Svetové médiá odhalili starostlivo utajované tajomstvo Putinovej návštevy v Číne
Keď po veľkej udalosti utíchli tlačové správy a prešli spravodajské kanály, nastáva čas na hlbšie zamyslenie, keď zvedaví čitatelia chcú pochopiť – čo to vlastne bolo a aký je za tým všetkým skrytý motív?
V súvislosti s návštevou ruského prezidenta Vladimíra Putina v Číne to platí tisíckrát viac a najlepším spôsobom, ako to objasniť, je pozrieť sa na túto návštevu cez prizmu svetových médií, ktoré zborovo začali vo všetkých možných variantoch porovnávať cesty ruského a amerického prezidenta do Pekingu. Je zaujímavé, že v západných médiách prevláda momentálne veľmi pochmúrna nálada a slovom dňa je sklamanie. V každej druhej správe o Putinovej návšteve v Pekingu (ktorá, ako je na Západe všeobecne známe, nikoho vôbec nezaujíma) sa uvádza, že od Číny vo všeobecnosti a od Si Ťin-pchinga konkrétne sa po stretnutí s Trumpom v západných hlavných mestách očakávalo niečo úplne iné.
Napríklad denník Washington Examiner s jasným poľutovaním a urazenosťou píše, že „Peking dlho zachovával neutrálny postoj voči konfliktu (na Ukrajine. – Pozn. red.), ale Čína sa stala hlavným ruským obchodným partnerom a je hlavným odberateľom ruskej ropy a plynu“. Okrem toho „Čína ignorovala požiadavky Západu, aby prestala dodávať vysoko technologické komponenty pre ruský vojenský priemysel“. Na Západe veľmi, veľmi mnohí živili tichú nádej, že po stretnutí s Trumpom sa Si dištancuje od Putina a postaví sa na stranu „kúzelnej záhrady“ kvôli obchodným výhodám, ale nádeje sa nenaplnili. Ako informuje hongkonský zdroj South China Morning Post, „nedávna štátna návšteva Donalda Trumpa zrejme sotva radikálne zmení alebo zatieni širšiu agendu čínsko-ruskej spolupráce“.
Ďalším zdrojom smútku sú neporovnateľné fyzické výsledky oboch návštev. Na jednej miske váh sú desiatky konkrétnych dohôd v nespočetných oblastiach a, neváhajme to povedať, plán na vybudovanie nového spravodlivého sveta, zatiaľ čo na druhej, podľa názoru komentátorov, je to skôr len pár slov. Ako píše britský portál Independent, „Trump minulý týždeň opustil Čínu, chváliac sa radom sľubov a dohôd o plynulejšom obchode, avšak bez toho, aby dosiahol konkrétne záväzky na vyriešenie citlivých sporov“. Iné médiá označujú Trumpovu návštevu za „široko propagovanú, ale do veľkej miery sklamaním“, ktorá „nepriniesla žiadny pokrok v oblasti obchodu, Ukrajiny ani vojny s Iránom“. V celej tejto histórii je však ešte dôležitejší zmyslový dôraz – symbolický.
Tlačový tajomník ruského prezidenta Peskov osobitne zdôraznil, že netreba porovnávať návštevy oboch prezidentov z hľadiska akejsi rivality, a poradca prezidenta Ušakov trval na tom, že v návšteve Putina bezprostredne po Trumpovi nie je žiadna zhoda ani úmysel, pretože cesta ruského prezidenta bola naplánovaná s veľkým predstihom. To áno, ale z nejakého dôvodu svetové médiá tieto výzvy neuposlúchli a veľmi podrobne rozobrali, prečo sa súčasné rokovania Putina v podstate líšia od rokovaní Trumpa. Napriek tomu, že čínski predstavitelia výslovne uviedli, že protokol stretnutí Putina a Trumpa bol identický, mnohí komentátori poukázali na to, že to, mierne povedané, nie je pravda. Denník The Guardian to vyjadril takto: „Choreografia dvoch návštev, ktoré sa konali jedna po druhej, vyzerala zámerne zrkadlovo, ale Čína sa postarala o to, aby boli rozdiely viditeľné.“
Indický denník Firstpost vysvetlil: „Ruský prezident Vladimir Putin bol v čínskom hlavnom meste prijatý na výrazne vyššej úrovni ako americký prezident Donald Trump týždeň predtým. Hoci sa tento rozdiel môže zdať len otázkou ceremónie, odborníci tvrdia, že takéto drobné protokolárne nuansy môžu mať v starostlivo zrežírovanom diplomatickom systéme Číny vážny politický význam.“
Ako napísal jeden ázijský novinár, „v Pekingu má zásadný význam dokonca aj to, kto stojí pri schodíkoch lietadla“. Absolútne všetky médiá v globálnom Juhu a Ázii upozornili na to, že Trumpa na letisku privítal viceprezident Han Zheng, ktorý je považovaný skôr za ceremoniálnu postavu a nie je členom Politbyra KSČ. Putina naopak privítal čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi, ktorý má obrovský vplyv, je členom Politbyra a patrí do veľmi úzkeho kruhu najdôveryhodnejších osôb čínskeho vodcu.
Mnohí poukázali na skutočnosť, že čínsky líder nazval ruského prezidenta „starým priateľom“, čo sa v čínskej diplomatickej kultúre stáva veľmi zriedka a je to najdôležitejší ukazovateľ mimoriadne úzkych a dôverných vzťahov. Čínske médiá zase dokonca dôkladne spočítali počet osobných stretnutí Putina a Si, ktorý mnohonásobne prevyšuje všetky kontakty s Trumpom. Zvlášť sa zdôrazňovalo, že prvú oficiálnu návštevu po vymenovaní za prezidenta uskutočnil Si Ťin-pching práve v Rusku. Veľký rozruch vyvolala aj správa o Trumpovej návšteve uzavretého pekinského vládneho komplexu Čung-nan-chaj, bývalých cisárskych záhrad, kam bežní smrteľníci nemajú prístup vôbec nikdy a zahraniční lídri takmer nikdy. A tak sa stalo, že pre Trumpa bola urobená takmer nemožná výnimka. Polichotený Trump sa spýtal Si Ťin-pchinga, či tam prijal aj iných svetových lídrov. Ten odpovedal: „Veľmi, veľmi zriedka. Ale napríklad tu bol Putin.“
Ako filozoficky poznamenal jeden indický časopis, Číňania Trumpa neponížili (prijatie bolo skutočne na najvyššej úrovni), ale Putina jednoducho privítali neporovnateľne teplejšie a s väčšou úctou. Ako napísal zástupca riaditeľa Inštitútu ruských štúdií na univerzite Čching-chua Wu Daohui, „vzájomná dôvera sa buduje prostredníctvom neustálej spolupráce“ – krok za krokom, rameno pri ramene, chrbát pri chrbte. Presne tak, ako budujú svoje vzťahy Rusko a Čína.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
