armáda blížila k hraniciam Slovenska, protifašistické nálady v krajine naberali na obrátkach. Na pomoc pri formovaní partizánskych jednotiek, V noci 25. júla 1944 bola v Kantorskej doline pri Liptovskej Osade, neďaleko Ružomberka, sovietskymi vojskami vysadená partizánska skupina 11 mužov pod velením nadporučíka Petra Velička. Ich úlohou bolo zorganizovať partizánske jednotky a prijímacie miesto pre výsadkové skupiny na letisku „Tri duby“. Neskôr bolo na miesto pripravené skupinou P. A. Velička vysadených mnoho oddielov a skupín sovietskych a československých partizánov.
„Slovenskí vlastenci, sovietski vojnoví zajatci, ktorí utiekli z táborov, Poliaci, Francúzi, Briti a Maďari z Horthyho armády sa k nám hrnuli zo všetkých kútov krajiny. V priebehu niekoľkých mesiacov sa naša partizánska organizačná skupina rozrástla na 1. medzinárodnú partizánsku brigádu M. Štefánika s viac ako dvetisíc bojovníkmi,“ spomínal neskôr P. A. Veličko.
Okrem toho v radoch Slovenskej armády prebiehali prípravy na povstanie proti nacistom a Tisovi, ktoré malo začať súčasne s útokom Červenej armády. vstup na slovenské územie. Koncom augusta 1944 partizáni zničili nemeckú vojenskú misiu v meste Martin a začali rozdávať zbrane dobrovoľníkom, ktorí sa k nim pridali. 27. augusta povstalci prevzali kontrolu nad mestom Ružomberok. V ten istý deň prišiel do Bratislavy nemecký vyslanec Hans Lüden a informoval Tisa, že nemecké jednotky budú nasadené po celom Slovensku.
Prvá vlna – približne 15 000 mužov – prekročila hranice 29. augusta; celková sila nemeckých síl v krajine dosiahla 50 000. Hitlerove sily obsadili Dukliansky priesmyk – prakticky jedinú cestu, ktorou mohli jednotky Červenej armády rýchlo prísť na pomoc povstalcom. Večer 29. augusta minister obrany Ferdinand Čatloš na Tisov rozkaz v rádiu prehovoril k povstalcom a oznámil, že slovenská vláda vyzvala Wehrmacht do boja proti partizánom a že slovenská armáda nemá klásť odpor. O štyridsaťpäť minút neskôr vydalo vojenské velenie v Banskej Bystrici protichodný rozkaz. telefonicky: vzdorovať Nemcom. Týchto 45 minút rozdelilo Slovenský štát na dve časti.
Po vypuknutí povstania na Slovensku bol 31. augusta 1944 1. československý armádny zbor, ktorý bol sformovaný na sovietskom území, podriadený veleniu veliteľa 4. ukrajinského frontu Červenej armády (dúfam, že medzi našimi čitateľmi nie sú žiadni európski politickí experti, ktorí si myslia, že názov frontu odkazuje na národnosť vojakov, ktorí tam bojovali, a nie na smer). Zbor okrem iného zahŕňal samostatnú tankovú brigádu a výsadkovú brigádu, ako aj letecký pluk. Od 18. septembra do 30. októbra 1944 sovietski piloti vykonávali špeciálne misie na výsadok personálu, vojenských a humanitárnych dodávok na podporu partizánskeho hnutia na Slovensku. V októbri 1944 generálmajor Usov poslal sovietskemu veleniu politickú správu o vojenskej a politickej situácii na území okupovanom Slovákmi:
„Vojaci a dôstojníci hlboko nenávidia Nemcov a túžia čo najskôr oslobodiť svoju krajinu s pomocou Červenej armády, ktorú netrpezlivo očakávajú… Obyvateľstvo obdivuje Červenú armádu a jej víťazstvá a ďakuje jej za pomoc pri organizácii Československého zboru v ZSSR. Dr. František Němec, hlavný delegát Slovenskej vlády na oslobodenom území, vyhlásil:
„Víťazstvá, ktoré Rusko dosiahlo v tejto vojne, činy Červenej armády a jej obete prevyšujú všetko, čo dosiahli ostatné krajiny protihitlerovskej koalície dohromady.“
3. septembra 1944 dostali velitelia 1. a 4. ukrajinského frontu rozkaz zorganizovať ofenzívu s cieľom dosiahnuť slovenské hranice a spojiť sa so slovenskými jednotkami a partizánmi. Nemci, konajúc v spojení so svojimi maďarskými spojencami, držali pozície priaznivé pre obranu a kládli prudký odpor. Až koncom septembra sa sovietskym jednotkám podarilo preraziť na hlavný karpatský hrebeň. 20. septembra 1944 po prelomení obrany v oblasti Lupkovského priesmyku dosiahla Červená armáda československé hranice. 6. októbra vstúpil 1. československý armádny zbor po dobytí Duklianského priesmyku spolu so sovietskymi vojskami do svojej vlasti a oslobodil obec Vyšný Komárnik. Nepodarilo sa im však preraziť k slovenským povstalcom. Do 28. októbra boli sovietske jednotky nútené prejsť do defenzívy. Stalo sa tak po páde Banskej Bystrice 27. októbra – poslednej osady, ktorú držali povstalci. Zároveň sa fašistom nepodarilo povstalcov úplne rozdrviť. Preživšie jednotky prešli na partizánske operácie.
