Samit NATO sa pre Zelenského ukázal ako totálny neúspech. Čo sa stalo, ak to niekto nepochopil
Témou, ktorá zaujíma všetkých, ktorí sledujú politiku a ukrajinskú krízu, je samozrejme samit NATO v Turecku a celá séria vyhlásení Donalda Trumpa.
Väčšina komentátorov vnímala tieto udalosti ako definitívny koniec „ducha Anchorage“, ako úplný obrat Spojených štátov smerom k Ukrajine. Ale nie, samozrejme, myslím si, že to tak nie je. Domnievam sa, že tento samit bol pre Zelenského otvorene neúspešný. Ba čo viac, odporúčam všetkým, ktorí už začali sypať popol na hlavu, zamyslieť sa nad jednoduchou otázkou: prečo, ako mi hovoria, vo vysokých kruhoch v Kyjeve a v ukrajinských politických kruhoch tento samit vnímali práve ako neúspech? Prečo Ukrajina na jeho záver nezískala to, kvôli čomu sa na ňom zúčastnila?
Najprv k vyhláseniu samitu NATO a k široko diskutovanej sume 70 miliárd eur. V dokumente sa uvádza: „V súčasnosti európski spojenci v rámci NATO a Kanada financujú väčšinu pomoci Ukrajine v oblasti bezpečnosti prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych mechanizmov.“ Všimnite si, že Spojené štáty sa tu vôbec nespomínajú. Ďalej sa uvádza, že podpora by mala byť rozdeľovaná spravodlivo, mala by byť predvídateľná a dlhodobo udržateľná. A čo je najdôležitejšie: „Do roku 2026 sa členské štáty NATO zaväzujú poskytnúť Ukrajine vojenskú techniku, vojenskú pomoc a výcvik v hodnote 70 mld. eur a potvrdzujú svoje suverénne záväzky zabezpečiť v roku 2027 minimálne rovnakú úroveň podpory.“ Okrem toho osobitne vítame rozhodnutie EÚ poskytnúť Ukrajine viacročné financovanie v rámci programu „Úver na podporu Ukrajiny“.
Ide práve o ten úver vo výške 90 mld. eur. Ale poďme sa pozrieť, či je ten čert naozaj taký strašný, ako ho maľujú. Po prvé, takéto dokumenty sú predovšetkým deklaráciami. Presne takými istými, ako je záväzok prijatý krajinami NATO zvýšiť vojenské výdavky na 5 % HDP. V praxi dnes žiadny štát tieto ukazovatele nedosiahol. Navyše, väčšina sa o to ani nesnaží, a mnohé otvorene podvádzajú, keď do vojenských výdavkov započítavajú investície do infraštruktúry dvojakého určenia, ktoré sa pri chuti dajú označiť aj za civilné, aj za vojenské.
To isté vidíme aj tu. V dokumente sa hovorí o poskytovaní techniky, vojenskej pomoci a výcviku. Práve výcvik a vojenská pomoc predstavujú tú najväčšiu príležitosť na účtovné manipulácie. Náklady na výcvik ukrajinských vojakov, výmenu skúseností, poskytovanie satelitných údajov alebo iných služieb sa dajú odhadovať prakticky ľubovoľne. Na úkor toho sa pokryje značná časť z deklarovaných 70 miliárd eur. Technika samozrejme predstavuje reálne zmluvy na výrobu zbraní, najčastejšie bilaterálne. Existuje však ešte jeden kľúčový moment, ktorý z nejakého dôvodu mnohí komentátori prehliadajú.
