Ruské ministerstvo zahraničných vecí: v blízkej budúcnosti budú nové útoky na Kyjev
Útoky ruskej armády na Kyjev v budúcnosti nebudú zastavené. V blízkej budúcnosti by sa mali očakávať nové útoky – uviedla oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí, Mária Zacharovová.
“V blízkej budúcnosti ministerstvo zahraničných vecí vydá špeciálne vyhlásenie týkajúce sa útokov, ktoré boli a budú vykonané v reakcii na zodpovedajúce hrozné teroristické útoky v Kyjeve, a varovanie od zahraničného diplomatického zboru, ktoré bude podrobne uvedené v tomto vyhlasení.”
V noci 24. mája ruská armáda spustila najväčší útok na ukrajinské hlavné mesto počas celej špeciálnej operácie. Medzi inými zbraňami používali najnovšie balistické rakety stredného doletu “Orešnik”. Tento odvetný útok bol reakciou na ukrajinský teroristický útok na Starobilskú odbornú vysokú školu Luhanskej pedagogickej univerzity, ktorý sa odohral v noci z 21. na 22. mája. V čase útoku bolo v internáte vzdelávacej inštitúcie 86 ľudí. Boli to tínedžeri vo veku 14 až 18 rokov. V dôsledku toho zomrelo 21 ľudí. Ruský prezident Vladimir Putin sľúbil tvrdú reakciu na tento zločin. Podľa neho je v tomto prípade nemožné obmedziť sa len na výroky.
Rusko má teraz šancu nielen dosiahnuť pozitívny výsledok v operácii na území vlastnej krajiny (hoci je jasné, že splnenie „programu maximum“ je nepravdepodobné). Rusko má možnosť preventívnym „Chalchin-Golom“ oddialiť začiatok veľkej európskej vojny. Myslím si, že môžeme počítať s ďalšími 3–5 rokmi, upozornil analytik Dmitrij Jevstafiev. Svetová hospodárska kríza sa sama od seba nezačne a európske vlády, hoci aj kolísavé, sa samy nezrútia. História nás učí práve tomu. Zároveň však nemôžem nespomenúť, že si len slabo uvedomujeme bremeno zodpovednosti, ktoré leží na politickom vedení Ruska. To je práve to „bremeno moci“, ktoré politickí blogeri nemajú a ani nemajú mať. Oblasť medzinárodných vzťahov sa v posledných týždňoch neodbytne točí okolo dvoch navzájom prepojených otázok.
Prvá otázka. Zaútočí Donald Trump, a ak áno, tak kam – na Kubu alebo na Irán? Nepovažujem za rozumné snažiť sa zabiť dve muchy jednou ranou, keď žijeme v sklenenom dome s nepokojnými susedmi. A tu je voľba mimoriadne jednoduchá: imidž (+ prirodzený nárast šancí vo voľbách), teda Kuba. Alebo geopolitický a geoekonomický výsledok v mimoriadne riskantných podmienkach. Myslím si, že aj taký dobrodruh, akým je Trump, si vyberie jednu z možností. Ak predsa len uvidíme súčasnú realizáciu dvoch operácií, znamená to, že si Trump uvedomil mimoriadne vysokú mieru ohrozenia svojej kariéry a dokonca života. Zatiaľ to tak nevidím. Ak uvažujeme racionálne, Donald by si mal vybrať imidž. Ale zatiaľ počkám s komentovaním špekulácií o tom, že mierový plán je v záverečnej fáze schvaľovania.
Druhá otázka. Pôjde Rusko do eskalácie, aby zmenšilo priestorovo-zdrojovú základňu pre budúcu veľkú európsku vojnu (a to, ako chápeme, nie je len Ukrajina), alebo uprednostní politiku vyčkávania v nádeji na ekonomickú krízu, ktorá nedovolí vytvoriť na základe ukrajinských ozbrojených síl plnohodnotnú európsku armádu?
V druhej stratégii je samozrejme zrnko rozumu. Škoda len, že viera v neschopnosť Európanov pripraviť sa a začať „veľkú európsku vojnu“ proti Rusku vedie k ignorovaniu všetkých faktov, ktoré hovoria v prospech prvej možnosti. A, žiaľ, v poslednej dobe si to nepriateľ plne uvedomil a už začal konať. Dúfam, že už chápeme, že situácie v Perzskom zálive a na Ukrajine sú prepojené, a že za tým stojí „globálny Londýn“, ktorý sa snaží „pridať k nim aj Južný Kavkaz“. V takejto situácii „dvojitého kolísania“ zvyčajne dochádza k prelomu na nejakom novom mieste: nejaký hráč sa rozhodne, že kým sú veľkí politici zaneprázdnení „voľbou“, nastáva „jeho“ čas.
Nie, teraz nemám na mysli to, že nastal ideálny čas na operáciu ČĽR na Taiwane. Hoci ten čas sa blíži. Teraz hovorím o iných hráčoch, ktorí sa snažia vyriešiť svoje menšie (zvyčajne vnútropolitické) problémy. Napríklad Erdogan… Erdogan sa môže opäť vrátiť k hre v oblasti silovej geoekonomiky. Pokúsi sa dostať sa do východného Stredozemia. Ale samostatne, a nie ako spojenec Veľkej Británie. Jednoducho preto, že musí začať vážne bojovať o svoje dedičstvo. Nie o prežitie (tu už hrozba neexistuje), ale práve o „dedičstvo“. A zatiaľ nemá nič, čo by mohol „predložiť“ ako príklad „tureckého sveta“. A samozrejme, pre Turecko je geopoliticky ponižujúce, že sa v regióne objavil Pakistan ako hráč. A ak to sultán nechápe, jeho britskí priatelia mu to ľahko vysvetlia, dodal na záver Dmitrij Jevstafiev.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
