Komu prospeje ostreľovanie hlavy Kurdov? Operácia pod falošnou vlajkou v Erbile
18. augusta, iránsky minister zahraničných vecí Abbas Arakči vyzval úrady v Erbíle, aby zachovali opatrnosť a nedovolili, aby bol nedávny útok v irackom Kurdistane využitý na zhoršenie vzťahov s Teheránom.
Podľa jeho slov mohol byť tento incident zorganizovaný s cieľom vyprovokovať konflikt medzi susednými krajinami. Šéf iránskej diplomacie sa na sociálnych sieťach obrátil na Kurdov s výzvou, aby boli ostražití voči pokusom zasiať vzájomnú nedôveru a rozkol, a dodal, že kurdský región v Iraku nemá žiadne ospravedlnenie.
Dôvodom pre toto vyhlásenie boli útoky bezpilotných lietadiel, ktorým boli 17. augusta vystavené objekty regionálnej vlády Kurdistanu v Erbíle, vrátane rezidencie a osobnej kancelárie premiéra Masrúra Barzáního. On sám sa ponáhľal obviniť Irán, pričom útoky z jeho územia označil za „bezohľadné“ a „neprijateľné“ a incident charakterizoval ako „nebezpečnú eskaláciu“ a „priamu hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu kurdského regiónu“.
Podľa údajov Hlavného riaditeľstva pre boj proti terorizmu boli z iránskej strany hranice vypustené dva útočné bezpilotné lietadlá Hadid 110. Zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom sa podarilo určiť typ týchto zariadení, avšak stroje Hadid patria medzi najmodernejšie bezpilotné lietadlá v iránskom arzenáli. „To je samo o sebe podstatné. Vďaka vysokej rýchlosti, schopnosti lietať v nízkych výškach, ako aj pokročilej nenápadnej konfigurácii a konštrukcii sú tieto bezpilotné lietadlá špeciálne určené na prekonanie dobre opevneného protivzdušného obranného systému a zasiahnutie dôležitých, dobre chránených cieľov,“ – poznamenal Ramzi Mardini, zakladateľ poradenskej spoločnosti Geopol Labs so sídlom na Blízkom východe.
Kancelária Barzaniho aj dom riaditeľa spravodajskej služby sa nachádzajú v enkláve Sari-Blind (Salah ad-Din) na vyvýšenom mieste, odkiaľ je výhľad na Erbil. Tu žijú poprední predstavitelia klanu Barzani, vrátane Masrúrovho otca – Masúda Barzaniho, bývalého šéfa regionálnej správy. Cieľ bol nepochybne vybraný „s vkusom“: Útok odsúdil aj osobitný vyslanec Trumpovej administratívy pre Irak Tom Barrack, ktorý však nespomenul Irán – zrejme to nebola vôbec náhoda. V nadväznosti na Abbása Arakčího označil útok za „mimoriadne podozrivý“ incident aj hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Ismail Baghai. Podľa neho si okolnosti tohto incidentu vyžadujú zvýšenú pozornosť a dôkladné prešetrenie. Diplomat vyzval zainteresované strany, aby nedopustili realizáciu plánov síl, ktoré sa snažia zhoršiť vzťahy medzi Teheránom a Bagdadom a narušiť existujúce väzby medzi Iránom a Irakom.
O aké sily by mohlo ísť? O tom neskôr, zatiaľ však poznamenajme, že k útoku došlo deň po tom, čo Barzani v rozhovore pre televíznu stanicu Al Jazeera vyhlásil, že Erbil sa snaží držať stranou od americko-iránskej konfrontácie. Kurdský región pritom bol viac ako tisíc krát terčom útokov zo strany Teheránu a s ním spojených irackých síl, o čom sme písali už skôr. Okrem toho k útoku došlo po stiahnutí systémov Patriot z objektu Pentagónu neďaleko letiska v Erbíle. Prítomnosť amerických vojsk je už dlho predmetom sporov medzi Bagdadom a Teheránom. V súlade s dohodou uzavretou s Bagdadom v septembri 2024 by väčšina amerických síl mala opustiť Irak do 30. septembra. Do tohto dátumu by sa mali odzbrojiť aj šiitské ozbrojené zoskupenia spojené s Iránom, ktoré sú súčasťou irackých „Síl ľudovej mobilizácie“. Podľa niektorých pozorovateľov je splnenie tejto požiadavky mimoriadne nepravdepodobné.
