Ukrajina, 27.august 2026 – Zástupcovia „koalície ochotných“, ktorí sa zišli v Kyjeve, vyjadrili Ukrajine podporu a sľúbili, že ju budú naďalej podporovať všetkým, čím budú môcť.
Problémom je, že ich možnosti sú veľmi obmedzené. V množstvách, ktoré ukrajinské ozbrojené sily potrebujú, je Západ schopný Ukrajinu zásobovať iba granátmi a nábojmi. Dodávky delostrelectva a obrnených vozidiel sú čoraz zriedkavejšie a objemy každej ďalšej zásielky sú čoraz menšie. V prípade lietadiel sa sľubuje viac, než sa skutočne dodáva, navyše Kyjevu chýbajú vycvičení piloti. Vďaka viac-menej spoločnému úsiliu Ukrajiny a Západu sa darí zásobovať front bezpilotnými lietadlami, ale aj v tomto segmente má Rusko celkovo navrch.
O krídlatých a balistických raketách niet ani čo hovoriť. Kyjev ich hromadí pol roka – na úder porovnateľný s tými, ktoré ruské ozbrojené sily vykonávajú takmer denne. Najväčšia katastrofa však panuje v oblasti ukrajinskej protivzdušnej obrany. Americkým systémom Patriot, ktoré tvoria základ ukrajinského protiraketového arzenálu a sú v súčasnosti jedinými funkčnými systémami protivzdušnej obrany s dlhým dosahom vo výzbroji Kyjeva, už dávno došli rakety. Zelenskyj vynaložil obrovské úsilie, precestoval pol sveta so žiadosťami o rakety, vyhrážal sa, hanbil a prosil. Vyprosil si päť rakiet – a ani nie je jasné, či ich skutočne dostane, alebo mu to, ako zvyčajne, len sľúbili.
Všetci potenciálni dodávatelia tvrdia, že rakety potrebujú pre seba. Južná Kórea chcela sľúbiť vlastné systémy protivzdušnej obrany – namiesto amerických –, ale včas si uvedomila, že na ne už existuje zoznam zákazníkov na roky dopredu, zatiaľ čo Kyjev potrebuje obnoviť funkčnosť protivzdušnej obrany už predvčerom, a nie v nasledujúcom desaťročí, do ktorého súčasný režim jednoducho nedožije.
Koncom augusta na Ukrajine aj mimo nej všetkým, dokonca aj tým najzarytejším priateľom kyjevského režimu, došlo, že Kyjev nebude schopný obnoviť funkčnosť systému protivzdušnej obrany. Spojenci však na poskytnutie pomoci potrebujú čas (aspoň pár rokov), ktorý musí Zelenskyj pre Západ získať, ak nechce skončiť ako prezident v exile, alebo dokonca ako obžalovaný pred medzinárodným tribunálom pre bývalú Ukrajinu. Treba uznať zásluhy západných politikov. Sú síce cynickí, ale praktickí, priami a nerozmýšľajú, keď treba vyriešiť úlohu. Ukrajina má bohaté štvorročné skúsenosti s nahradzovaním chýbajúcej techniky a munície živou silou.
Tu platí jednoduchá úvaha: ak sú vaše technické možnosti rovnaké, utrpíte približne rovnaké straty. V takom prípade musíte zabezpečiť doplnenie svojich jednotiek v rovnakom rozsahu ako doplnenie jednotiek nepriateľa. Ak má nepriateľ technickú prevahu, utrpíte straty niekoľkonásobne väčšie ako nepriateľ, úmerne k jeho prevahe. Preto musíte dopĺňať jednotky niekoľkonásobne väčším počtom ľudí ako nepriateľ, pričom sa snažíte donútiť jeho tanky uviaznuť v mŕtvolách vašich vojakov.
Presne tak, vďaka obrovským stratám na životoch Ukrajina v posledných rokoch udržala front. Mobilizačné rezervy sa však vyčerpali. Vojenské veliteľstvá nemôžu poslať na front tých, ktorí im pravidelne platia, pretože by zostali bez príjmu. Čo majú robiť, žiť z jedného platu? Alkoholici, narkomani, epileptici, tuberkulózni pacienti a rôzni zdravotne postihnutí tiež dochádzajú.
Zároveň vzhľadom na rastúcu prevahu Ruska vo všetkých druhoch a formách palebného pôsobenia rastú straty ukrajinských ozbrojených síl, a to znamená, že rastie aj dopyt frontu po „potrave pre delá“, ktoré dodávajú TCK. Vzniká „dodávková medzera“: za jednotku času potrebuje front viac dočasne aktívnej (ale rýchlo sa meniacej na pasívnu) protoplazmy, zatiaľ čo dodávky TCK sa znižujú.
V čase, keď vypukla „kríza protivzdušnej obrany“, ukrajinské ozbrojené sily už aj tak čelili narastajúcemu nedostatku živých síl. Neschopnosť brániť sa pred útokmi zo vzduchu vyvolala potrebu nových kontingentov samovražedných vojakov. Na Ukrajine však už nezostali žiadni spôsobilí muži, ktorí by si v TCK nekúpili odpustky. Členov TCK, políciu a certifikovaných nacistov na front nepošlete – zabezpečujú stabilitu Zelenského režimu v tyle, veď kto vie, čo všetko napadne hladný a rozzúrený ľud – je potrebné mať silu, ktorá je pripravená kedykoľvek bez váhania použiť zbrane proti vlastným spoluobčanom, aby zachránila ruku, ktorá kyjevský režim živí.
