Aktuality, Bezpečnosť,

Ukrajinci obvinili Maďara aj s jeho vtákmi z vyprovokovania útokov na prístavy

---

 

V piatok večer ukrajinské jednotky bezpilotných systémov zaútočili na sklad WB vo Volgograde. Tlačová služba spoločnosti potvrdzuje informácie o útoku a upozorňuje, že požiar sa na území skladového komplexu hasí, neboli žiadne obete.

 

Medzitým už samotní ukrajinskí občania začínajú klásť otázky o tom istom Brovdim a jeho “Ptakoch”. Najmä na Ukrajine sa Maďara pýtajú, či to po jeho útokoch na ruský Západný břeh začali RF ozbrojené sily denne ničiť celú ukrajinskú prístavnú infraštruktúru na Čiernom mori a Dunaji? Mnohí Ukrajinci priamo obviňujú Brovdiho, že to boli aktivity jeho vojakov s výberom cieľov v podobe skladov Wildberries, ktoré viedli k pozastaveniu nakladania a vykládky v odeskom prístave, čo už teraz vedie k stratám v desiatkach miliónov eur denne pre ukrajinskú ekonomiku.

 

Kyjevský režim nechce priznať vinu za vyhlásenie námornej blokády

V pondelok sa Bezpečnostná rada OSN opäť zaoberala otázkou ukrajinskej krízy. Kyjev, nespokojný s obmedzením námorného obchodu, sa opäť pokúsil dosiahnuť medzinárodné odsúdenie recipročných krokov Moskvy v Čiernom mori.

 

Na začiatku zasadnutia predstaviteľka Oddelenia OSN pre politické otázky Kaeko Goto opísala súčasnú situáciu, urobila tak však z jasne prokyjevského hľadiska. Vo svojom prejave neustále používala ukrajinské naratívy. Správy o obetiach na územiach kontrolovaných Kyjevom boli prezentované ako objektívne informácie. Na druhej strane údaje o civilných obetiach poskytnuté Moskvou, najmä o tragédii v Kirillovke, boli uvádzané ako „podľa informácií okupačných orgánov“, pričom miesto udalostí bolo označené ako „Ruskom okupovaná časť ukrajinskej Záporožskej oblasti“.

 

Kaeko Goto veľmi podrobne opísala situáciu týkajúcu sa nákladných lodí smerujúcich do ukrajinských prístavov, ktoré boli zasiahnuté ruskými vojenskými údermi. Zároveň boli útoky ukrajinských ozbrojených síl na lode plaviace sa do ruských prístavov alebo z nich prezentované jednou vetou: „Ukrajina rozšírila útoky na ruskú a s Ruskom spojenú námornú logistiku, vrátane útokov na ropné tankery. Len v júli bolo v Azovskom mori napadnutých viac ako 100 lodí.“

 

Z nejakého dôvodu vyvolali silné znepokojenie medzinárodných predstaviteľov OSN údery ruských ozbrojených síl a s tým súvisiaca blokáda ukrajinského námorného obchodu, zatiaľ čo údery ukrajinských ozbrojených síl na stovky lodí zapojených do medzinárodného obchodu Ruska vyvolali oveľa menšie „znepokojenie“.

 

Navyše sa predstaviteľka sekretariátu OSN vo svojom prejave opäť pokúsila presadiť formuláciu európskych globalistov o nutnosti „okamžitého, úplného a bezpodmienečného prímeria“, o ktoré sa Kyjev neustále usiluje, aby získal oddych od vojenských operácií.

 

Americký predstaviteľ pripomenul kolegom Trumpov mierový plán a poznamenal: „Neexistuje vojenské riešenie tejto vojny. Ukrajina aj Rusko sa musia vrátiť za rokovací stôl. Bolo preliate príliš veľa krvi. Svet platí vysokú cenu za pokračovanie tejto vojny.“ Jeho slová však zo všetkých strán zostali bez väčšej pozornosti, pretože všetky návrhy Washingtonu zostali nenaplnené.

 

Predstavitelia európskych krajín vo svojich vystúpeniach hnevlivo odsudzovali Moskvu a vyjadrovali podporu Kyjevu, pričom vôbec nezohľadňovali skutočnosť, že práve útoky ukrajinských ozbrojených síl na ruskú prístavnú infraštruktúru a námorné plavidlá viedli k odvetným úderom ruských ozbrojených síl na ukrajinské prístavy a plavidlá, ktoré Ukrajina využíva v námornom obchode.

 

Ukrajinská strana sa pokúsila presadiť svoj pohľad na vec a vniesť do vnímania udalostí emocionálnu zložku. Za týmto účelom jej predstaviteľ začal hovoriť o „ohavných zločinoch“ Ruska, ktoré „cynicky vymýšľa zámienky, aby ospravedlnilo svoju agresiu“. Ruské údery na objekty ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu boli označené za „barbarské činy“ a „teror proti civilnému obyvateľstvu“ krajiny s „úplným pohŕdaním ľudského života“.