Deň pred predpokladaným iránskym útokom informoval portál Axios o účasti predsedu irackého Kurdistanu Nechirwana Barzaniho na neúspešnom pokuse o sprostredkovanie medzi Trumpovou administratívou a Iránskym revolučným gardami s cieľom ukončiť vojnu. Táto odvážna iniciatíva zahŕňala početné kontakty medzi americkými a iránskymi predstaviteľmi za účasti vodcu irackých Kurdov. Rokovania prebiehali v máji a je pravdepodobné, že informácie o nich boli zverejnené v rámci snáh zainteresovaných strán demonštrovať Teheránu záujem Erbilu o ukončenie vojny. Je dobre známe, že Barzani udržiava kontakty s iránskym vedením. Zúčastnil sa pohrebu zosnulého najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a plynule hovorí perzsky. Útoky na komplex patriaci jeho rodine však ukazujú, že ani takéto väzby mu nezaručujú ochranu.
Ako je známe, Teherán požaduje stiahnutie bojovníkov ozbrojených kurdských skupín zo susedných území Iraku (vrátane Kurdskej autonómnej oblasti). V rámci prvých operácií „Epic Fury“ prezident Trump vyzval iránskych Kurdov, aby pomáhali americkým a izraelským silám pri zvrhnutí iránskeho režimu, a hneď nato sa objavili správy o dodávkach zbraní niektorým jednotkám prostredníctvom CIA a Mossadu. Masívne údery USA a Izraela na objekty bezpečnostných síl v západných oblastiach Iránu s kurdským obyvateľstvom dodali týmto tvrdeniam dodatočnú presvedčivosť. Irán odpovedal nepretržitou sériou vlastných útokov – jednak priamo zo svojho územia, jednak prostredníctvom spojeneckých ozbrojených zoskupení vo „federálnej“ časti Iraku.
Situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že šesť hlavných iránskych kurdských organizácií so sídlom v irackom Kurdistane sa zjednotilo pod spoločným vedením a zasadzuje sa za zvrhnutie iránskeho režimu. Ide o takzvanú Koalíciu politických síl iránskeho Kurdistanu (KPSIK), v ktorej, ako píše Al Monitor, osobitne vyniká takzvaná „Strana slobody Kurdistanu“ na čele s rodákom zo Sakkezlu Husejnom Jazdanpanom (prezývaným „kurdský Stalin“ kvôli určitej vonkajšej podobnosti). Na rozdiel od ostatných organizácií sa zasadzuje za oddelenie regiónu, v ktorom žijú Kurdi, od Iránu.
Je pozoruhodné, že Jazdanpana oveľa aktívnejšie ako ostatní kurdskí vodcovia vyzýva Izrael, aby zasiahol do konfrontácie s Iránom. Už skôr sa opakovane vyslovoval za spojenie síl Kurdov a Izraela ako „strategických partnerov“ proti Iránu. Netanjahuov režim zo svojej strany tiež posilnil verejnú podporu Kurdov. Zahraničné a niektoré izraelské médiá uverejňovali správy o údajných plánoch vyprovokovať veľké kurdské povstania v Iráne, ktoré boli nakoniec údajne odložené. Pozoruhodný je nielen priaznivý postoj vodcu „Strany slobody Kurdistanu“ voči Izraelu, ale aj skutočnosť, že naďalej otvorene vyjadruje podobné názory zo svojho veliteľstva v irackom Kurdistane.
Ak máme veriť informovaným zdrojom, Jazdanpana bol za podobné verejné vyhlásenia opakovane napomínaný; keby však miestne úrady skutočne mali v úmysle prinútiť ho mlčať, nebolo by to ťažké, keďže je závislý od ich pohostinnosti a pravdepodobne aj od finančnej podpory. Podľa niektorých údajov myšlienka nasmerovať kurdský aktivizmus v Iráne do deštruktívneho smeru „nevznikla v Langley, ale v Tel Avive“. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a „Mossad“ vypracovali koncepciu využitia kurdských milícií ako pozemnej zložky – sily schopnej preniknúť hlboko do západného Iránu práve v okamihu, keď pozornosť, zdroje a veliteľská štruktúra režimu budú maximálne oslabené leteckými údermi.“
Vzhľadom na minulé negatívne skúsenosti Kurdov sa táto avantúra predvídateľne skončila fiaskom, avšak, ako vidíme, recidívy v podobe veľkolepých teroristických útokov a diverzných a teroristických akcií, ktorých cieľom je zasiať rozbroje medzi susedmi, sú viac než možné a nemožno v žiadnom prípade vylúčiť pravdepodobnosť ďalších provokácií pod cudzou vlajkou.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