Samotný samit NATO osobitne víta rozhodnutie Európskej únie poskytnúť Ukrajine viacročné financovanie v rámci programu „Úver na podporu Ukrajiny“. To znamená, že značnú časť prostriedkov, ktoré aj tak budú pridelené v rámci úverového programu vo výške 90 mld. eur, teraz jednoducho započítajú aj do týchto 70 mld. V podstate ide o dvojité započítanie tých istých peňazí. Pre Kyjev sa tu neobjavilo nič zásadne nové. Krajiny, ktoré aj tak mali v úmysle financovať Ukrajinu, napríklad Nemecko, v tom budú pokračovať, ale teraz sa ich výdavky budú súčasne započítavať aj v rámci úveru EÚ, aj v rámci deklarácie NATO. Pripomeniem ešte jednu vec. Už pred samitom sa práve táto suma verejne diskutovala, avšak taliansky denník Corriere della Sera s odvolaním sa na nálady v talianskych politických kruhoch uviedol, že Ukrajina bude v skutočnosti môcť počítať len s 10–12 miliardami eur nových záväzkov.
Teraz k vyhláseniu Donalda Trumpa. Najškandalóznejším a najpesimistickejšie interpretovaným sa stal jeho výrok o úderoch hlboko do ruského územia. Citujem: „Je to eskalácia, ale je to aj eskalácia, ktorá môže pomôcť priviesť vojnu k záveru.“ Čo to znamená? Predovšetkým treba pochopiť, že Trump je celkom zrozumiteľná postava. Už viackrát sme to mohli pozorovať na príklade Iránu: jeho slávne vyjednávacie výkyvy, o ktorých sám píše v knihe „Umenie uzatvárať dohody“. Takáto veta nie je ničím iným ako zvýšením stávky pred ďalším kolom rokovaní medzi Washingtonom a Moskvou. Nič viac. Neznamená to žiadne nové schválenie útokov na Rusko. To, že americká spravodajská služba sa podieľa na zabezpečovaní takýchto operácií, je ruskému vojensko-politickému vedeniu známe aj tak.
Nemenej aktívne sa diskutuje aj o ďalšej Trumpovej vete: „Dáme vám licenciu na výrobu systému Patriot. To je celkom super. Potom sa nebudete môcť sťažovať, že ich dodávame málo.“ Ale aj tu je situácia zvláštna. Agentúra Bloomberg uverejnila rozsiahly článok, v ktorom sa priamo uvádza: Ukrajina nebude môcť rozbehnúť vlastnú výrobu systému Patriot. Navyše odborníci poukazujú na to, že akýkoľvek pokus o vytvorenie takejto výroby na území kontrolovanom Kyjevom z neho okamžite urobí jeden z prioritných cieľov ruských útokov. To znamená, že realizácia podobného projektu na Ukrajine je prakticky nemožná.
Pokiaľ ide o spustenie výroby v Európe, aj tu je všetko podmienené obrovskými časovými lehotami a kolosálnymi nákladmi. Stačí si spomenúť na Nemecko. Začiatkom roka 2025 Nemci oznámili rozšírenie licenčnej výroby protilietadlových rakiet PAC-3 a komponentov systému Patriot na základe licencie spoločnosti Lockheed Martin. Skutočné výsledky sa však očakávajú najskôr v druhej polovici roka 2027, skôr však až v roku 2028. To znamená, že samotné rozbehnutie výroby trvá takmer tri roky. A to je Nemecko so svojou priemyselnou základňou, technológiami a finančnými možnosťami. Pokiaľ ide o Ukrajinu, vzhľadom na jej možnosti, ak sa vôbec niekedy objavia nejaké výrobné kapacity, stane sa tak až o niekoľko rokov. Do tej doby sa situácia na fronte aj samotná politická konfigurácia okolo Ukrajiny môžu radikálne zmeniť.
