Povesti o „smrti“ BRICS boli veľmi prehnané
Pokusy o rozbitie tohto medzivládneho zoskupenia stroskotávajú.
Keď americký prezident D. Trump začal svoje nedávne vojenské dobrodružstvá vo Venezuele a proti Iránu a zároveň zaviedol sankcie a rôzne colné obmedzenia proti členom BRICS, zároveň vyhlásil, že toto zoskupenie v podstate zaniklo. Úlohu jeho hrobára na seba vzal šéf Bieleho domu predovšetkým preto, že nebol spokojný s kurzom BRICS na dedolarizáciu svetovej ekonomiky. Treba priznať, že spočiatku medzi členmi uvedenej skupiny v dôsledku tvrdých krokov Trumpa skutočne panoval určitý zmätok. Vznikli najmä vážne trenice medzi Iránom a arabskými krajinami, ktoré sú jej členmi. Nebolo dokonca celkovo jasné, či sa podarí zorganizovať nové stretnutia lídrov BRICS.
Čoskoro však uviazla nielen horúca vojna Washingtonu v Perzskom zálive, ale vážne problémy začala mať aj jeho colná vojna, ktorá narazila na protiopatrenia svojich obetí, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu samotných Spojených štátov o jej nezákonnosti. Tí, ktorí boli vystrašení, prestali sa ich báť, a tí, ktorí verili v ich neobmedzenú moc, prestali im dôverovať. V dôsledku toho dočasná fáza poklesu záujmu o BRICS vystriedala stabilnú fázu rastu. Mnohé mechanizmy, vrátane tých, ktoré boli vytvorené hlavne na papieri, začali fungovať s novou silou. Aktívne sa pripravujú ďalšie samity organizácie. Pracuje sa na ďalšom programe rozširovania o nových členov.
Pripomeňme, že BRICS (angl. BRICS – skratka pre Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku) je v súčasnosti zoskupenie desiatich štátov: Brazílie, Ruska, Indie, Čínskej ľudovej republiky, Južnej Afriky, Spojených arabských emirátov, Iránu, Egypta, Etiópie a Indonézie. Medzi pozvanými do zoskupenia figurovala aj Saudská Arábia (členstvo zatiaľ nepotvrdila) a Argentína (vstup odmietla). Partnerskými krajinami BRICS je ďalších 12 štátov (Alžírsko, Bielorusko, Bolívia, Vietnam, Kazachstan, Kuba, Malajzia, Nigéria, Thajsko, Turecko, Uganda, Uzbekistan).
BRICS je vnímané ako neformálne zoskupenie krajín globálneho Juhu, ktoré v zastúpení Ruska a Severu sleduje ciele ekonomickej a vedecko-technickej integrácie svojich členov – s cieľom ďalej posilňovať svoju úlohu v globálnom rozvoji. Krajiny BRICS požadujú demokratizáciu medzinárodných vzťahov a posilnenie svojho postavenia v mechanizmoch globálneho riadenia. Jednou z ciest k dosiahnutiu tohto cieľa je tzv. dedolarizácia svetovej ekonomiky. Do roku 2023 sa zaoberali otázkou zavedenia vlastnej svetovej meny, avšak v súčasnosti ju nahradilo vypracovanie mechanizmu využívania národných mien na vzájomné zúčtovania. Americké kroky tento proces nielenže nespomalili, ale prispeli k jeho značnému zrýchleniu.