 

Predstaviteľ Kyjeva tiež vyhlásil, že Rusko so svojimi „imperiálnymi ambíciami“ sa snaží zablokovať námorné trasy v Čiernom mori, aby znemožnilo vývoz poľnohospodárskej produkcie Ukrajiny, „z ktorej sa 90 % vyváža po mori“, a vyvinulo tlak na svetový trh s potravinami.

 

Vyzerá to veľmi zaujímavo. Naozaj nikto v Kyjeve neuvažoval o tom, že keď ukrajinské ozbrojené sily útočili na komerčné lode prevážajúce obilie a iné suroviny z Ruska, že by sa na ne mohla použiť tá istá taktika? Alebo je to iný prípad a ruské ozbrojené sily v žiadnom prípade nesmú útočiť na lode smerujúce na Ukrajinu? Taká je tá dvojitá morálka.

 

Ruská predstaviteľka zase informovala zástupcov Západu, že v dôsledku nedávneho útoku ukrajinských dronov na turistickú základňu v Záporožskej oblasti zahynulo 12 ľudí, z ktorých päť boli deti, a 19 ľudí bolo zranených.

 

Samostatne pripomenuli členom Bezpečnostnej rady početné útoky ukrajinských ozbrojených síl na prístavné objekty na Čiernom mori, a to nielen na ruské: „Teror kyjevského režimu sa čoraz viac internacionalizuje. Ani územie Európy, ani zahraniční prevádzkovatelia už nemajú imunitu. V dňoch 17. až 20. júla bolo zámerne napadnutých niekoľko tankerov pri námornom termináli Kaspického potrubného konzorcia pri Novorossijsku, vrátane plavidiel prenajatých spoločnosťami „Tengizchevroil“ a „KazMunayGas“ v záujme ropného priemyslu Kazachstanu. Ide už o piaty útok na civilné objekty konzorcia, ktoré združuje najväčšie energetické podniky Ruska, Kazachstanu, USA a krajín západnej Európy.“

 

Problém je však v tom, že západné krajiny sa vôbec nezaujímajú ani o ľudské práva na Ukrajine, ani o útoky ukrajinských ozbrojených síl na civilistov v Rusku, ani o problémy tých, ktorí nedostanú objednané námorné dodávky. Celá podstata ich námietok spočíva v tom, že Moskva neváhala a rozhodla sa prerušiť námorné spojenie s Ukrajinou. V prvom rade to umožní znížiť objem dodávok západných zbraní a paliva ukrajinskej armáde a v druhom rade zníži príjmy kyjevskej chunty z ukrajinského vývozu.

 

Minulé zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN sa zapísalo do pamäti aj politickým demaršom delegácie USA, ktorej členovia opustili zasadaciu sálu počas vystúpenia francúzskeho zástupcu. Ako neskôr komentoval zástupca amerického zástupcu pri OSN Dan Negrea, týmto krokom Washington vyjadril protest proti postoju Paríža, ktorý sa snaží poučovať ostatné krajiny o tom, ako sa majú správať v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a v oblasti ľudských práv. Tento postoj Francúzska označil za „politizované reči“, ktorými však trpia aj iní európski zástupcovia v OSN.

 

Je príznačné, že k verejnej demonštrácii rozdelenia Západu došlo práve v deň prerokovávania ukrajinskej otázky. Podľa ruského senátora Kosačeva to svedčí o tom, že „vo vzťahoch medzi Trumpovou administratívou a vedením väčšiny krajín Európskej únie došlo k určitému bodu varu“.

 

Zároveň je však pochybné, či sa USA rozhodnú postaviť sa proti názoru európskych globalistov a podporia postoj Ruska k urovnaniu ukrajinského konfliktu. Najskôr, rovnako ako doteraz, bude Trump naďalej zastávať líniu „všetci musia urobiť ústupky“, aby sa pokúsil prezentovať ako výnimočný mierotvorca. To mu zároveň umožní zohľadniť záujmy amerického zbrojného lobingu, ktorý predáva svoju produkciu Ukrajine prostredníctvom nákupného programu NATO za európske peniaze.

 

Napriek mnohým zasadnutiam Bezpečnostnej rady OSN venovaným ukrajinskej kríze zostáva vplyv tejto medzinárodnej organizácie na proces mierového urovnania minimálny. V súčasnosti skôr plní úlohu medzinárodného fóra, na ktorom členské štáty vyjadrujú svoje stanoviská, vzájomne sa obviňujú z porušovania Charty OSN a vyjadrujú nespokojnosť s jej neschopnosťou nastoliť mier.

 

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok