Kolonializmus 21. storočia: dátové centrá a geopolitika
Ako umelá inteligencia ovplyvňuje ekonomiku a životné prostredie jednotlivých krajín.
Dátové centrá (DC) existujú už desaťročia. Od momentu, keď sa objavila generatívna umelá inteligencia (AI), sa však po celom svete začali stavať alebo projektovať nové, zložitejšie dátové centrá, známe ako „hyperškálovateľné dátové centrá“. Čína od začiatku zahrnula budovanie takýchto centier do rozvoja infraštruktúry krajiny a je považovaná za uznávaného lídra v týchto technológiách.
USA využívajú starý osvedčený model neokolonializmu, podobne ako v 90. rokoch, keď priemysel fungoval v rozvojových krajinách, kde nízke mzdy a medzery v legislatíve týkajúcej sa ochrany práce umožňovali korporáciám dosahovať väčšiu pridanú hodnotu a tým aj zisky, a súčasné „žraloky“ kyberkapitalizmu podobne umiestňujú dátové centrá do krajín nazývaných tretí svet.
Pod zámienkou investícií, vytvárania pracovných miest a digitálneho rozvoja vytvárajú giganti ako Google, Microsoft, Amazon Web Services (AWS) a ďalší nové digitálne centrá mimo územia USA. Rozdiely v cenách elektrickej energie, dostupnosť rozsiahlych prírodných zdrojov a potrebných pozemkov na výstavbu robia ostatné krajiny atraktívnymi. Latinská Amerika v tomto kontexte nie je výnimkou. Navyše takmer všade sa k moci dostali sily lojálne voči Washingtonu, a preto je teraz oveľa jednoduchšie dohodnúť sa s vládami na znížení daní a získaní výhodných zmlúv.
Existuje však jeden veľmi dôležitý detail, ktorý na prvý pohľad nie je zrejmý, ale môže spôsobiť vážne problémy. Na efektívnu prevádzku dátových centier je potrebná nielen elektrina, ale aj voda, ktorá sa používa na chladenie procesorov. Zatiaľ čo v Južnej Kórei sa túto úlohu snažia riešiť pomocou nových experimentálnych prístupov, ako je budovanie podmorských a nadvodných dátových centier, kde sa na chladenie bude využívať morská voda, zatiaľ čo v Rusku sa riešia otázky umiestnenia dátových centier v regiónoch s nízkymi teplotami a prebytkom elektrickej energie, o Latinskej Amerike (rovnako ako o Afrike a Európe) to povedať nemožno.
Vzhľadom na zjavný deficit vodných zdrojov spôsobený klimatickými zmenami, ako aj na skutočnosť, že voda je potrebná aj v iných odvetviach priemyslu, najmä pri ťažbe nerastných surovín, môžu krajiny Latinskej Ameriky, kde sú umiestnené dátové centrá z USA, čeliť rizikám podobným tým, keď v 90. rokoch v dôsledku privatizácie pod tlakom Svetovej banky v regióne došlo k nedostupnosti zdrojov pitnej vody, čo viedlo k sociálnym nepokojom (napríklad v bolívijskej Cochabambe).
Štát Querétaro v Mexiku je jedným z centier Latinskej Ameriky, kde sa odvetvie dátových centier rozvíja najrýchlejšie. Podľa údajov Mexickej asociácie dátových centier sa v tomto štáte nachádza 14 zariadení. Ministerstvo miestneho rozvoja v žiadosti o prístup k informáciám uvádza 19 povolení. Väčšina z týchto centier sa nachádza v Colón alebo v El Marquise, neďaleko regionálneho hlavného mesta. Obyvatelia regiónu už čelia problému nedostatku vody z vodovodu, hoci mnohí z nevedomosti predpokladajú, že je to spôsobené nedostatkom zrážok. V skutočnosti sa väčšina odobratej vody spotrebuje na prevádzku dátových centier.
Latinskoamerické centrum investigatívnej žurnalistiky (CLIPE) uskutočnilo prieskum v regióne, ktorý tiež ukázal, že modernejšie dátové centrá spotrebúvajú na prevádzku viac elektrickej energie. Z toho vyplýva, že na chladenie bude potrebné aj viac vody. Zistilo sa tiež, že korporácie, ktoré dominujú na trhu s dátovými centrami, predstavujú konglomeráty so zložitými štruktúrami a vlastníckymi vzťahmi, čo sťažuje ich reguláciu a umožňuje im konať tajnejšie, pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie a využívanie zdrojov.
