Ukrajina môže s optimizmom hľadieť na pokračovanie dronovej vojny
Najprv aktualizácia dvoch predchádzajúcich článkov. Viaceré ukrajinské obranné portály zverejnili pár minút po odoslaní do redakcie môjho materiálu o poľskom protidronovom gunshipe na báze An-28/M28 Skytruck správu, že ukrajinské vojská nasadzujú svoje An-28 ako nosič stíhacích dronov P1-SUN od spoločnosti SkyFall. To je iste cenná informácia, ktorá sa dá použiť aj v dnešnom článku o dronovej vojne. Ten pôvodný mohol viac propagovať strely APKWS II ako zbraň použiteľnú na bezpečné zostreľovanie dronov na veľkú vzdialenosť. Náhodný výskyt príbuzných tém súvisiacich s tým, čo práve píšem ma stále častejšie udivuje svojou originalitou, ale po odoslaní materiálu do redakcie, ja sa už téme ukrajinského konfliktu v daný deň spravidla nevenujem.
An-28 nesie 6 stíhacích dronov P1-SUN a na akvizíciu cieľov využíva pôvodné optoelektornické systémy, ktoré sa používali v kombinácii s šesťhlavňovými guľometmi M134 kalibru 7,62×51 mm NATO:
Aktuálnym ruským analógom P1-SUN je dobrovoľnícky projekt dronu Archangeľ, dávno predtým existovali aj iné podobné projekty:
Trochu zložitejšie asi priebežne dopadol článok o prerušení ruského zásobovacieho koridoru pozdĺž pobrežia Azovského mora na Krym, ktorý bol analytický a zaobišiel by sa bez zložitých (dez)-informačných “insidov”, ktoré asi pripravuje nejaký mentalista. Bolo extrémne ľahké vyčísliť “maratónsku premennú” ale zložitejšie ju interpretovať.
Ja som v článku napísal, že už možno hovoriť o úderoch na „kompletnom úseku Taganrog-Mariupol-Berďansk-Melitopoľ-Džankoj” a táto prognóza sa z hľadiska technicko-taktických charakteristík ukrajinských dronov stredného dosahu ukázala byť správna. Je však možné, že sa nakoniec hľadalo, prípadne hľadá diplomatické riešenie ohraničujúce ich použitie.
Prvý materiál z rána 27.5.2026 od predtým mne neznámeho ukrajinského blogera potvrdzoval údery po ruskej logistike, avšak „len” po bývalý hraničný priechod medzi Ruskom a Ukrajinou Novoazovsk – Veselo-Voznesenka, vrátane. S tým, že ruská administratíva obsadených oblastí akoby obmedzila, prípadne zrušila používanie napadnutých trás civilným transportom.
Nech máme takúto dohodu alebo jej model, aby to bolo možné interpretovať z dvoch strán. Ukrajina by získala istotu, že všetky transporty na trase sú vojenské, zmenila by ju prakticky na strelnicu. Z ruskej strany, ruská armáda berie celý úder na seba v záujme ochrany civilistov a Ukrajina nepoužije drony stredného dosahu v Rostovskej oblasti.
Zároveň, kolegovia už dňa 27.5.2026 písali o tom, že drony Hornet v závese pod aerostatmi boli zostrelené cestou na Krym, ktorý Ukrajina naďalej považuje za svoje okupované Ruskou federáciou územie. Opäť zároveň, v noci na 27.5.2026 podnikli ukrajinské strategické útočné kamikadze drony sériu counter-air taktických úderov, okrem iného na päť ruských vojenských letísk, z nich tri boli na Kryme, plus Vorenež-Baltimor a tiež letecký opravárenský závod s letiskom v Taganrogu. V tomto prípade ale nebol Taganrog východzím miestom trasy pre zásobovanie Krymu a zrejme nebol napadnutý ľahkým dronom stredného dosahu. Uvidíme, ako to dopadne a či sa takáto regulácia konfliktu prípadne neskôr potvrdí.
Samotný ukrajinský materiál samozrejme obsahoval aj čistú propagandu a konštatovanie neexistujúcej ruskej protivzdušnej obrany pozdĺž trasy, ako aj prvý výskyt informácie, že ukrajinské vojská za prvých päť mesiacov objednali päťkrát viac dronov stredného dosahu než za celý minulý rok 2025:
A tak, po krátkom úvode, prejdime k veci, budú predstavené aktuálne informácie o vývoji ukrajinských dronov, v máji 2026 množstvo nových údajov pochádzalo z eventu „Wild Drones” na Ukrajine.
