Valentin Katasonov: Prečo v USA uvažujú o znárodnení umelej inteligencie?
Dokonca aj medzi vrcholovým manažmentom spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou sa rodí myšlienka zbaviť sa zodpovednosti za budúce katastrofy.
Spojené štáty americké sú v súčasnosti naďalej svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie (AI) a Čína im šliape na päty. Čínski predstavitelia vyhlásili, že do roku 2030 sa Čína stane svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie. Konkurencia medzi USA a Čínou v oblasti AI sa stále viac vyostruje. Niet pochýb o tom, že v tomto konkurenčnom súboji zohráva na oboch stranách významnú úlohu štát, ktorý podporuje spoločnosti zaoberajúce sa vývojom AI a poskytovaním rôznych služieb v tejto oblasti.
V Číne pôsobia v sektore umelej inteligencie ako štátne, tak aj súkromné spoločnosti. Medzi súkromnými spoločnosťami sú najznámejšie Baidu, Alibaba, Tencent, iFlytek a DeepSeek. Medzi štátnymi spoločnosťami možno spomenúť napríklad telekomunikačné spoločnosti China Mobile, China Unicom a China Telecom, ktoré sa zaoberajú vytváraním národnej výpočtovej infraštruktúry a budujú veľké inteligentné centrá na spracovanie údajov. Pod vedením Výboru pre kontrolu a správu štátneho majetku (SASAC) tieto podniky realizujú program „AI+“, zameraný na urýchlenie priemyselnej modernizácie a zavádzanie technológií umelej inteligencie do kľúčových sektorov ekonomiky. Existuje celý rad štátnych fondov. Napríklad v roku 2025 bol spustený „Národný investičný fond pre umelú inteligenciu“ s objemom 60 miliárd juanov – jeden z najväčších účelových štátnych fondov na svete. Takisto Národný investičný fond pre priemysel integrovaných obvodov (China Integrated Circuit Industry Investment Fund), ktorý dostal názov „Veľký fond“.
V USA sú poprednými spoločnosťami v oblasti umelej inteligencie: Nvidia, Google (Alphabet), Microsoft, Amazon, IBM, OpenAI, Anthropic, Stability AI, Xai, Perplexity AI, Cerebras Systems, ElevenLabs atď. Na rozdiel od čínskeho bol americký sektor umelej inteligencie až donedávna výlučne súkromný. Americká vláda samozrejme podporuje svoj AI-biznis. Predovšetkým prostredníctvom štátnych zákaziek (najmä z ministerstva obrany). Tiež prostredníctvom grantov a úľav (predovšetkým daňových; tiež na spotrebu elektrickej energie, na dovozné clá atď.).
Zároveň sa ľudia z okolia prezidenta Donalda Trumpa čoraz viac obávajú, že Čína môže v pretekoch v oblasti umelej inteligencie predbehnúť USA. Za jednu z najdôležitejších konkurenčných výhod Číny sa považuje priama účasť štátu na kapitále spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou. A tiež prítomnosť kontrolného podielu v kapitále viacerých spoločností, čo štátu umožňuje efektívnejšie riadiť odvetvie umelej inteligencie. A preto sa začali objavovať provokatívne myšlienky: nie je možné, aby sa v Amerike štát stal úplným alebo aspoň čiastočným vlastníkom spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou?
Tieto myšlienky sú „kontroverzné“, pretože Amerika sa už dlho prezentovala svetu ako ekonomika „voľného trhu“ a štát hral úlohu „nočného strážcu“. A teraz sa „nočnému strážcovi“, ktorý strážil cudzie majetky, navrhuje, aby sa stal spoluvlastníkom týchto majetkov! Vlastne už minulý rok vznikol v USA precedens, keď štát vstúpil do kapitálu spoločnosti zaoberajúcej sa umelou inteligenciou. Ide o korporáciu Intel, ktorá sa venuje výrobe čipov a polovodičov. V auguste 2025 sa objavila správa, že štát získal 10-percentný podiel v uvedenej spoločnosti. Údajne štát nezaplatil za tento podiel, ktorého hodnota sa odhaduje na 11 miliárd dolárov, ani jediný cent. „ Túto dohodu som uzavrel s Lip-Bu Tanom, vysoko váženým generálnym riaditeľom spoločnosti. USA za tieto akcie nezaplatili nič a ich hodnota sa v súčasnosti odhaduje na približne 11 miliárd dolárov,“ napísal Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social. A dodal, že činnosť tejto spoločnosti „má zásadný význam pre budúcnosť nášho národa“.
