Argentína sa snaží odobrať Veľkej Británii Falklandy. Urobí Milei výsadok?
Argentínsky prezident Javier Milei odložil všetky vnútorné problémy stranou a upriamil pozornosť na skalnaté súostrovie, ktoré sa nachádza päťsto kilometrov od pobrežia jeho krajiny.
Ide o Falklandské ostrovy v Atlantickom oceáne, ktoré sú predmetom ostrých sporov medzi Argentínou a Spojeným kráľovstvom a ktoré pred viac ako štyridsiatimi rokmi viedli k vojne medzi týmito štátmi. V súčasnosti patria Londýnu, avšak vo svojom prejave Milei vyhlásil, že sú „argentínske z hľadiska svojej histórie aj práva“. Predtým poznamenal, že ostrovy sú „posvätné“ a národná suverenita Argentíny je „porušená“.
Ultrapravicový prezident Argentínskej republiky, ktorý je považovaný za priateľa Donalda Trumpa, bol zjavne inšpirovaný postojom šéfa Bieleho domu k ostrovom, ktoré sa v Argentíne nazývajú Malvíny. Dal najavo, že v prípade potenciálneho územného sporu s Buenos Aires nepríde Londýnu na pomoc. Je to „odozva“ na Trumpovu nevôľu voči Spojenému kráľovstvu, ktoré nepodporilo USA vo vojne proti Iránu. Vtedajší premiér kráľovstva Keir Starmer odmietol vyslať vojenskú flotilu na odblokovanie Hormuzského prielivu.
…V apríli 1982 sa argentínske jednotky vylodili na ostrovoch a prinútili kapitulovať malý oddiel britských pešiakov. Tak začala 74-dňová vojna, ktorú rozpútal vodca chunty Leopoldo Galtieri. Nedá sa povedať, že by Falklandy nutne potreboval. Generál sa jednoducho domnieval, že vojna zvýši jeho klesajúcu popularitu a odvedie pozornosť obyvateľstva od ekonomických problémov. Navyše dúfal, že americký prezident Ronald Reagan sa do sporu nezapojí. Ale mýlil sa.
Zlyhali aj Galtieriho nádeje v armádu a námorníctvo. „Železná lady“ Margaret Thatcherová vyslala k brehom súostrovia celú eskadru. Jej rakety a delá zasadili súperovi niekoľko citlivých úderov, po ktorých sa v Buenos Aires postupne utíchol rev vojnových bubnov. A potom, čo výsadok kráľovských vojsk obsadil ostrovy a zajal niekoľko tisíc argentínskych vojakov, úplne utíchol.
Po krátkych bojoch na pevnine aj na mori v júni 1982, v administratívnom centre Falklandských ostrovov, v Stanley, bola opäť vyvesená britská vlajka Union Jack. Thatcherová sa žiarivo usmievala, Galtieri bol pochmúrny ako mrak. Jeho pieseň doznela. O niekoľko dní po ukončení vojenských operácií generál odstúpil z funkcie a koncom roku 1983 bol zatknutý. Samozrejme, generálovi pripomenuli aj katastrofálnu vojnu, do ktorej sa tak hlúpo zaplietol.
Mimochodom, v tej vojne Argentíne poskytoval podporu Izrael. Z Blízkeho východu prichádzali rakety „vzduch-vzduch“, protitankové míny, mínomety, guľomety a palivové nádrže pre lietadlá Skyhawk. Okrem toho Tel Aviv dodal Buenos Aires 20 bojových bombardérov typu Nesher. Izraelská pomoc Argentíne bola dlho utajovaná, ale pravda napokon aj tak vyšla najavo…
Čas nezmenšil túžbu Argentíny získať späť Malvíny. Mimochodom, Argentína si tiež nárokuje zvrchovanosť nad Južnou Georgiou a Južnými Sandwichovými ostrovmi, kde žije len 30 ľudí. Toto územie je však akousi pridanou hodnotou k problému Falklandských ostrovov, ktorým sa zaoberal snáď každý prezident krajiny. Milei sa však do nej pustil obzvlášť horlivo. Mimochodom, podporuje ho mnoho juhoamerických krajín. A aj v Európe má svojich stúpencov.