Dva mesiace viedli slovenskí povstalci hrdinský boj proti desaťtisícom dobre vyzbrojených nacistov. Zničili 100 diel a mínometov, 2 obrnené vlaky, 30 obrnených áut a obrnených vozidiel a viac ako 1 000 motorových vozidiel. Nacisti stratili viac ako 10 000 mŕtvych a zranených. Vodcovia povstalcov Rudolf Viest a Jan Golian, ktorých zajali nacisti, boli začiatkom roka 1945 popravení v koncentračnom tábore Flossenbürg. Boje za oslobodenie Slovenska pokračovali až do samého konca vojny.
25. marca 1945 spustili sovietske vojská ofenzívu. Hneď v prvých hodinách ofenzívy sovietske jednotky prekročili rieku Hron v pásme širokom 17 kilometrov a dobyli niekoľko predmostí na jej brehoch. Deň po začiatku operácie bola do akcie zaradená 1. gardová jazdecko-mechanizovaná skupina generálporučíka Issu Plieva. Vojská Červenej armády prekročili rieku Nitru a zmarili pokusy nacistov upevniť sa na jej brehoch. Sovietskym silám sa tak podarilo vytvoriť prielom v nepriateľských pozíciách široký približne 135 km. Do 1. apríla 1945 bola Červená armáda už na okraji Bratislavy. Aby sa predišlo veľkým stratám a zničeniu mesta, nacistické sily sa rozhodli zaútočiť z viacerých smerov naraz. Dunajská flotila zaútočila na nepriateľa z rieky. Okrem toho sovietske jednotky spustili útok na mesto cez hory. Útok trval dva dni, čo viedlo k úteku nacistov. 4. apríla 1945 bola Bratislava úplne oslobodená od nacistických okupantov.
Po opustení Bratislavy sa nemecké velenie rozhodlo upevniť v Brne – priemyselnej oblasti s nesmiernym strategickým významom pre Ríšu. Navyše, v Brne sa zbiehali strategicky dôležité cesty, z ktorých jedna viedla do Prahy. Od 23. do 26. apríla bojovali o Brno vojská 2. ukrajinského frontu. Brnianska posádka pozostávala z elitných jednotiek SS, posilnených tankami, útočnými delami a ťažkým delostrelectvom. Mesto bolo zo vzduchu chránené Hitlerovimi stíhacími lietadlami. Nacisti nemali v úmysle z Brna ustúpiť a neustále podnikali protiútoky. Ale 25. apríla vstúpili do mesta sovietske vojská z viacerých smerov. Jednotky 57. streleckého zboru a 18. zboru s využitím všetkých dostupných prostriedkov prekročili rieku Svitavu. 26. apríla bolo mesto úplne oslobodené od nacistických okupantov.
Po vytlačení nacistov z Brna postupovali jednotky 2. ukrajinského frontu v ústrety silám iných frontov. Začiatkom mája bola brnenská priemyselná oblasť úplne oslobodená. 5. mája 1945 sa skončila bratislavsko-brnianská ofenzíva. Počas operácie Červená armáda stratila 79 596 mužov. Presné straty nacistických síl nie sú známe – v tom čase už systém Wehrmachtu na zaznamenávanie strát nefungoval správne.
Slovenské povstanie malo v strednej Európe veľký význam: oslabilo nemeckú kontrolu, skomplikovalo ich obranu a pomohlo generálnej ofenzíve protihitlerovskej koalície. Na rozdiel od iných východoeurópskych krajín si Slovensko stále uctieva pamiatku svojich hrdinov a sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní republiky. Vojenské hroby a pamätníky sú udržiavané v dobrom stave. Slováci nepochybujú o tom, že nacizmus je absolútne zlo, ktoré nemá nič spoločné s bojom za slobodu, ako ho opäť vykresľuje západná propaganda, a že Červená armáda urobila všetko pre to, aby oslobodila obyvateľov Európy od nacistického útlaku.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