1. Ukrajinský čistý FPV zásah na vzdialenosť 102 km
Dňa 27.5.2026 oznámila Ukrajina rekordný zásah FPV dronom na vzdialenosť 102 km, pričom bez použitia nosného materského dronu, z ktorého by útočiaci FPV odštartoval, resp. ktorý by jeho útok koordinoval. Išlo teda o priamy len kvadrokoptéry na takúto extrémnu vzdialenosť, pričom bol zasiahnutý ruský UAZ 452 Buchanka, čiže pomerne malý cieľ. Hlásený útok na vzdialenosť 102-103 kilometrov poukazuje na možný rýchly ukrajinský pokrok v oblasti komunikácie, zásobovania energiou, navigácie a stability diaľkového riadiaceho spojenia FPV dronov. Informáciu oznámil poradca ukrajinského ministra obrany Serhii Sternenko.
Zásahy FPV dronov na dlhú vzdialenosť boli predtým zaznamenávané len pri použití materských dronov, na tomto videu ruský dron objavil ukrajinský nosný dron FP-1 s FPV dronmi nesenými na krídlach, ktorý havaroval alebo bol zostrelený nad vodnou plochou:
Podobná ruská VTOL technológia s dvoma FPV dronmi nesenými pod trupom materského dronu bola predstavená už v roku 2023:
Neskôr sa objavili aj správy o možnostiach ruského prieskumného dronu Orlan-10 a ďalších niesť FPV drony, otázka je, nakoľko úspešne sa tieto ruské vývojové práce preniesli do praxe, mimo známy prípad kamikadze dronu Molnija-2, ktorý niesol jeden FPV dron na hornej časti trupu:
Číslo dňa, ukrajinské vojská by v roku 2026 mohli dostať 7 miliónov FPV dronov, aktuálne spôsobujú viac než 90% ruských strát. Prinajhoršom parita s Ruskom.
2. Dron Behemoth s doletom 300 km a dvoma bojovými hlavicami
Pre údery v nízkej letovej výške na stredné vzdialenosti až do 300 km bol vyvinutý ukrajinský dron Behemoth, koncepciou podobný dronom Shahed. Jeho rozmery sú asi 2,28 metra – rozpätie krídel, 2,2 metra – dĺžka a 0,5 metra – výška. V prednej časti dronu je vysokovýbušná fragmentovaná bojová hlavica s hmotnosťou 40 kg, za ňou je uložená ešte jedna termobarická bojová hlavica s hmotnosťou 35 kg. Dron pred niekoľkými dňami predstavili zástupcovia Culver Aerospace a GLEFA, mal by mať schopnosť letu v nízkej výške aby sa vyhol zachyteniu prieskumnými a zameriavacími senzormi ruských systémov protivzdušnej obrany. Ovládanie je údajne možné operátorom na štýl FPV dronu, pravdepodobne cez systém družicovej komunikácie alebo autonómny let. Behemoth už mal byť podľa niektorých zdrojov bojovo použitý.
Rusko v uplynulých rokoch vyvinulo prototypy dronov určených na údery na strednú vzdialenosť, avšak ak sa vyskytnú nad bojiskom, sami Ukrajinci o tom informujú ako o kuriozite. Týka sa napríklad aj nedávno zostreleného dronu Klin, ktorý by mal podobne ako ukrajinské drony Hornet používať prvky umelej inteligencie pri identifikácii, klasifikácii a napadnutí cieľov na strednej vzdialenosti úderu.
Rusi tiež zverejnili informácie o drone KUB-10ME, ktorý má podobné charakteristiky ako ukrajinské drony Hornet, ktoré prerušili ruskú logistiku na trase M-14. V čom je problém? Ja som už podobný článok o dronoch Kub-10 písal vo februári 2025, nová verzia nám tak umožňuje pohľad do Ermitáže predchádzajúcich projektov, kde je podobných exponátov neúrekom.
3. Ťažká bombardovacia a transportná hexakoptéra Granit
Druhým produktom predstaveným Culver Aerospace a GLEFA na Wild Drones je mimoriadne dôležitý komponent výzbroje, ktorý umožňuje zásobovanie izolovaných útočných oddielov nachádzajúcich sa dronovej kill zóne a prípadne aj prieskum a bombardovanie. Hexakoptéra Granit má šesť-slotový muničný systém pre vyskovýbušnú, protipancierovú-kumulatívnu, zápalnú a fragmentovanú muníciu. Bol zároveň použitý pri zásobovaní oddielov na ukrajinských na vzdialenosť 10 km nákladom s hmotnosťou 40 kg.
