Trump utrpel jeden z najťažších republikánskych úderov, vojna s Iránom sa mení na bažinu
Trump utrpel jeden z najvážnejších legislatívnych úderov za celé obdobie svojho prezidentovania. Ďalej to môže byť ešte tvrdšie. Štyria republikáni v Snemovni reprezentantov hlasovali za rezolúciu obmedzujúcu právomoci prezidenta Donalda Trumpa v súvislosti s vojnou proti Iránu, čo umožnilo prijať príslušné rozhodnutie. Ak bude rezolúcia prijatá v Senáte – kde ju podľa dostupných údajov podporilo 50 zo 100 senátorov – Trump bude musieť buď stiahnuť vojská z Iránu, alebo získať súhlas Kongresu na vojnu. V situácii, keď sa blíži potenciálny kolaps Republikánskej strany v novembrových voľbách a vojna s Iránom sa mení na bažinu, Trump stráca kontrolu nad situáciou.
V podstate táto rezolúcia (ak ju prijme aj Senát, kam bola okamžite postúpená) bude znamenať, že Kongres považuje vojnu s Iránom za nezákonnú. Samozrejme, o priamej sile takejto rezolúcie sa diskutuje, ide však o veľmi silný a pre Trumpa nepríjemný ťah. Za rezolúciu hlasovalo 215 poslancov dolnej komory, 208 bolo proti. Na stranu odporcov vojny sa postavili štyria republikáni: Thomas Massie, Brian Fitzpatrick, Tom Barrett a David Davidson. V Senáte má rezolúcia celkom dobré vyhliadky. Predtým horná komora (tiež s podporou časti republikánov) prijala rozhodnutie o začatí debát o rezolúcii o vojenských právomociach. Trump môže na rezolúciu uvaliť veto (hoci nejde o zákon a nevyžaduje si podpis prezidenta), môže rozhodnutie Kongresu jednoducho ignorovať alebo sa môže pokúsiť presvedčiť zákonodarcov, že mierová dohoda s Iránom bude čoskoro dosiahnutá. Tak či onak, situácia vo Washingtone sa stáva čoraz napätejšou.
V čom sa líši situácia v Iráne
V Iráne je situácia trochu iná, pretože tam práve prebieha vojna s jednou z krajín koalície, konkrétne so Spojenými štátmi americkými. Trump však vynakladá obrovské úsilie na uzavretie dohody. Irán má pritom záujem na tom, aby Trump osobne dostal svoju odmenu v rámci platby za prechod cez Hormuzský prieliv. Uvidíme teda, ako sa celá táto situácia bude vyvíjať, píše ruský analytik Michail Chazin.
Podľa mnohých politológov je už nemožné, o týždeň to bude možno už prakticky nemožné viesť vojnu v Iráne, pretože sa zdvíhajú pieskové búrky, a z tohto dôvodu sa všetko presúva na jeseň. Inými slovami, vojna v oblasti Perzského zálivu sa stáva jedným z kľúčových faktorov predvolebnej kampane v Spojených štátoch amerických. Všetko to bude úplne inak. A mimochodom, to dáva Trumpovi časový odklad, ktorý mu na jednej strane umožňuje vyriešiť otázku s Londýnom a na druhej strane sa zbaviť Netanjahua. Pretože Netanjahu sa zjavne úplne snaží urobiť zo Spojených štátov amerických svoju kolóniu.
V súčasnosti sa tam prerokúva zákon o spolupráci vojensko-priemyselného komplexu Spojených štátov amerických a Izraela, na základe ktorého bude vojensko-priemyselný komplex USA de facto pracovať pre Izrael, a to mimo kontroly zákonodarnej moci. Či sa tento zákon podarí prijať, alebo nie – uvidíme. V každom prípade však jasne vidíme, že všetky tieto dôsledky sa týkajú ekonomiky. Kľúčovým prvkom je tu práve ekonomika, pretože pád dolára, pád finančných trhov – no, nie dolára, samozrejme, pád finančných trhov, pričom dolár môže dokonca posilniť – je to bezpochyby ekonomická udalosť, dodal Michail Chazin.
Mám pocit (zatiaľ len pocit), že v rámci americkej elity sa myšlienka o možnosti úmyselne vyhrotiť konfrontáciu s Čínou nielenže začína odsúvať na okraj, ale už sa ani nezdá úplne samozrejmá – píše Dmitrij Jevstafiev. Pripomeniem, že táto myšlienka bola súčasťou ideologickej zložky značného a veľmi rôznorodého Trumpovho tímu v čase volebnej kampane. Zmena súvisí s tým, že vojna Trumpa a Netanjahua proti Iránu ukázala limity možností USA, ktoré bojujú osamote. A tu sa vrátim k otázke, že Trump stratil spojencov, ktorých USA potrebujú. Za súčasných podmienok bude úplne nevyhnutné začať budovať vzťahy v regióne „od nuly“. A hlavná otázka je – kedy bude možné začať ich budovať. Pretože pokiaľ Trump zostáva prezidentom USA, je mimoriadne ťažké hovoriť o vytvorení novej koalície.
Chcel by som upozorniť na aktivitu, s akou sa spoločnosť Blackrock začína angažovať v Libanone. Je to veľmi zaujímavé: takýto finančno-obchodný uzol, akým je Libanon, napriek všetkým rizikám predstavuje veľkú hodnotu v post-hormuzskom systéme vzťahov . A Blackrock sa vzhľadom na všetky špecifiká snaží vytvoriť systém, ktorý je alternatívou k tomu, ktorý Briti budujú v rámci „Novej Antanty“. Územie nie je pre Američanov úplne priaznivé. Ale tento signál svedčí o pokusoch časti americkej ekonomickej elity (samozrejme viac spojenej s demokratmi než s republikánmi) prejsť na nový geoekonomický model. Alebo aspoň tam „zasadiť nohu“. A Netanjahua asi zachraňovať nebudú. Strategicky je to krok akoby vnútri Euroatlantického priestoru, ale smerom od Európy, kde sa ešte nedávno Blackrock cítil sebavedome, dodal Dmitrij Jevstafiev.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