Vtedy sa v denníku The Washington Post objavil článok „Trumpove technologické dohody sú v rozpore s americkými tradíciami slobodného podnikania“ (Trump’s tech deals break with U.S. traditions of free enterprise). V nej sa vyjadrovalo prekvapenie a dokonca aj určité pobúrenie nad vstupom štátu do kapitálu spoločnosti Intel, keďže to bolo v rozpore s princípmi voľného trhového hospodárstva, ktoré boli v Amerike vždy posvätné. V článku sa tiež uvádzalo: „Trumpovo vyhlásenie, že vláda USA získa podiel v spoločnosti Intel, nasledovalo po transakciách s Apple, Nvidia a AMD, v dôsledku ktorých sa tieto korporácie tiež ocitli prepojené so štátom.“
Bohužiaľ, článok neuvádzal žiadne podrobnosti o dohodách štátu s inými spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti umelej inteligencie. Bolo to vyjadrené vo veľmi všeobecnej forme: „Niektorí sa zaviazali investovať stovky miliárd dolárov v súlade s jeho (Trumpovými – V.K.) politickými cieľmi, a iní – vyplatiť federálnej vláde dodatočný podiel z príjmov, ktorý nie je zahrnutý v existujúcich daniach.“ Tá istá dohoda s korporáciou Intel nebola jednoduchým darom súkromného biznisu štátu. Ako sa uvádza v článku, dohode predchádzala dohoda o tom, že Intel dostane od vlády federálne granty v sume približne rovnajúcej sa trhovej hodnote 10 percent kapitálu spoločnosti. „Niektorí republikáni a libertariáni sa sťažujú, že pragmatické kroky Trumpa predstavujú zradu tradičnej oddanosti Republikánskej strany politike voľného trhu,“ konštatuje sa v článku WP. Vyjadrili sa aj obavy, že precedens s Intelom by sa mohol rozšíriť aj na iné americké spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou.
Obavy autora spomínaného článku sa ukázali ako oprávnené. V apríli tohto roku spoločnosť OpenAI navrhla zriadiť „Fond verejného blaha“ (FVB), ktorý by každému občanovi poskytol podiel na hospodárskom raste spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou. Konkrétnejšie: spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou by mali previesť podiely na svojom kapitále do FVB. FVB by nemal mať status nejakej štátnej agentúry, mal by sa stať skutočne „ľudovým“. Na jednej strane by ľudia, znepokojení rizikami umelej inteligencie, mohli prostredníctvom tohto fondu kontrolovať činnosť spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou. Na druhej strane, FVB môže a mal by byť doplňovaný z dividend spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou a príjmy fondu by mali byť rozdelené medzi všetkých občanov Ameriky. Minister financií Scott Bessent prejavil záujem o túto iniciatívu OpenAI, ale zatiaľ sa k nej nevyjadril.
Rad popredných amerických médií začal aktívne diskutovať o iniciatíve OpenAI. Odborníci poukazujú na to, že navrhovaný „Fond verejného blahobytu“ veľmi pripomína typický suverénny fond. Lenže väčšina suverénnych fondov vo svete je dopĺňaná rentou (príjmami) z ťažby a vývozu prírodných zdrojov, zatiaľ čo FVB bude dopĺňaný z príjmov z podnikania v oblasti umelej inteligencie. Ako príklad suverénneho fondu sa uvádza ropný fond Aljašky, ktorý sa tvorí z odvodov ropných spoločností pôsobiacich v štáte a z ktorého obyvatelia štátu od roku 1982 každoročne dostávajú príjmy. Tak napríklad na konci minulého roka výplaty dosiahli približne 1000 dolárov na osobu.
Myšlienka čiastočného znárodnenia amerického odvetvia umelej inteligencie si našla pomerne veľký počet zástancov. Začiatkom júna tohto roku známy americký senátor Bernie Sanders (jeden z najviac „ľavicových“ amerických politikov) oznámil zámer predložiť návrh zákona, ktorý zaviaže najväčšie americké spoločnosti v oblasti umelej inteligencie, aby previedli polovicu svojich akcií do verejného vlastníctva (do štátneho investičného fondu). Znamená to, že celý americký priemysel umelej inteligencie bude spravovať špeciálny fond, zodpovedný voči verejnosti.