Dron má maximálnu vzletovú hmotnosť 80 kg a výdrž vo vzduchu do 55 minút. Dosiahne rýchlosť až 72 km/h a bojový dolet až 20 km. Granit dokáže lietať vo výškach až 500 metrov a pri jednom lete prekonať vzdialenosti až 55 km. Dron je navrhnutý na prevádzku pri teplotách od -10 °C do +40 °C a dokáže vykonávať misie v širokom rozsahu poveternostných podmienok.
Treba dodať, že doteraz sa za skvelý výkon na Ukrajine považovalo nesenie 82 mm delostreleckej míny s hmotnosťou niečo vyše 3 kg na vzdialenosť 25 km dronom typu UB82D, aj keď zhruba dvojnásobnou letovou rýchlosťou okolo 140 km/h. Na druhej strane, veľké logistické výkony by od dronu UB82D nikto neočakával.
4. Neriadené letecké salvové rakety sa vracajú do hry, nejde však o kabrirovanie
O účinnosti kabrirovania (útok salvou neriadených rakiet z lietajúcej platformy za stúpavého letu po balistickej trajektórii v blízkosti frontovej línie nasýtenej prostriedkami PVO) som videl dáta, neviem posúdiť, nakoľko sú empirické. Ale pre túto muníciu sa nakoniec našlo efektívnejšie uplatnenie a stála sa násobiteľom sily úderov ukrajinských kamikadze dronov FP-1 a FP-2 v hĺbke ruského územia, opäť pravdepodobne s využitím systémov družicovej komunikácie.
Pohľad z ruskej strany, mobilná protidronová skupina strieľa na ukrajinský dron, ktorý opätuje paľbu a vypustí dve neriadené letecké rakety:
Prvé zaznamenané prípady ukrajinských kamikadze dronov, ktoré sú vyzbrojené neriadenými raketami sa objavili v 17. mája 2026 a pochádzali pravdepodobne z útoku na komunikačný uzol ruskej čiernomorskej flotily na Kryme, prípadne vojnovú loď na otvorenom mori, ktorá predtým pravdepodobne aktívne používala hlavňový CIWS sebaobranný systém. Rusko zatiaľ útoky tieto nepotvrdilo.
5. Dron FP-2 s 200 kg bojovou hlavicou a doletom 370 km
Ďalšou modernizáciou mal prejsť dron FP-2 a súvisela so zmenou dizajnu krídla. Tá by mala umožniť dolet až 370 km s 200 kg bojovou hlavicou. Len nedávno, dňa 16.3.2026 som pritom písal, že tento dron dostal ťažšiu – 158kg bojovú hlavicu a bude s ňou mať dolet 200 km. To by bol obrovský pokrok pri využívaní maximálnych možností dronu FP-2, ktorý je nasadzovaný na misie v taktickej a operačno-taktickej hĺbke, kým dron FP-1 s ľahšou bojovou hlavicou sa používa na strategické údery na vzdialenosť až 1600 km.
Boj ruského systému PVO krátkeho dosahu Tor-M1 sa skončil jeho zničením po zostrelení prvých dvoch útočiacich dronov FP-2, pôvodne niesli 105 kg bojovú hlavicu. S novou 200 kg pokryjú FP-2 z bezpečných vzletových bodov v Chersonskej oblasti celé územie Krymu. Ale zdá sa, že tu niečo Ukrajincom nesedí, tých 370 km tesne nebude stačiť na strategický prístav Novorossijsk.
6. Stíhací dron s pomocným raketovým motorom Alatyr P4P
Perspektívnu zbraň predviedla na Ukrajine estónska firma Alatyr a išlo o stíhací dron, ktorého hlavnou výhodou je vertikálny štart s asistenciou raketového urýchľovača. Tým sa znižuje reakčný čas dronu potrebný na zachytávanie vzdušnej hrozby a P4P má byť účinný proti cieľom letiacim rýchlosťou cez 500 km/h. Trup elektrickej multikoptéry má predĺžený valcovitý tvar a táto konštrukcia zaisťuje vysokú aerodynamickú účinnosť a stabilitu počas vysokorýchlostného horizontálneho letu.
