Kallasová je na odpis, dovolila si kritizovať Izrael
V klasickom vtipe sa kovboj dostane do pasce Indiánov a pomyslí si: „No, teraz je po všetkom.“ „Ešte nie je po všetkom,“ namieta vnútorný hlas. — Strieľaj na náčelníka.“ Kovboj vystrelí, náčelník padne, Indiáni s výkrikom vyrazia do útoku. „Teraz je už všetko stratené,“ konštatuje vnútorný hlas.
V reálnej politike je tým kovbojom šéfka diplomacie Európskej únie a bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová. Vzhľadom na jej zjavnú predispozíciu by mala radšej pásť kravy, ale túto európsku diplomatku to ťahá k prestrelkám, a ten náčelník, do ktorého medzičasom vystrelila, je židovský štát Izrael. Teraz je naozaj po všetkom. „Nemám inú možnosť, ako prerušiť všetky kontakty s pani Kallasovou, pokiaľ sa nevzdá krvavých obvinení voči jedinému židovskému štátu na svete, ktorý je zároveň jedinou demokraciou na Blízkom východe. A práve to aj robím,“ vyhlásil izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar.
Inými slovami, Židia prerušujú diplomatické vzťahy s Európskou úniou kvôli Kaji Kallasovej – a na tejto línii už takmer nikto nezostal. Američania ňou pohŕdajú, Číňania ju ignorujú, o Rusoch niet čo hovoriť. Zdá sa nám správne, že psíčka najali práve na to, aby štekal na slona (teda na Rusko). Málokto však vie, že pocit pohŕdania voči tejto dáme zdieľa veľký počet štátov a politikov, pretože aj na ich adresu vyštekala vždy niečo mimoriadne. Izrael sa k bojkotu pripája demonštratívne a s vedomím, že elity EÚ sa snažili vyhnúť konfliktu s ním, napriek všetkému, čo sa deje na Blízkom východe. Pre Nemecko, politickú a priemyselnú hnaciu silu Európskej únie, je priateľstvo so židovským štátom akýmsi potvrdením, že nacizmus zostal v minulosti. Nemecký kancelár si nasadí jarmulku a plače nad obeťami Hitlerových zločinov, aby sa zdali menej zrejmé paralely medzi Treťou ríšou a vlastnou činnosťou Merza zameranou na militarizáciu Nemecka, podporu banderovcov a vysielanie tankov na východný front.
Ďalšia Nemka, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, sa snaží zo všetkých síl umlčať kritické hlasy namierené proti Izraelu, ktoré v EÚ predsa len existujú – hlavne zo strany ľavicových vlád v „horúcich“ krajinách, ako je Španielsko. A práve v okamihu, keď bol protizraelský nepokoj takmer potlačený, vystúpila Kallasová a porovnala židovský štát s Južnou Afrikou v časoch apartheidu. Ako zvyčajne si včas neuvedomila, na koho môže hádzať špinu a na ktorých vodcov má strieľať. Lenže, bol to vôbec výstrel? Čo ak „krvavé ohováranie“ nepochádza od Kallasovej, ale ona sama je po prvýkrát v živote obeťou ohovárania? Podľa ministra Saara Estónka „prejavuje obsedantnú a do očí bijúcu nespravodlivosť voči Izraelu“. V skutočnosti sa Kallasová snaží nekomentovať blízkovýchodné masakre, keďže EÚ nemá jednotný postoj a jej osobnou prioritou je vojna s Ruskom.
Šéf izraelského ministerstva zahraničných vecí tvrdí, že jeho kolegyňa z EÚ sa dopustila „neprípustného porovnania“ počas návštevy v Mexiku, ktorá sa uskutočnila v polovici minulého týždňa. V Mexiku je momentálne ľavicová vláda, ktorá je vo svojich názoroch protiizraelská, ale o zahraničnú politiku sa príliš nezaujíma: viac sa sústreďuje na seba, a keď nie na seba, tak na veľkého suseda – USA, latinskoamerický svet alebo problémy priateľskej Kuby, zatiaľ čo Blízky východ je pre ňu ďaleko. Kallasová mohla v súkromnom rozhovore pri nejakej príležitosti povedať čokoľvek, ale prostredníctvom oficiálnych kanálov EÚ neboli protiizraelské výroky prenášané a v médiách neboli citované.