Jedno z amerických médií uvádza nasledujúci preklad návrhu Berniego Sandersa na znárodnenie umelej inteligencie: „Základom umelej inteligencie je náš kolektívny ľudský intelekt. Naše knihy, piesne, umelecké diela, žurnalistika, programový kód, vedecký výskum, videá, rozhovory, obrázky a myšlienky, ktoré spájajú generácie. Ako priznal sám Sam Altman, modely umelej inteligencie boli trénované na našej „kolektívnej skúsenosti, vedomostiach a vzdelaní ľudstva“.“ A tu je úryvok z iného zdroja: „On (Bernie Sanders. – V.K.) dodal, že keďže je umelá inteligencia postavená na kolektívnych vedomostiach ľudstva, potom by bohatstvo, ktoré vytvára, malo prinášať úžitok ľudstvu, a nie len Elonovi Muskovi, Jeffovi Bezosovi, Markovi Zuckerbergovi, Larrymu Ellisonovi a ďalším miliardárom, rizikovým fondom a spoločnostiam z Wall Streetu, ktoré vnímajú umelú inteligenciu ako ďalší stroj na získavanie bohatstva.“ Bernie Sanders tiež porovnáva navrhovaný fond umelej inteligencie s ropným fondom Aljašky. A tiež s ešte rozsiahlejším nórskym fondom, vytvoreným z príjmov z ropy. V súčasnosti je nórsky fond oceňovaný na 2,3 bilióna dolárov a financuje rozsiahly systém sociálneho zabezpečenia krajiny.
A tu je najnovšia správa na tému znárodnenia amerického odvetvia umelej inteligencie. Ako 7. júna informoval denník Financial Times (FT), americký prezident Donald Trump podporil návrh spoločnosti OpenAI, aby spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou previedli podiely vo svojom kapitále na americký ľud. The Washington Post informoval, že vedúci predstavitelia „všetkých veľkých“ amerických spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou čoskoro pricestujú do Bieleho domu, aby diskutovali o myšlienke nadobudnutia podielov v spoločnostiach zaoberajúcich sa umelou inteligenciou vládou.
Zrejme však zďaleka nie všetky veľké spoločnosti v odvetví umelej inteligencie sú pripravené ani na čiastočnú nacionalizáciu. The Washington Post cituje názor odporcu tejto myšlienky Davida Sacksa, investora v technologickom sektore a bývalého poradcu Bieleho domu pre otázky umelej inteligencie. David Sacks na sociálnych sieťach skritizoval Sandersov návrh na čiastočnú nacionalizáciu spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou. David Sacks vyhlásil, že štátne vlastníctvo týchto spoločností povedie k cenzúre a sledovaniu podľa čínskeho vzoru. „Nacionalizácia umelej inteligencie urýchli splynutie korporácií a štátu, ku ktorému už smerujeme,“ napísal.
Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že neočakávaný nárast myšlienok o znárodnení umelej inteligencie je spôsobený tým, že prudký rozvoj odvetvia umelej inteligencie vyvoláva nielen u odborníkov, ale aj u bežných občanov čoraz väčšie obavy z rizík a hrozieb, ktoré umelá inteligencia so sebou prináša pre spoločnosť. The Washington Post poznamenáva: „Podľa nedávnych prieskumov väčšina Američanov hodnotí budúci vplyv umelej inteligencie pesimisticky. Viac ako 70 percent dospelých Američanov sa domnieva, že umelá inteligencia sa vyvíja príliš rýchlo, a 51 percent je skôr pesimistických než optimistických, pokiaľ ide o dlhodobý vplyv tejto technológie na spoločnosť.“ Hrozieb a rizík je veľmi veľa.
Medzi bežnými občanmi však na prvých miestach stoja nasledujúce dve hrozby umelej inteligencie. Po prvé, hrozba „bubliny“ umelej inteligencie, ktorá sa nafukuje na americkom akciovom trhu. Ak praskne (a určite praskne), dôsledky budú vážnejšie ako po kríze dot-comov v roku 2001 a kríze na trhu s hypotekárnymi cennými papiermi v roku 2007. Po druhé, hrozba prudkého nárastu nezamestnanosti v dôsledku nahradenia živých ľudí robotmi. A z toho vyplýva, že aj medzi vrcholovým manažmentom spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou vzniká myšlienka zbaviť sa zodpovednosti za nadchádzajúce kataklizmy. Presunúť ju na štát. A ešte lepšie – na ľudí, ktorým bude údajne udelené právo riadiť odvetvie umelej inteligencie v USA.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