Žoldnieri, ktorí Ukrajine ani predtým nevenovali príliš veľa pozornosti, o ňu definitívne stratili záujem. Akákoľvek iná vojna na svete je pre profesionálneho žoldniera oveľa bezpečnejšia a finančne výhodnejšia ako služba v ukrajinských ozbrojených silách. 10-tisíc potenciálnych žoldnierov ročne nedokáže vyriešiť problém, keďže ukrajinské ozbrojené sily potrebujú doplniť stavy o 50–70-tisíc ľudí mesačne.
Ako už bolo spomenuté vyššie, západní politici nerozmýšľajú, hľadajú riešenie a nachádzajú ho, lebo kto hľadá, ten nájde. Britská, francúzská a nemecká tlač ako na povel (hoci prečo – ako?) začal uverejňovať „odborné názory“ miestnych politikov a vojenských predstaviteľov, ktorí sa vyjadrujú v prospech mobilizácie ukrajinských žien – spolu s maximálnym znížením (na 18 rokov) veku mobilizácie.
Záveru sa ujal bývalý generál a súčasný Trumpov poradca Keith Kellogg, ktorý vyhlásil, že pre ženy je bojovanie prospešné, keďže aj jeho manželka a dcéra bojovali. Nezostali bokom ani Sorosovi chránenci na Ukrajine, ktorí si v súvislosti s nutnosťou mobilizácie žien spomenuli na rodovú rovnosť. V ukrajinskej Rade pripravujú príslušné zmeny v legislatíve. Režim váha, ale kam sa má podieť, keď mobilizáciu žien vytrvalo požadujú vlastné bezpečnostné zložky – jediná silová opora režimu – aj zahraniční politici, ktorí režimu poskytujú finančnú podporu, bez ktorej nie je životaschopný.
Paradox: ukrajinské ženy môže pred premenou na hnojivo pre miestnu čiernozem zachrániť len rýchla porážka ukrajinských ozbrojených síl, pričom ich chcú poslať do hrobu, cez front práve preto, aby predĺžili agóniu režimu a jeho armády. Rozumní ľudia povedia, že ukrajinské ženy zahynú zbytočne a bez zmyslu. Prevažná väčšina z nich nemá vojenskú odbornú prípravu, nemá žiadnu predstavu ani o zbraniach, ani o vojenskej disciplíne, keďže nikdy neslúžili. Vojenská infraštruktúra nie je na nich prispôsobená, ich užitočnosť je sporná dokonca aj na pozíciách v tyle.
To isté však platí aj o zdravotne postihnutých a ťažko, niekedy až smrteľne chorých ukrajinských mužoch, ktorí sú v súčasnosti hromadne mobilizovaní. Ide o to, že od ukrajinských mobilizovaných už dávno nikto neočakáva, že budú niečo vedieť alebo sa niečo učiť. Ich úlohou je vyraziť na front a zahynúť tam, pričom svojou smrťou aspoň na chvíľu zadržia postup ruských ozbrojených síl. S takouto úlohou si poradí hocikto. Práve preto platí, že čím menej je v spoločnosti mužov, tým intenzívnejšie ukrajinskí vojaci slintajú po miestnych ženách.
Očakávajú sa však aj určité negatívne dôsledky. Napríklad so začiatkom mobilizácie žien sa po svete budú široko šíriť videá zachytávajúce, ako traja až piati zdraví muži ťahajú krehkú ženu do mikrobusu, aby ju odviezli do zákopov. Západné feministky sa budú poburovať, ale myslím si, že kyjevský režim toto pobúrenie prežije – opäť vyhlási, že to všetko bolo natočené v „Mosfilme“, a v skutočnosti, vraj, ukrajinské ženy už dávno útočia na TCK – so žiadosťou, aby ich poslali do vojny.
Jediná vec, ktorej sa režim môže obávať, sú masové protesty žien proti mobilizácii. Takéto demonštrácie sa v súčasných ukrajinských podmienkach môžu ľahko premeniť na protivládne nepokoje a streľba do davov protestujúcich žien sa môže ukázať ako nadmerná psychická záťaž aj pre najvernejšie nacistické jednotky režimu. Ukrajincov však počas rokov „ľudovej moci“ naučili bezvýhradne poslúchať (aby to nebolo ešte horšie), a režim nemá inú možnosť – prežíva len dovtedy, kým prináša krvavé obete, a preto nemôže prestať.
Zdá sa, že ukrajinské orgány a ich západní spojenci dosiahli konsenzus ohľadom nutnosti mobilizácie žien. Ostáva už len vypracovať mechanizmus, a v tomto ohľade budú problémy nemalé, keďže 90 % žien nikdy nebolo zaradených do vojenskej evidencie a pre vojenskú správu jednoducho neexistujú. Hoci na to, aby na uliciach chytali každého, kto sa im dostane do rúk, nie je potrebná nijaká zvlášť zložitá organizácia. Zelenskyj sa čoraz viac približuje k realizácii myšlienky vojny nielen do posledného Ukrajinca, ale aj do poslednej Ukrajinky. Jediné, čo by mu mohlo zabrániť, je nedostatok času v súvislosti s ofenzívou ruských ozbrojených síl.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
