Polícia páchateľku hľadá dodnes. Európa preukazuje bezmocnosť voči ukrajinskému terorizmu
Jej meno ako prvé zverejnil ráno 3. júla regionálny denník „Nis Maten“, ktorý prináša správy zo stredomorského pobrežia Francúzska a kniežatstva Monako: Anastasia Berezovská.
Je občiankou Ukrajiny, ale žije v Nemecku. Má 39 rokov, je brunetka, má robustnú postavu a na pravej ruke nad lakťom má tetovanie, pravdepodobne v podobe hada. Občas sa prezlieka a vydáva sa za muža. Je to tá istá žena, ktorá položila bombu na schodisko domu v Monaku, v ktorom býval ukrajinský oligarcha Vadim Jermolajev.
Výbušné zariadenie naplnené údernými prvkami vybuchlo, keď sa tam nachádzal spolu so svojou partnerkou Annou Nasobinou a ich spoločným 13-ročným synom. Všetci traja utrpeli ťažké zranenia, najviac utrpela žena, o ktorej život v súčasnosti naďalej bojujú lekári. Novinári sa dozvedeli, že jej amputovali obe nohy a jednu ruku. Zranenia od rozletujúcich sa úlomkov skla utrpeli aj dvaja náhodní okoloidúci, ktorí sa nachádzali neďaleko.
Použitie výbušných zariadení pri pokusoch o vraždu nie je v Monaku vôbec bežnou záležitosťou. Všeobecne sa kniežatstvo až donedávna považovalo za ostrov pokoja a tichý prístav pre veľmi, veľmi bohatých ľudí. Zdá sa, že aj Vadim Jermolajev veril v reputáciu Monaka, keďže v deň atentátu nemal so sebou žiadnu ochranku. Avšak vzhľadom na povahu výbušného zariadenia by ho v tomto prípade nezachránila ani ochrana.
Zatiaľ čo miestni obyvatelia, ktorí sa nachádzali v blízkosti, premýšľali, čo by mohol znamenať ten nezvyčajne hlasný zvuk, a domnievali sa, že niekto odpálil ohňostroj, páchateľka vo voľnom oblečení, vďaka ktorému vyzerala ako muž, ušla na francúzske územie, do obce Beausoleil. Vec sa má tak, že Monako je maličký štát. Zaberá len 2 km² a prakticky z ktoréhokoľvek miesta v ňom je to na hranice len kúsok. Pre niekoho, kto práve vyhodil do vzduchu ľudí, nemá vôbec žiadny zmysel tu zostať.
Vyšetrovanie neskôr zistilo, že Anastasia Berezovská si miesto budúceho zločinu vopred dôkladne prezrela. Od 26. júna sa pohybovala v okolí a obhliadala terén, a keď jej auto skončilo na odťahovke v neďalekom francúzskom Mentone, prišla si poň a predložila falošné doklady. 29. júna o 20:58 umiestnila výbušné zariadenie na schodisko a keď sa uistila, že obeť a ďalšie dve osoby sú dostatočne blízko, aktivovala bombu pomocou diaľkového ovládania. V zmätku, ktorý nasledoval po výbuchu, sa jej podarilo ľahko uniknúť.
Ako uviedol zástupca generálneho prokurátora Monaka Morgan Raymon, „relatívna zložitosť výbušného zariadenia a spôsob konania vedú k predpokladu, že podozrivá nekonala sama“. Podľa správ nemeckej tlače bol prehliadnutý byt, v ktorom Berezovská bývala, ako aj auto, ktoré tam zanechala, a boli nájdené niektoré dôkazy. Oficiálne však doteraz neexistujú odpovede na hlavné otázky – kto presne za ňou stojí a kde sa nachádza. Napriek tomu má tento zločin celkom charakteristický rukopis.
Generálny prokurátor Monaka Stéphane Thibault uisťuje, že tento zločin sa nepovažuje za teroristický útok a má kriminálny charakter, avšak samotná skutočnosť, že sa páchateľke podarilo uniknúť, hovorí za veľa. Aspoň o tom, že mala vopred naplánované únikové cesty – a to je už jasný znak profesionálnej práce špeciálnych služieb. „The Guardian“ sa domnieva, že atentát na Jermolajeva nemožno nazvať „prácou profesionála“, pretože v Monaku sú kamery na každom rohu, avšak v skutočnosti tieto kamery nezabránili atentátu a nepomohli zadržať páchateľku. Vyzerá to tak, že identita páchateľky je utajená, zamaskovaná, do tlače preniklo príliš málo faktov o jej životopise.