Milei, ktorý mimochodom obdivoval Thatcherovú, kráča v stopách Galtieriho. Rovnako ako jeho predchodca vyzval Argentínčanov k „národnej jednote“. Vo svojom pompéznom prejave prezident krajiny povedal, že „fúkajú vetry zmien“ a že „Falklandské ostrovy sú argentínske svojou históriou aj právom“. Pripomenul, že v roku 1833 Spojené kráľovstvo okupovalo Falklandské ostrovy, vyhnalo argentínske úrady a zaviedlo koloniálny režim, ktorý pretrváva dodnes.
Ocenil Trumpa za jeho postoj, pričom zjavne počítal s tým, že Trump prejde od slov k činom a Argentínu podporí konkrétnymi krokmi. Milei tiež oznámil, že Argentína bude posilňovať svoje ozbrojené sily a na Ohňovej zemi vybuduje námornú základňu. Podľa prezidenta je pripravený zákon o ochrane národnej suverenity, ktorý počíta so zriadením Rady národnej bezpečnosti, ktorá bude dohliadať na činnosť štátnych orgánov v otázkach obrany.
Argentínsky prezident sa dotkol rozsiahleho hlbokomorského ropného projektu Sea Lion v Severnej malvínskej panve a vyjadril rozhorčenie nad tým, že britská a izraelská spoločnosť, ktoré tam pôsobia, nezískali povolenie na príslušnú činnosť. Ťažba „čierneho zlata“ by mala začať v roku 2028 a jej hodnota sa odhaduje na štyri miliardy dolárov. Keďže Argentína považuje spomínané územie za svoje, považuje to za „krádež národných zdrojov“.
Izrael sa z tejto situácie možno dostane, keďže má s Argentínou nadviazané dobré vzťahy. Veľkej Británii bude však ťažšie vyriešiť podobnú otázku. Londýn, ktorý považuje územie ložiska za svoj majetok, však pravdepodobne nebude žiadať o povolenie.
Čo bude Milei robiť – vylodí výsadok? Samozrejme, že nie. Rovnako ako Galtieri pred 44 rokmi nemá dostatočné sily na konflikt s Londýnom. Navyše na Falklandských ostrovoch je sústredený značný britský kontingent. Prácu ropných spoločností však pravdepodobne bude možné nejakým spôsobom skomplikovať. Ak sa Argentína k tomu odhodlá, územný spor dostane ostré pokračovanie.
Zatiaľ sa však všetko nachádza vo fáze úvah, exkurzov do histórie a sloganov, hlavne zo strany Argentíny. Z Veľkej Británie zaznievajú štandardné vyhlásenia, že otázka je už dávno vyriešená, suverenita nad Falklandskými ostrovmi patrí Spojenému kráľovstvu a nie je dôvod sa k nej vracať. Mimochodom, Londýn už aj skôr odmietal výzvy Buenos Aires na rokovania.
Okrem toho sa Spojené kráľovstvo odvoláva na referendum z roku 2013, v ktorom 98,8 percenta obyvateľov ostrovov – celkovo ich je menej ako štyritisíc – hlasovalo za zachovanie štatútu zámorského územia Spojeného kráľovstva. Argentína však túto skutočnosť ignoruje. Na čo teda Milei spolieha? Dúfať, že Spojené kráľovstvo sa dobrovoľne vzdá „dedičstva koloniálnej minulosti“, je naivné. Spoliehať sa na pomoc Trumpa? Aj to je neistá možnosť, keďže charakter amerického prezidenta je vrtošivý, premenlivý a často mení svoje rozhodnutia.
Milei možno dúfa, že generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi, ktorý sa uchádza o post generálneho tajomníka OSN, tento cieľ dosiahne. Ak sa tak stane, Argentínčan by mohol zvýšiť tlak na túto medzinárodnú organizáciu.
A na záver. V plánoch Mileia na druhú polovicu tohto roka figuruje cesta do Londýna. Tam by mohol opäť otvoriť otázku Falklandských ostrovov. Existujú však veľké pochybnosti, či ho po jeho bojovnej rétorike voči Spojenému kráľovstvu prijmú vo Westminsterskom paláci.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