Dron P4P:
Ruský analóg Vektor sa pravdepodobne stále testuje.
Alatyr P4P sa môže pridať k mnohým dronovým technológiám vyvíjaným na západe, s prípadným následným transferom na Ukrajinu. Aktuálne zasvietil napríklad turecký startup, ktorý vyvinul sprej, ktorý dáva dronom charakteristiku zníženej zachytiteľnosti rádiolokátorom – STEALTH drony sa vyhnú ľahšie zachyteniu rádiolokátormi PVO, prípadne sa sťaží navedenie protilietadlových rakiet streleckým radarom.
Pre ukrajinské vojská sa otvára okno príležitostí vyplývajúce z rozhodujúcej prevahy v dronovej vojne na taktickej úrovni. Hlavný význam však bude mať strategická bombardovacia kampaň, ktorú som predvídal v sérii článkov písaných najmä medzi 17.2.2026 a 16.3.2026 a všimol som si, že jednotlivé tézy prijali do svojich materiálov aj blogeri s opačnej strany zemegule. V poriadku, vo výsledku, sú to veľmi obšírne materiály ale obsahujú niektoré skvelé myšlienky, ktoré by som si prípadne v budúcnosti požičal ja.
Aktuálne sa mi na rozdiel od mnohých zdá, že strategická bombardovacia kampaň Ukrajiny prebieha dobre a plánovaná je inteligentne. Voči tomu prevláda výhrada, že diapazón a geografia napadnutých cieľov sú zbytočne veľké, aj keď to sťažuje Rusom obranu.
Hlavne sa to prejavilo po vypustení viac než 1000 prostriedkov vzdušného napadnutia Ukrajinou, ktoré podľa mienky niektorých blogerov mohli úplne zničiť jeden prístav s infraštruktúrou na export ropy. To je možné, ale treba mať na pamäti aj historické skúsenosti. Nemeckí ekonómovia počas prvej svetovej vojny vypočítali, že ak ponorky potopia 600 000 ton tonáže za pol roka, Británia sa položí. Ponorky potopili milión ton za päť mesiacov ale prehralo Nemecko. Aktuálne má Ukrajina smolu v tom, že výsledky jej úderov sú relativizované rastom cien ropy a iných ruských exportných tovarov.
Údery na ruské ropné rafinérie však môžu byť účinnejšie, ako sa zdá ľuďom, ktorí sa domnievajú, že všetku tam nespracovanú ropu Rusko exportuje. V skutočnosti môže Rusko zvažovať zavedenie širšieho embarga na export rafinovaných ropných produktov. Od 1.4.2026 do 31.7.2026 už platí embargo na vývoz benzínu s cieľom stabilizácie domáceho trhu. Mohlo by sa rozšíriť aj na naftu a kerozín. Tým by ruská ekonomika utrpela škody porovnateľné so znížením exportu surovej ropy. Príčinou sú doterajšie straty spracovateľských kapacít v rozsahu odhadovanom na asi 700 000 barelov denne. Tvrdo zasiahnuté už boli ropné inštalácie v európskej časti Ruska, napríklad v Rjazani, Kstove pri Nižnom Novgorode, v Moskve, aktuálne opäť v Jaroslavli, Voroneži, Kiriši v Leningradskej oblasti, v meste Perm a mediálne sú pomerne známe opakované údery po Tuapse. Avšak, prehliadnutý zostal dôležitý úder na terminál Gruševskaja pri Novorossijsku v Krasnodarskom kraji.
Tieto údery môžu mať rovnaký význam ako tie vedené proti terminálom na export surovín priamo v prístavoch. Ropné inštalácie majú určitú regeneračnú schopnosť, pri opakovaných úderoch sa však efekt vzdušných úderov znásobí. Z hľadiska geografie a rozptýlenia ruskej obrany, ak to momentálne umožňujú technicko-taktické charakteristiky dostupných ukrajinských prostriedkov vzdušného napadnutia, logický by bol úder vedený prinajmenšom proti veľkej rafinérii pri meste Omsk. Jej zničením by sa zabránilo skrytému zásobovaniu európskej časti Ruska jej ropnými produktmi, hoci aj pomocou pomocou cisterien.