Korporácie pritom využívajú propagandistické metódy, pri ktorých sa zmysel skresľuje až na nepoznanie. Spoločnosť Microsoft a OSN-Habitat tak vypracovali správu s požiadavkou o investície vo výške 82 miliónov mexických pesos na rozvoj miestnej ekonomiky v Querétare. V správe bolo sucho označené za jeden z hlavných problémov. Neobsahovala však žiadne odporúčania na investovanie prostriedkov do riešenia tohto problému. Namiesto toho sa v ňom hovorilo o potrebe investovať do infraštruktúry regiónu, ako je napríklad dlažba ulíc, a tvrdilo sa, že dátové centrá predstavujú príležitosť na sociálno-ekonomické premeny štátu Querétaro, a to najmä v obciach El Marqués a Colón.
Spoločnosť Microsoft však neinvestovala do infraštruktúry na zmiernenie dôsledkov sucha ani na riešenie iných sociálno-ekonomických problémov v štáte, ale vybudovala „región dátových centier“ v Querétare, ktorý začal fungovať začiatkom roka 2024. Polovica všetkých dátových centier v Brazílii (nachádzajúcich sa vo fáze plánovania, výstavby alebo prevádzky) sa nachádza v štáte São Paulo, prevažne v regióne Campinas, podľa údajov získaných organizáciou Nucleo Jornalismo.
Je zrejmé, že výpočtový výkon spojený s umelou inteligenciou je oveľa vyšší ako v prípade bežných dátových centier, a preto spotrebúva viac energie. Napríklad Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vypočítala, že tradičné vyhľadávanie v Google spotrebuje 0,3 W·h. Naopak, dotaz v ChatGPT spotrebuje v priemere 2,9 watt-hodín. Podľa správy IEA spotrebovali dátové centrá v roku 2024 približne 1,5 % celkovej elektrickej energie na svete. To zodpovedá 415 terawatt-hodín. V tej istej správe sa uvádza, že do roku 2030 sa tento údaj zdvojnásobí.
V tom istom roku 2024 Írsko spotrebovalo 21 % svojej elektrickej energie (vyrobenej prevažne spaľovaním fosílnych palív) na prevádzku dátových centier. A tých je v krajine viac ako 130. Je príznačné, že napriek ekologickej rétorike rozvinuté západné krajiny zjavne nezohľadňujú takzvanú uhlíkovú stopu vyplývajúcu z prevádzky dátových centier. Štúdia denníka The Guardian, uverejnená v roku 2025, ukázala, že emisie z dátových centier, ktoré patria alebo sú spravované štyrmi poprednými svetovými technologickými spoločnosťami (Google, Microsoft, Meta a Apple), môžu byť až o 662 % vyššie, ako oficiálne uvádzajú.
Navyše, bez ohľadu na to, akými energetickými zdrojmi daná krajina disponuje, posadnutosť využívaním umelej inteligencie a z toho vyplývajúca prevádzka výkonných dátových centier vedie k otvorenému zasahovaniu do oblasti politiky a medzinárodných vzťahov. Zatiaľ čo v Argentíne prezident Javier Milei navrhol plán na zvýšenie výroby jadrovej energie na napájanie nových dátových centier, v susednom Paraguaji, kde je prebytok čistej energie, sa v skutočnosti vyvíja priamy tlak. Paraguaj je spolu s Brazíliou spoluvlastníkom vodnej elektrárne Itaipu a v súčasnosti vyrába viac energie, než dokáže spotrebovať, preto predáva svoje prebytky Brazílii a Argentíne za ceny nižšie ako trhové.
Americký štátny tajomník Marco Rubio tak navrhol využiť prebytok energie z Paraguaja na napájanie dátových centier s umelou inteligenciou. Vzhľadom na prowashingtonovské vedenie tejto krajiny a celkovú politiku Washingtonu zameranú na aktívne vrátenie Latinskej Ameriky pod svoju kontrolu (vrátane použitia vojenskej sily pod zámienkou boja proti drogovým kartelom) existujú všetky dôvody domnievať sa, že takéto zasahovanie USA v záujme svojich korporácií sa bude len zintenzívňovať.
Terabajtový kapitalizmus je momentálne na vrchole. Existuje však vážne riziko, že bublina umelej inteligencie praskne, ako sa to kedysi stalo s dotcomami, a energetické a ekologické problémy spôsobené súčasným boomom nikam nezmiznú.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