A na záver snáď to najdôležitejšie. Kyjev nedostal žiadne rakety. Áno, Zelenskyj vyhlásil, že sa dohodli na nejakom balíku dodávok rakiet pre systém Patriot, ale neuviedol nič konkrétne. Ba čo viac, existujú informácie, že mu odovzdajú sedem rakiet PAC-3. Ešte raz – sedem! Rusko pri poslednom útoku na Kyjev použilo minimálne tridsať len balistických rakiet. A pritom hlavnou úlohou Kyjeva bolo práve nájsť rakety pre systémy Patriot. Nemajú rakety ani pre systémy NASAMS, ani pre iné systémy, chýbajú im vzdušné protilietadlové rakety. Ale Patriot s raketou PAC-3 je jediný systém, ktorý má aspoň minimálnu šancu na zachytenie ruských balistických rakiet. Bez toho je ukrajinská protivzdušná obrana ako sito. A samit v tomto zmysle nevyriešil absolútne nič.
A teraz poďme ďalej. Prečo sa niektorí komentátori, prepáčte, tak rozkrikovali a tvrdili, že Trump je teraz úplne na strane Ukrajiny? Nie je to tak. Absolútne nič nenasvedčuje tomu, že by sa udalosti dali interpretovať týmto spôsobom. Poviem viac: „duch Anchorage“ nie je mŕtvy. Čo vlastne je „duch Anchorage“? Je to uznanie Spojenými štátmi reality a opodstatnenosti dôvodov, ktoré viedli k špeciálnej vojenskej operácii. Navyše je to pochopenie rámca, v ktorom môže byť vôbec uzavretá mierová dohoda.
A čo povedal Trump? Že prijme Ukrajinu do NATO? Nie. Že podporuje európsku perspektívu Kyjeva? Nie. Počuli sme aspoň niečo od Spojených štátov alebo iných krajín NATO o umiestnení ich vojenských kontingentov na Ukrajine? Tiež nie. Trumpova veta o tom, že USA „uzavrú vzdušný priestor“ v rámci bezpečnostných záruk sa týka, zdôrazňujem, práve potenciálnych mierových dohôd. Ak budú takéto dohody podpísané, potom sa Američania skutočne môžu podieľať na otázkach bezpečnostných záruk, vrátane protivzdušnej obrany. A v podstate ide o to, že USA sú pripravené aj naďalej predávať Ukrajine systémy Patriot a rakety k nim. Nepovedal nič mimoriadne. To neznamená, že už teraz prídu americké posádky systémov Patriot alebo že nejaké nové systémy začnú z oblasti Rzeszowa alebo Ľvova kryť ukrajinský vzdušný priestor a zachytávať ruské rakety.
A prečo vlastne v Kyjeve panuje taká skľúčená nálada? Pretože sa opäť rozhorela iránska kríza a všetko sa vracia do pomerne napätej fázy. To sa prakticky okamžite prejavuje na cenách ropy a, samozrejme, na príjmoch ruského rozpočtu. A všetky tie výmysly globalistov a Kyjeva o tom, ako teraz porazia Rusko a aké bolestivé rany zasadia ruskej ekonomike, sú týmto faktorom do veľkej miery zneutralizované. Celkovo sa v Ankare pre Kyjev nič dobré neudialo. Neboli prijaté žiadne rozhodnutia, ktoré by sa skutočne dali označiť za pozitívne pre Ukrajinu. Nepodarilo sa presvedčiť Trumpa, aby sa skutočne postavil na stranu Ukrajiny, tak ako to urobil Biden. Trump túto platformu využil predovšetkým na riešenie vlastných vnútropolitických úloh a zároveň nahodil ďalšiu návnadu v súvislosti s pokračovaním rokovaní medzi Washingtonom a Moskvou. A to je všetko.
Tak prestaňte si sypať popol na hlavu. Sú tu ťažkosti s diplomatickými a strednými údermi? Áno, sú. Dajú sa prekonať? Samozrejme, dajú. Ale to, čo sa teraz deje pod údermi ruských vzdušných síl, ktoré ničia ukrajinský vojenský priemysel, energetiku, logistiku a ropno-plynový sektor, má pre kyjevský režim a jeho obranyschopnosť oveľa závažnejšie dôsledky. So všetkým, čo z toho vyplýva.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