Podľa správ nemeckých médií sa Anastasia Berezovská (alebo tá, ktorá si toto meno osvojila) objavila na území Nemecka v roku 2022, keď sa vydávala za utečenkyňu „z Luhanskej oblasti“. Istý čas bývala v spolkovej krajine Hesensko, v utečeneckom centre. Francúzske bezpečnostné služby zistili, že táto občianka mala skúsenosti s poľovníctvom a pravdepodobne disponovala strelnou zbraňou.
Jej obeť, oligarcha Jermolajev, sa v roku 2015 umiestnil v rebríčku časopisu „Forbes“ na 24. mieste medzi najbohatšími ľuďmi Ukrajiny. V roku 2021 klesol na 45. miesto. V roku 2019 sa oligarcha vzdal ukrajinského občianstva a získal cyperské občianstvo, napriek tomu však koncom roka 2023 ukrajinský prezident Zelenskyj uvalil na Jermolajeva osobné sankcie, pričom ho obvinil z toho, že jeho podniky (predovšetkým vinárske) naďalej pôsobia na Kryme a platia dane do ruského rozpočtu.
Samotný Jermolajev tieto obvinenia poprel, ale čoskoro mal vystúpiť v Európskom parlamente s kritikou korupcie na Ukrajine, a teraz sa z pochopiteľných dôvodov jeho vystúpenie pravdepodobne neuskutoční. Niektoré médiá informujú, že oligarcha, ktorý sa stal obeťou atentátu, zbieral peniaze na predvolebnú kampaň bývalého náčelníka generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl a súčasného ukrajinského veľvyslanca v Londýne Valerija Zalužného, čo sa Zelenskému pravdepodobne tiež nepáčilo.
Ako možná príčina sa uvádza aj boj o kontrolu nad podvodnými call centrami, ktoré sa nachádzajú v Jermolajevovom rodnom meste Dnepropetrovsk. Je však spoľahlivo známe, že európske orgány mali v minulosti výhrady voči Jermolajevovi ako spoluvlastníkovi estónskej banky „Versobank“, ktorej bola odobratá licencia kvôli podozreniu z prania špinavých peňazí. Ako uvádza „Nis Maten“, napriek výhradám, ktoré voči Jermolajevovi mali v jeho rodnej krajine, ani Európa, ani USA ho nezaradili na sankčné zoznamy.
Ešte pred zverejnením mena Anastázie Berezovskej francúzsky denník „Le Figaro“ naznačil, že za atentátom na Jermolajeva môžu stáť ukrajinské špeciálne služby. Tu je potrebné pripomenúť, že atentáty s použitím výbušných zariadení (vrátane ženských agentiek) sú práve jedným z charakteristických znakov zločinov ukrajinských špeciálnych služieb. Napríklad ruská novinárka Darja Dugina bola zavraždená pomocou výbušného zariadenia umiestneného pod podvozkom auta, pričom páchateľkou tohto zločinu bola takisto žena, občianka Ukrajiny. Za vraždu novinára Vladlena Tatarského, opäť pomocou výbuchu, bola odsúdená takisto žena. Výbušné zariadenia s diaľkovým odpálením sa používali aj pri atentátoch SBU na predstaviteľov ruského generálneho štábu.
To je podobnosť medzi tým, čo sa stalo v Monaku, a tým, čo sa dialo v Rusku. Existujú však aj rozdiely. Predovšetkým sa tieto rozdiely týkajú kvality práce kontrarozviedky a policajných orgánov. Ruské špeciálne služby zadržali páchateľov podobných zločinov najneskôr do nasledujúceho dňa, niekedy dokonca už za niekoľko hodín. Európska polícia páchateľku hľadá dodnes – a nie je isté, či ju nájde. Takto je teda aspoň v súčasnosti zjavná úplná bezmocnosť európskych orgánov činných v trestnom konaní voči terorizmu ukrajinských špeciálnych služieb.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