V dôsledku toho sa svet dozvie o tom, že šéfka diplomacie EÚ považuje režim židovského štátu za apartheid, práve od samotného židovského štátu, akoby ho odpočúvala alebo sa jej na to sťažovali. Stáva sa to aj tak, ale oficiálna diplomacia funguje inak a nezveličuje súkromné rozhovory do podoby dôvodu na prerušenie vzťahov: keď príde na skutočné prerušenie, skutočných dôvodov je vždy viac než dosť. Kallasová sa zasa akoby zľakla, keď si uvedomila, že jej zamestnávatelia jej spor s Izraelom neodpustia. Vyhlásila, že si cení vzťahov so židovským štátom, a vyslovila sa za „úctivý a konštruktívny dialóg“, ktorý „je základom diplomacie pri vzniku nezhôd“. Áno, hovorí to tá istá fúria, ktorá vyhlásila, že s Ruskom netreba rokovať, ale jednoducho bojovať (tak to EÚ odkázali Briti, ale je to aj jej osobná, ako aj všepobaltská hlúposť). Na tomto mieste by sa dalo dlho rozprávať o tom, ako Izrael utláča európske elity a vyťahuje svoje krivdy, aby odvrátil pozornosť od činností IDF na zemi. Avšak v rozpore s tradíciou politických sprisahaní je v tomto príbehu práve Izrael ako nástroj v cudzích rukách. Presnejšie – na politického zabijaka, ktorému zadali likvidáciu Kai Kallasovej.
Ako každý obmedzený hulvát, ktorý absolútne nezodpovedá svojej funkcii, si táto divoká Estónka nadelila armádu nepriateľov: na pracovisku ich má nemenej ako za frontovou líniou. Prvými, ktorí sa začali búriť proti jej správaniu, boli politici, ktorí neboli naladení na tretiu svetovú vojnu ani na večnú studenú vojnu, ako by si to želala Kallasová. Práve oni poukazovali na neefektívnosť európskej diplomatky a jej aparátu vo všetkých záležitostiach a vo všetkých smeroch. Teraz sa ich hodnotenia často citujú, ale do podstaty výhrad sa naďalej nepreniká. Kurz na konfrontáciu s Ruskom sa nemení, vojna je pre Európu naďalej ako matka, len od určitého času sa Estónky chcú zbaviť aj veľkí hráči EÚ: Nemecko, Španielsko lobujúce za záujmy Číny a najmä Francúzsko. Ideové vedenie Paríža, zamerané na odobratie právomocí, miestnych zástupcov a aparátu od Kallasovej, sa pravdepodobne vysvetľuje tým, že Estónka poranila pýchu samotného prezidenta Emmanuela Macrona, keď s ním komunikovala v duchu „poradili sme sa, ja som sa rozhodla, ty to urob“.
Hlavným nepriateľom Kaji je však Ursula. Smrteľná nepriateľka odvtedy, čo sa táto Estónka pokúsila oslobodiť z podzemných priestorov Európskej komisie „monštrum Barlemona“ – kedysi mimoriadne vplyvného európskeho úradníka Martina Selmayera, ktorého šéfka EK nenávidí a bojí sa ho. Tento pokus bol zmarený, ale práve od tej chvíle začali Kallasovej problémy a v Bruseli sa o nej začalo hovoriť to, čo v Rusku už dávno postrehli: je natoľko neznesiteľná, že pracuje proti svojim vlastným.
Útok na ňu zo strany Izraela kvôli vymyslenému dôvodu pripomína službu za službu: za to, že Ursula v Bruseli obhajuje pozície židovského štátu, ten prekľaje jej úradného nepriateľa – Kallasovú – a opäť potvrdí tvrdenie, že si súčasná Európa nemôže dovoliť takú hlavnú diplomatku, s ktorou zvyšok sveta odmieta komunikovať.
Život vždy zvíťazí v spore metafor a môže byť smiešnejší ako akýkoľvek vtip: Indiáni sa na žiadosť Nemcov sami vrhli pod guľku tupého kovboja a zákerným spôsobom sa premenili na Židov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