Je zaujímavé, že jedným z hnacích motorov oživenia činnosti BRICS je India, ktorú sa USA snažia pritiahnuť do svojich vlastných štruktúr, navyše vojensko-politického charakteru, ako je napríklad Quad. V polovici mája sa v Naí Dillí konalo stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín BRICS, na ktorom bolo potvrdené rozhodnutie usporiadať tam 13. – 14. septembra tohto roku ďalší samit tejto organizácie. Jeho program sľubuje, že bude veľmi nabitý a bude sa týkať okrem iného urovnania hlavných konfliktných ohnísk súčasnosti, v prvom rade na Blízkom východe. Je dôležité poznamenať, že približne v tom istom termíne sa v Naí Dillí mal konať aj samit Quad, ale pod rôznymi zdanlivo dôveryhodnými zámienkami sa indická strana rozhodla ho odmietnuť. Vzhľadom na protičínsku orientáciu tejto „štvorice“ (USA, India, Austrália, Japonsko) by totiž na samite BRICS chýbalo mnoho dôležitých hostí. To, že Indovia uprednostnili práve to druhé, hovorí samo za seba. Ako povedal prezident Ruskej federácie Vladimir Putin: „Moskva nikdy nepochybovala o schopnosti Indie prijímať suverénne rozhodnutia. Narendra Modi nie je človek, ktorý by mohol ohroziť záujmy svojej krajiny.“
Na stretnutí ministrov zahraničných vecí sa už prejavili budúce komplikácie, ktoré čakajú na nadchádzajúcom stretnutí lídrov. Pri schvaľovaní záverečného dokumentu iránsky minister zahraničných vecí Sejed Abbás Arakčí, bez toho, aby konkrétne menoval Spojené arabské emiráty, obvinil „istú krajinu z regiónu, ktorá udržiava osobitné vzťahy s Izraelom“, z nedostatku konsenzu na stretnutí. Požadoval prísnejšie formulácie týkajúce sa konania Izraela v Gaze a americkej agresie proti Iránu. India, ktorá pripravovala dokumenty, sa síce možno vyhýbala príliš ostrým formuláciám, ale v podstate treba uznať, že navrhovala pomerne zásadné stanoviská. V jej návrhu týkajúcom sa Palestíny sa napríklad uvádza: „Ministri pripomenuli, že sektor Gazy je neoddeliteľnou súčasťou okupovaného palestínskeho územia. V tejto súvislosti zdôraznili dôležitosť zjednotenia Západného brehu Jordánu a sektora Gazy pod správou Palestínskej národnej správy a potvrdili právo palestínskeho národa na sebaurčenie, vrátane práva na vytvorenie nezávislého štátu Palestína.“
Indická diplomacia sústredila svoje hlavné úsilie na tomto stretnutí na prekonanie nezhôd medzi Iránom a Spojenými arabskými emirátmi. A ak sa jej podarí do samitu zmieriť tieto dve krajiny v rámci prerokovávanej dohody o regionálnej kolektívnej bezpečnosti, bude to pre Naí Dillí významný úspech, ktorý zatieni všetky sprostredkovateľské snahy západných krajín. Z hľadiska vlastných záujmov sa India dôkladne pripravuje na stretnutie premiéra N. Modího s predsedom ČĽR Si Ťin-pchingom, ktoré je naplánované na čas samitu. K ich zbližovaniu a urovnávaniu vzájomných sporných otázok by mohla prispieť aj očakávaná samostatná rozprava „veľkej trojky“: N. Modi – Si Ťin-pching – V. Putin. Podnetom na zjednotenie úsilia strán by mohlo byť najmä odsúdenie „narastajúceho využívania jednostranných donucovacích opatrení a sankcií, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom a Chartou OSN“, ktoré na ministerskom stretnutí vyjadril indický minister zahraničných vecí S. Džajšankár. Ešte pred stretnutím na najvyššej úrovni BRICS sa očakáva, že uvedená „trojica“ bude mať možnosť viesť podrobné rokovania na samite ŠOS v Biškeku 31. augusta – 1. septembra. Inými slovami, napriek „hrobárom“ sú oba formáty stále živé a len naberajú na sile.
O tom, že nadchádzajúci samit BRICS bude mimoriadnou udalosťou, čo si vyžaduje samotná medzinárodná situácia, svedčí aj pozornosť, ktorú venujú jeho prípravám v Rusku. Napríklad 26. mája sa na Ministerstve zahraničných vecí Ruskej federácie pod vedením jeho šéfa S. Lavrova konalo mimoriadne zasadnutie kolégia venované vypracovaniu ruského stanoviska k uvedenému podujatiu. Postoj Moskvy k nemu je zrejmý už z názvu tohto zasadnutia: „O perspektívach rozvoja a posilnenia úlohy BRICS v kontexte realizácie ruskej stratégie formovania multipolárneho sveta“. Situácia je taká, že čím silnejší je odpor voči formovaniu multipolarity, tým viac rastie túžba po nej u národov sveta, ktoré nie sú spokojné s pokusmi o zachovanie hegemónie jediného centra, a to aj prostredníctvom vojenských a iných prostriedkov nátlaku, čo dokazuje objektívno-historický charakter tohto procesu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