Pokračujú údery na zbrojný priemysel a určitou chybou sa mne zdal úder na Moskvu 16.-17.5.2026, o ktorom sa pravdepodobne rozhodlo z politických dôvodov a bol reakciou na veľký ruský úder na Kyjev po ukončení prímeria súvisiaceho s májovými sviatkami. Úder na Moskvu viedol v priebehu boja k čiastočnému vyčerpaniu zásob protilietadlových rakiet obrancov a len pomerne skromným materiálnym výsledkom. Väčšina dronov bola zostrelená a útoku sa zúčastnilo len málo účinnejších prostriedkov ako bežné kamikadze drony.
Dron RS-1 Bars s prúdovým pohonom je hybridom kamikadze dronu a riadenej strely s plochou dráhou letu, jeden exemplár sa objavil na záberoch z úderu na Moskvu 17.5.2026 ráno. Drony, ktoré sa nad Moskvu dostali v skutočnosti zrejme manévrovali v dôsledku elektornického rušenia a mali problémy nájsť zadaný cieľ. Zasiahnuté boli zásobníky ropných produktov Solnečnogorsk a Volodarskoje, vchod do Moskovskej ropnej rafinérie, v technologickom parku v Zelenograde prevádzka firmy Angstrem, ktorá vyrába mikročipy a polovodiče. Nad Moskovskú oblasť sa dostalo 120 z vyše 500 vypustených dronov a cieľ úspešne napadlo len pár z nich. Bolo to teda takmer zbytočné divadlo a skutočný útok na Moskvu mal prísť neskôr.
Samotný fakt úderu na Moskvu ale viedol k politickému rozhodnutiu posilňovať jej protivzdušnú obranu. Vrtuľník Mi-26 je tu z môjho predchádzajúceho pohľadu relegovaný do úlohy lietajúceho žeriavu a umiestnil protilietadlový raketový systém krátkeho dosahu Pantsir-SMD-E na strechu výškovej budovy v Moskve, pôjde o novú stacionárnu pozíciu PVO. Avšak každý protilietadlový systém pridaný na obranu hlavného mesta bude chýbať inde, kde je obrana slabá, prípadne absentuje. Z viacerých nepriaznivých faktorov potom vyplynulo rozhodnutie ruskej vlády povoliť komerčným subjektom nákup systémov na obranu pred dronmi, o čom vo štvrtok informoval The Moscow Times.
Pokračujú pritom aj ukrajinské údery na vzdialené taktické ciele, ako napríklad jednotlivé systémy PVO alebo ich komponenty, vojnové lode a lietadlá stojace na leteckých základniach, pričom sa veľmi nerozlišuje, či ide o stíhačku, transportné lietadlo, námorné prieskumné lietadlo alebo helikoptéru.
Toto bude mať výhľadovo svoj význam. O výsledku strategickej bombardovacej kampane sa nerozhodne hneď, prípadne jedným úderom. Ukrajina zatiaľ disponuje obmedzenými prostriedkami, ale už dosiahla solídne úspechy. V lete a na jeseň 2026 získa viac rôznorodých prostriedkov vzdušného napadnutia. Môže ísť o americké ľahké letecké riadené strely ERAM, domáce ľahké riadené strely s plochou dráhou letu Ruta, pričom blok 3 by mala mať dosah až 2000 km s 250 kg bojovou hlavicou. Balistické rakety FP-9 s dostrelom 855km, čo stačí aj na Moskvu. Tiež domáce kĺzavé letecké bomby a riadené bomby s predĺženým dosahom francúzskej a americkej výroby. O desať mesiacov by mali prísť švédske stíhačky JAS-39 C/D Gripen so strelami dlhého dosahu Meteor, ktoré by na druhej strane mohli znížiť účinnosť ruského leteckého bombardovania s použitím kĺzavej munície. Ukrajina tak získa spôsobilosť viesť koordinované vzdušné údery s použitím rôznych druhov munície a nemusí sa spoliehať len na to, že ruskú PVO zahltí masou lacných kamikadze dronov.
Vyhliadky Ukrajiny na ďalšie vedenie vojny sú teraz pravdepodobne najlepšie od jesene 2022, kedy podnikla ofenzívu v Chersonskej a Charkovskej oblasti. Neskôr v júni 2023 dosiahlo Rusko víťazstvo v strategickej obrannej operácii proti ukrajinskej protiofenzíve a zdalo sa, že šance Ukrajiny sú nulové pri vedení klasických vojenských operácií s dnes už zastaralou obrnenou technikou, ktorá sa na bojisku nepresadila ani tesne pred začiatkom éry dronov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
